Vládna strana Most-Híd chce zadefinovať pojem národnostná škola. Na septembrovú schôdzu parlamentu predkladajú poslanci Béla Bugár, Tibor Bastrnák, Elemér Jakab, Štefan Vavrek a Péter Vörös novelu školského zákona. Cieľom je skvalitniť menšinové školstvo.

„V školskom zákone sa doteraz nevenovala dostatočná pozornosť konkrétnym, špecifickým potrebám škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Zákon sa iba čiastočne zmieni o parciálnych problémoch, ktoré sa môžu vyskytnúť pri tomto druhu škôl, ale neobsahuje komplexnú úpravu podmienok výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín vrátane ich osobitostí," vysvetľujú predkladatelia.

Národnostná škola bude výchovno-vzdelávacia inštitúcia, v ktorej sa výchovno-vzdelávací proces alebo jeho časť uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny. Sústavu národnostných škôl bude tvoriť materská škola, základná škola, gymnázium, stredná odborná škola, stredná športová škola, škola umeleckého priemyslu, konzervatórium, školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná umelecká škola a jazyková škola. V národnostnej škole bude vzdelávacím jazykom jazyk národnostnej menšiny.



Cieľom výchovy a vzdelávania na národnostných školách je umožniť žiakovi, ktorý je príslušníkom národnostnej menšiny, získať vzdelanie a kompetencie najmä v oblasti komunikačných schopností, ústnych spôsobilostí a písomných spôsobilostí, využívania informačno-komunikačných technológií, komunikácie v štátnom jazyku, jazyku národnostnej menšiny a cudzom jazyku, ovládať okrem štátneho jazyka aspoň jeden cudzí jazyk, posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k jazyku národnostnej menšiny a k svojej vlastnej kultúre a zachovávať identitu občanov patriacich k národnostnej menšine, poznať kultúru, dejiny, materiálne a duchovné hodnoty príslušnej národnostnej menšiny a materskej krajiny.

Pedagogická dokumentácia by sa mala vďaka novele v školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny viesť dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. Učebnice, učebné texty a pracovné zošity vydané v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ako aj jazykové mutácie učebníc, učebných textov a pracovných zošitov vydaných pre národnostné školy bude schvaľovať ministerstvo školstva. Účinnosť novely navrhujú od 1. januára 2020.

Ministerstvo školstva pre agentúru SITA uviedlo, že aj keď sa výrazy výchova a vzdelávanie národnostných menšín a etnických skupín a škola národnostnej menšiny bežne používajú v štátnej správe, školskej samospráve i v bežnej odbornej komunikácii, platná legislatíva pojem národnostná škola nepozná. „Vyučovanie v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín je v súlade s ratifikačnou listinou Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov a deťom občanov patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje právo na osvojenie si štátneho jazyka, teda slovenského jazyka, ktorý je pre nich druhým jazykom," uviedlo ministerstvo.