Za použitie nepovoleného materiálu, vrátane azbestu, v násypoch na stavbe časti úseku diaľnice D4 pri Bratislave v rámci PPP projektu zodpovedá zhotoviteľ pred koncesionárom projektu a ten zas voči Ministerstvu dopravy a výstavby SR. Myslí si to generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného, a. s. (VÚD) Ľubomír Palčák s tým, že v prípade nedostatkov v kontrole zo strany štátu môže zodpovednosť vyvodzovať aj rezort dopravy voči nezávislému stavebnému dozoru.

Používanie recyklovaných stavebných materiálov v cestnom staviteľstve v podobe stavebných výrobkov spĺňajúcich príslušné normy na vybrané konštrukčné časti stavby je podľa dopravného experta bežnou praxou a najmä v súlade s trvalou ekonomickou a ekologickou udržateľnosťou.

"V prípade, ak zhotoviteľom nakupovaný materiál nespĺňa požadované technické, fyzikálne a chemické vlastnosti, ktoré výrobca deklaroval vyhlásením o parametroch konkrétneho stavebného výrobku, alebo nanešťastie obsahuje nebezpečné látky, za zabudovanie do stavby nesie zodpovednosť zhotoviteľ voči koncesionárovi a koncesionár voči ministerstvu dopravy," uviedol Palčák pre agentúru SITA. Ak sa podľa neho navyše potvrdí zlyhanie kontrolných mechanizmov štátu, vyvodzovať právne dôsledky môže aj ministerstvo dopravy voči nezávislému stavebnému dozoru.



"Po dodatočnom zistení nedostatkov sa vždy dá konštatovať, že kontrolné činnosti mohli byť nastavené prísnejšie a intenzívnejšie oproti požiadavkám stanoveným normou, teda testovaniu predpísaného počtu vzoriek na objem zabudovaného materiálu," tvrdí odborník. Prehlasovanie vlastností stavebných výrobkov sa podľa neho vykonáva protokolom o skúške, ktorú vykonáva akreditované laboratórium na odobratých vzorkách recyklátu predpísaného množstva.

"Podľa typu materiálu , ktorý pri zhodnocovaní vzniká drvením a triedením, a spôsobu jeho použitia na stavbe môže recyklát obsahovať aj normou dovolený hmotnostný podiel iných častíc nestavebného charakteru - tzv. iné, ostatné a plávajúce častice. Napríklad, kovy, stavebné plasty, drevo, guma či textil," priblížil Palčák. V prípade násypov je možné využiť zmesový recyklár, ktorý podľa Európskej normy môže obsahovať do 10 percent iných častíc.

Šéf VÚD predpokladá, že materiál do násypov spĺňal normou predpísané vlastnosti, avšak problémom bola lokálna prítomnosť azbestu potvrdená len v niektorých vzorkách.

"Včasné odhalenie takejto kontaminácie by bolo možné len uskutočňovaním početných kontrolných laboratórnych skúšok v prípade, ak je podozrenie na prítomnosť nedovolených nebezpečných látok v recyklátoch, ktoré vznikli zo stavebného a demolačného odpadu," upozornil Palčák. Predísť sa tomu podľa neho jednoznačne dá len nakupovaním takýchto stavebných výrobkov u spoľahlivých a osvedčených výrobcov, u ktorých nehrozí riziko kontaminácie nebezpečným odpadom," dodal pre agentúru SITA Palčák.