Pred pár týždňami bolo všetko jasné. Fico si zavolal na koberček ministerku zdravotníctva Kalavskú, a tá, s úsmevom na perách, oznámila prítomným novinárom, že sa so šéfom strany, ktorá ju nominovala na vládny post, dohodla na predložení návrhu o stratifikácii nemocníc nie formou obyčajného zákona, ale rovno ústavného. Čo tam po jeho obsahu, dôležitá je forma! Slovami pani ministerky – som predsa veľké dievča. Tak si to snáď môžem dovoliť. Či nie ?

Napriek tomu sa niečo v tej smeráckej mašine zaseklo. Ministerka si po pár týždňoch postavila hlavu a vyhlásila, že dávať takýto zákon do ústavy je vlastne riadna, s prepáčením, hovädina. Predpokladám, že ju náhle osvietilo. Alebo niečo na ten spôsob. Inak si nedokážem vysvetliť jej názorovú otočku, keďže ešte pred necelým mesiacom tvrdila, že ak nebude zákon prijatý, podá demisiu. Koniec koncov, to by bolo v poriadku, pretože byť ministrom, ktorému neprejde zákon, na ktorom si postavím svoju politickú prítomnosť, a s prispením všetkých svätých možno aj budúcnosť, by bola bizarnosť možná snáď len na Slovensku. V civilizovanej Európe by ste sa totiž prepadli od hanby a keby sa vám náhodou z tej jamy podarilo predsa len vyškriabať, čertove rožky na hlave by boli vašim doživotným poznávacím znamením. A z toho by ste dozaista veľkú radosť nemali.

Inak, o spomínanom zákone sa v poslednom čase vedú polemiky, akoby mal byť svätým grálom slovenského zdravotníctva. Málokto síce rozumie tomu, čo to vlastne stratifikácia je, no všetci o nej rozprávajú, sťaby mali naštudované všetky poučky, v ktorých sa čo i len na okamih ukázalo toto zvláštne cudzie slovíčko.

Mimochodom, to je v súčasnosti taká naša obyčaj, že namiesto slovenčiny a jej krásnych výrazových prostriedkov, všade “pcháme“ rôzne cudzojazyčné elementy, ktoré väčšina z nás nevie ani vysloviť. Viete vlastne, čo stratifikácia znamená? Po slovensky rozvrstvenie, čo si v súvislosti s nemocnicami dokážete len ťažko predstaviť. Snáď by bolo vhodnejším slovíčkom optimalizácia, ale tá je pre časť verejnosti neprijateľná, keďže si pod ňou predstavujú rozkrádanie, čomu sa ani niet čo čudovať.

Podstata a obsah zákona je to, na čom by nám malo záležať. Zmysluplné paragrafy môžu pomôcť ľuďom, budú historicky ukotvené a zapamätateľné. Naopak, to, či zajtra alebo o mesiac, podá ministerka zdravotníctva demisiu, nie je podstatné. Nikoho to totiž nezaujíma. Dôležité skôr bude, či sa tá smerácka mašina zasekne úplne, alebo pôjde už len na jednom kolese takpovediac na výpary. Najlepšie by samozrejme bolo, keby následne, za poslednou zákrutou, spadla do jamy, ktorú si sama vykopala. A na tom už nič nezmení ani veľké dievča, sám predseda či premiér.

(Autorka je poslankyňou za hnutie Sme Rodina v NR SR, členka zdravotníckeho výboru)