Slovensko by malo urobiť viac pre prenasledovaných vo svete a zároveň túto pomoc spojiť a rozvinúť aj v rámci Vyšehradskej skupiny. Myslí si to osobitný vyslanec Európskej únie pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete Ján Figeľ.

Uviedol, že o podpore náboženskej slobody má na septembrovej schôdzi hlasovať aj Národná rada SR. „Táto agenda nie je o podpore náboženstiev, ale o podpore slobody myslenia, svedomia a náboženstva,“ pripomenul Figeľ. Uviedol to pre TASR v reakcii na Medzinárodný deň pamäte na obete násilia založeného na náboženstve alebo presvedčení, ktorý pripadá na 22. augusta.

Osobitný vyslanec v tejto súvislosti poukázal na genocídu jezídov, kresťanov a iných menšín v Iraku, ktorá sa začala na Ninivskej planine v severnom Iraku v auguste pred piatimi rokmi. Doteraz podľa jeho slov objavili viac ako 200 hromadných hrobov s obeťami brutálneho násilia. Za osobitnú drámu možno podľa Figeľa považovať aj situáciu Rohingov v Mjanmarsku a náboženských menšín v Pakistane, Indii a vo viacerých afrických krajinách.



Figeľ považuje prenasledovanie a diskrimináciu pre náboženské alebo pre sekulárne presvedčenie vo svete za rozsiahle s rastúcim trendom. „Pre milióny ľudí je to otázka života a smrti,“ doplnil.

Informoval, že viac ako 70 štátov sveta kriminalizuje rúhanie, 22 krajín má hrdelné tresty za náboženskú konverziu a v 13 štátoch je trest smrti za ateizmus. Prenasledovanie organizujú niektoré režimy, alebo ide o pôsobenie teroristických skupín či o davové útoky.