Valentin Katasonov (Fond strategickej kultúry)

Pred 40 rokmi sa svet dozvedel o veľkolepom projekte americkej CIA

Jedna z najväčších tajných operácií americkej CIA sa volala Mockingbird (Operation Mockingbird - označovaná v literatúre tiež ako Operácia "Drozd", voľný preklad - zosmiešňovanie). Doteraz sa väčšina dokumentov o tejto operácii klasifikuje, ako "tajné". Nevieme teda veľa detailov, ale jednotlivé obrysy tohto projektu je možné obnoviť z jednotlivých fragmentov, ktoré sú dostupné. Účelom operácie bolo ustanoviť kontrolu CIA nad médiami v celej Amerike, ale aj mimo nej. Išlo o vytvorenie rozsiahlej spravodajskej siete v popredných  celosvetových periodikách, spravodajských agentúrach sveta, v rozhlase a televízii.

Jedným z hlavných zdrojov informácií o tejto téme je kniha americkej novinárky Deborah Davis  „Catherine the Great: Catherine Graham and Her Washington Post Empire“ (Katarína Veľká: Katharine Graham a jej impérium Washington Post). Kniha bola vydaná pred štyridsiatimi rokmi, v roku 1979 a bola v nej uvedená operácia „Mockingbird“. Kniha hovorí veľa o Catherine (Kataríne) Grahamovej (1917-2001), majiteľke celoštátneho denníka Washington Post a jej osobnej účasti na tejto operácii.

Skoro pred tridsiatimi rokmi som sa s touto dámou stretol vo Washingtone. Potom už odišla do dôchodku a neskôr som prvýkrát počul aj o operácii Mockingbird. Nie však od samotnej Katherine, ale od inej osoby, ktorá sa zúčastnila vtedy na tomto stretnutí a vysvetlila mi, kto je vlastne táto žena. V skutočnosti sa popredné americké noviny stali aktívnym účastníkom operácie CIA aj s Kataríniným manželom Philipom Grahamom (Filip), ktorý držal v skutočnosti kormidlo Washington Post (WP) vo svojich rukách. V roku 1963 spáchal samovraždu a Katarína bola nútená uchopiť kormidlo sama a pokračovať v prehlbovaní spolupráce so špeciálnymi službami.

Je možné, že rozhodnutie Deborah Davis napísať knihu o kontrole médií nad CIA bolo ovplyvnené uverejnením článku Carla Bernsteina, CIA a médiá z 20. októbra 1977 v  známom opozičnom časopise  Rolling Stone. Podľa Bernsteina sa CIA podarilo touto operáciou za jedno štvrťstoročie najať približne 400 amerických novinárov.

Vydanie knihy Deborah Davisovej, bol ako výbuch bomby. Vydavateľovi bolo príkazom nariadené odstrániť knihu z distribúcie a zničiť ju. Zničilo sa z nej 20 000 kópií, ale časť vydania sa aj tak dostala k čitateľom. Deborah Davis však začali prenasledovať a diskreditovať. Vznikli rôzne „štúdie“, podľa ktorých sa deklarovalo, že autorka „zavádza“ a jej tvrdenia sú „chybné“. Ale to už nezakrylo samotnú existenciu projektu Mockingbird. Ako však ukázala doba a nasledujúce udalosti, analýza Deborah Davis bola úplne presná.

V roku 2007, boli zverejnené fragmenty dokumentácie CIA s kódovým označením boli "rodinné klenoty" (Family Jewels). Dokument s viac ako 700 stranami bol odtajnený na príkaz Jamesa Schlesingera, ktorý nastúpil na post riaditeľa CIA vo februári 1973. Schlesinger bol mimoriadne znepokojený aktivitami svojho predchodcu Richarda Helmsa a ďalších riaditeľov úradu, ktorí podľa týchto informácií „tvrdým“ spôsobom, implementovali CIA do médií. Na základe tohto postupu sa začalo vyšetrovanie CIA Kongresom USA a Schlesinger požadoval, aby zamestnanci CIA poskytli informácie o všetkých transakciách, "ktoré by mohli byť interpretované ako porušenie zákona o Úrade". Zložka s názvom „Rodinné klenoty“ obsahovala aj dôležité informácie o operácii s názvom „Mockingbird“.

V roku 2007 boli odhalené nové informácie o tejto operácii v pamätiach Hugha Wilforda"Americký špión: Moja tajná história v CIA, Watergate a iné akcie" (American Spy: My Secret History in The CIA, Watergate and Beyond). V roku 2008 ten istý autor vydal knihu The Mighty Wurlitzer: How the CIA Played America, ktorá poskytuje ďalšie podrobnosti o projekte Mockingbird.

O Hughovi Wilfordovi je veľmi málo životopisných informácií. Narodil sa a študoval v Anglicku, neskôr sa presťahoval do Spojených štátov, stal sa dôstojníkom CIA. Od roku 2015 pôsobil ako profesor histórie na Kalifornskej univerzite v Long Beach. Wilford venoval osobitnú pozornosť operácii Watergate (inštalácia odpočúvacích zariadení počas prezidentskej kampane v roku 1972 v sídle demokratickej strany, ktorá skončila obvinením prezidenta Richarda Nixona v roku 1974).Táto operácia odhalila početné porušenia základných ustanovení USA, zo strany CIA. Keď Kongres USA skúmal úlohu CIA v tomto škandále, prišla reč aj na operáciu Mockingbird.

Každý rok sa k tejto operácii hromadí stále viac a viac faktov. V roku 1975 bola v hornej snemovni Kongresu USA vytvorená osobitná pracovná skupina s názvom "Churchova komisia", ktorá bola menovaná senátorom Frankom Churchom (za Idaho). Neskôr sa komisia zmenila na stály spravodajský výbor Senátu. V práci komisie sa však operácia Mockingbird už nenachádzala iba na periférii záujmu, ale stala sa centrom pozornosti. V roku 1976 komisia spolu s rôznymi výbormi pripravila záverečnú správu výboru Kongresu USA  o "štúdii vládnych operácií s ohľadom na spravodajské činnosti". Na stranách 191 - 201 tohto dokumentu sa podrobne popisuje ako CIA ovplyvňuje americké a zahraničné médiá s cieľom dezinformovať verejnosť.

Tu je úryvok z prehľadu: „CIA v súčasnosti podporuje sieť stoviek ľudí na celom svete, ktorí poskytujú informácie o CIA a v správny čas sa snažia zmeniť verejnú mienku prostredníctvom tajnej propagandy. Títo ľudia poskytujú CIA priamy prístup k veľkému počtu novín a periodík, veľkému počtu tlačových služieb a spravodajských agentúr, televíznych a rozhlasových staníc, komerčných vydavateľov a ďalších zahraničných médií.“ Podľa tejto správy, dezinformácia svetového spoločenstva stála amerických daňových poplatníkov asi 265 miliónov USD ročne (údaje z roku 1976).

Neexistujú žiadne presné informácie o tom, kedy sa začala operácia „Mockingbird“. Niektorí ju prisudzujú začiatkom funkcie Corda Meyera, ktorý prišiel do CIA v roku 1951 a ihneď pripravil koncepciu projektu. Keď sa v roku 1953 na čelo CIA postavil Allen Welsh Dulles, začalo sa s praktickou realizáciou projektu. Niektorí bádatelia uvádzajú rok 1940, ako štart celého projektu  a spájajú ho s menom Frank Gardiner Wisner, ktorý bol v roku 1948 menovaný za vedúceho Úradu pre špeciálne projekty CIA. Úrad bol však následne premenovaný na Úrad pre koordináciu politík a stal sa jedným z najkľúčovejších ridiacich centier tajných operácií CIA.

Wisnerovi bolo nariadené pripraviť  projekt zameraný na „Propagandu, hospodársky boj, priame preventívne opatrenia vrátane sabotáží, opatrenia proti sabotážam, likvidácie a evakuácie, sabotáží proti nepriateľským štátom, vrátane podpory tajných skupín odporu a miestnych protikomunistických prvkov v ohrozených krajinách slobodného sveta“ (zdroj: David Wise a Thomas Ross. Neviditeľná vláda. 1964). Jedným z prvých Wisnerových náborových cieľov pre operáciu Mockingbird bol Philip Graham, ktorý riadil Washington Post.

Od roku 1953 je vo sfére vplyvu Mockingbird 25 hlavných amerických novín a spravodajských agentúr. Na operácii sa zúčastnilo 3 tisíc príslušníkov a agentov CIA. Hlavnými pevnosťami Mockingbirdu boli  ABC, NBC, CBS, Time, Newsweek, Associated Press, United Press International (UPI), Reuters, Hearst Newspapers, Scripps Howard a iné.

Jednou z metód práce bolo neutralizovať činnosť novinárov, ktorí nezodpovedajú ideologickým zásadám „regionálneho výboru vo Washingtone“. Zároveň bolo potrebné uchýliť sa k diskreditácii a zosmiešňovaniu nevhodných osôb. Odtiaľ aj názov operácie „Mockingbird“. Z výsmechu vyplývalo zavedenie nových slov do obehu, čo dávalo starým slovám nové odtiene a významy. Jedným z príkladov je lingvistické označenie „konšpirácia“, ktorú zaviedla CIA (conspiracy). Slovo je v anglických slovníkoch uvádzané ako "sprisahanie", v starých slovníkoch je však jeho pôvodným významom „utajenie“. Aby odradili novinárov a vedcov od štúdií činností tajných spoločenstiev sveta, ktorí sú v zákulisí za všetkým, čo svetová elita skrýva pred očami verejnosti, pravý význam slova „utajenie“ nahradili slovom „sprisahanie“ a každú nepohodlnú osobu označili za "konšpirátora". Z tohto označenia urobili stigmu, ktorou do dnešného označujú všetkých, ktorí vybočia zo stanovenej línie propagandy.

Po sérii vyšetrovaní a vypočúvaní pred americkým kongresom, bolo rozhodnuté zakázať CIA pokračovať v operácii Mockingbird. V roku 1976  George W. Bush, ešte ako riaditeľ CIA, vyhlásil novú politiku: „Od tejto chvíle CIA nevstúpi do žiadnych platených ani zmluvných vzťahov so zamestnancami, alebo nezávislými korešpondentmi akreditovanými niektorou americkou spravodajskou agentúrou, novinami, časopismi, rozhlasovou alebo televíznou sieťou či stanicou.“ Pravdou však je aj to, že zároveň dodal, že CIA bude aj naďalej „vítať“ dobrovoľnú spoluprácu s novinármi. Je dobre známe, že dobrovoľný súhlas na spoluprácu so CIA sa vždy získava pod vplyvom najsilnejšieho argumentu, ako sú peniaze.

Na záver uvediem jeden fragment z diela slávneho filozofa Alexandra Zinovieva: „West. Fenomén westernizmu,“ v ktorom ukazuje, ako fungujú svetové médiá, a poukazuje na existenciu akejsi „neviditeľnej ruky“, ktorá ich ovláda:
„Formálne neexistuje žiadne centrálne stredisko na kontrolu médií. V skutočnosti však funguje tak, akoby prijímal pokyny od určitého riadiaceho strediska, akým je Ústredný výbor CPSU. Je tuvšak  jeho „neviditeľná ruka“. Dáta o nej sa len zriedka dostanú do tlače. Tvorí ho pomerne malý počet ľudí, ktorí schvaľujú odporúčania vypracované širším okruhom politikov, podnikateľov, politológov, novinárov, poradcov atď. Signalizujú však koordinovanú mediálnu aktivitu v prípade určitých problémov. Existuje veľké množstvo skúsených zamestnancov mediálnych inštitúcií, ktorí okamžite nastolia novú schému šírenia správ a dokonca prebijú aj hlasy „najvyšších autorít“. A obrovská armáda výkonných umelcov, okamžite pripravená splniť akúkoľvek úlohu v duchu novej schémy, okamžite vstúpi do procesu splnenia cieľa. Medzi ľuďmi, ktorí tvoria tento mechanizmus, prebiehajú nespočetné osobné kontakty. Takmer všetka práca tohto mechanizmu prebieha ako druh funkčnej samoorganizácie (ako nazývam tento typ organizácie), a nie ako systém zdokumentovaných tímov a správ o ich vykonávaní. Takýto mechanizmus je skrytý a nezraniteľný pred vonkajšími útokmi.“ (zdroj: Zinoviev A. West. Vybrané diela (zbierka). - M .: Liters, 2018).

Odborníci sú presvedčení, že v prípade operácie Mockingbird nedošlo k jej definitívnemu zastaveniu. Ešte stále funkčné pozostatky projektu Mockingbird sú v jeho súčasnej verzii zamerané na všetky sféry vplyvu USA po celom svete. Tradícia CIA a spolupráca so zahraničnými novinármi je stále živá a funkčná.