Platformy sociálnych médií musia podľa nich rozšíriť svoju definíciu „koordinovaného nedôstojného správania“ nad rámec zvyčajného modelu robotov a trollov. Definície musia podľa nich zahŕňať aj rozhovory o témach škodlivých pre štát, ak chcú na svojich platformách naozaj zabrániť šíreniu dezinformácií. Trojica vedcov z Washingtonskej univerzity zverejnila tento svoj príspevok ešte pred konaním konferencie o spolupráci v oblasti počítačov, ktorá sa bude konať v tomto roku. Ich cieľom je pomôcť nanovo definovať „dezinformáciu“ tak, aby texty neobsahovali ani účelne usporiadané pravdy.



Vyhodnotenie dezinformácií sa netýka ani tak pravdivej hodnoty jednej alebo viacerých samostatných informácií, ale skôr celku, v ktorom je potrebné skúmať ako tieto časti spolu do seba zapadajú, aby slúžili konkrétnemu účelu.

Takáto orwellovská redefinícia by sa však dotkla hlavne mainstreamového spravodajstva a všeobecne celej žurnalistiky, najmä teda tej "mienkotvornej". Vedci sú totiž presvedčení, že tieto definície by razom uťali „nevedomých agentov“ (užitočných idiotov) v šírení nezmyslov v spravodajstve hlavných médií, ktorí píšu na základe anonymných tipov.



Vedci varujú, že stačí jeden článok „konšpiračnej teórie“, ktorý sám dokáže spôsobiť pnutie v spoločnosti, pretože stačí jediný "uveriteľný" príbeh, ktorý sa šíri celými davmi vďaka sfére sociálnych médií. Zároveň však dodávajú, že rôzne národné vlády míňajú miliardy dolárov na manipuláciu verejnej mienky na sociálnych médiách, pretože podľa politikov je v poriadku klamať, pokiaľ tým "pomáhajú" svojej krajine.

Novinárske propagandistické kampane, vedené „starými dobrými novinármi“, napríklad jednostranne uznávali rôzne operácie USA a pokračovali v tom aj napriek novým poznatkom a informáciám, ktoré ich propagandu vyvracali, namiesto toho, aby sami vyzvali na zastavenie takejto falošnej propagandy. Vrcholom takejto kampane boli umelo vytvorené "fake news" okolo "ruskej kampane" ktoré ovplyvnili voľby do senátu v štáte Alabame v roku 2017, ktoré sú navyše citované ako akademický zdroj!



Vedci upozorňujú na to, že lov trollov na sociálnych sieťach má obmedzené využitie, a preto je podľa nich potrebné zamerať sa na „aktérov, ktorí nie sú výslovne koordinovaní a v niektorých prípadoch si ani neuvedomujú svoju úlohu v kampani“, t.j. na bežných používateľov sociálnych médií s takto formovanými názormi.

Jedna z „prípadových štúdií“ skúmala obsah „delegitimizácie“ Bielych prilieb v Sýrii, pričom bola flagrantne zamlčaná zmienka o tom, že celá táto skupina a jej propagácia, bola sama o sebe súčasťou dobre financovanej operácie západného vplyvu voči sýrskej vláde (samozrejme so zameraním sa na terorizmus). Vedci v štúdii dospeli k záveru, že hlasy proti Bielym prilbám (White Helmes - WH) neboli šírené robotmi ani trollmi, ale šírili ich „západní novinári“ a prekrývali to s „protivojnovým“ aktivizmom. Akoby bol pojem „protivojnový“ artefaktom minulej éry, keď bolo možné byť aj reálne proti vojne.

Konšpiračné teórie vedcov naozaj trápia, pretože majú problémy s rozmotávaním vlákien celých komunít a šírenia týchto správ s cieľom dospieť k poznaniu a odhaleniu možných „agentov“, ktorí tieto správy zdrojujú. Pritom však platí, že ľudia, ktorí hľadajú akékoľvek informácie, majú sklon hľadať na viacerých miestach, ale často sa tak nedeje, keďže niektoré informácie absentujú a keď aj sú k dispozícii, nie sú dostatočne zrozumiteľné a dokonaca ani dôveryhodné, aj keď ich šíria veľké tradičné médiá.



Vedci varujú svojich kolegov, aby minimalizovali účinky ruských „ovplyvňujúcich operácií“, aj keď ich analýza ukazuje, že sú tieto sú naozaj minimálne, keďže ani zďaleka nedosahujú taký význam, ako im je pripisovaný a nepôsobia ani zďaleka tak tvrdo, ako sa domnievali. Zároveň však upozorňujú, že ak nevidieť  účinky dezinformácií priamo, nie je to preto, že tam nie sú, ale preto, že k ich odhaleniu nie sú používané dosť sofistikované nástroje.