Nemusíte byť študovaný odborník, aby ste už aj vy vedeli dávno známu pravdu: chudobní ľudia sú na tom po zdravotnej stránke horšie.

Oproti bohatším ľuďom viac trpia chorobami a žijú kratšie. Je to logické, nakoľko väčšinou nemajú prístup k zdravším a drahším potravinám a zvyknú pracovať v horších pracovných podmienkach.

Každá krajina však vykazuje iný rozdiel medzi tým, ako sú na tom po zdravotnej stránke bohatší občania oproti tým chudobnejším. Čo myslíte, ako je na tom Slovenská republika? Možno vás prekvapím.

Ale pozrime sa najprv na iné krajiny. Napríklad Lotyšsko. Táto krajina patrí medzi tie najhoršie. Z ľudí, ktorí zarábajú spodných 20 % príjmov trpí chronickou chorobou až 51 percent ľudí z tejto príjmovej skupiny. Z ľudí, ktorí v Lotyšsku zarábajú vrchných 20 % percent príjmov, trpí nejakým chronickým ochorením približne len 18 percent ľudí z tejto príjmovej skupiny. To je rozdiel 33 percentuálnych bodov. Veľmi podobne sú na tom podľa štatistík Eurostatu aj bratia Česi. Toto sú údaje za rok 2017.

Veľmi podobné údaje zobrazuje aj graf Eurostatu vychádzajúc z údajov z roku 2013. Na ňom vidíte porovnanie naprieč krajinami EÚ.

Medzi krajiny, ktoré sú na tom najlepšie, patrí napríklad Francúzsko. Tam akoby rozdiely v príjmoch na chorobnosť nemali vplyv. Najlepšie zarábajúci ľudia trpia chronickými ochoreniami takmer v rovnakej miere, ako tí najmenej zarábajúci. Rozdiel je jeden percentuálny bod.

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré je v rovnosti medzi chorobami na tom relatívne dobre. Z horných 20 % najlepšie zarábajúcich u nás trpí chronickým ochorením takmer 23 % ľudí z tejto príjmovej skupiny. Ak patríte medzi spodných 20 % najhoršie zarábajúcich, máte 34 % šancu, že budete trpieť dlhotrvajúcim ochorením. Ak sa teda pozrieme na chorobnosť Slovákov podľa ich príjmov, rozdiel v chorobnosti je len 11 percentuálnych bodov. Oproti Čechom, kde je rozdiel 33 %, máme dôvod na radosť.

Ale je to tak?

Sme síce relatívne rovnako chorí a relatívne rovnako zdraví bez ohľadu na príjem, no celková dĺžka dožitia Slováka v zdraví patrí medzi najnižšie. Priemerný Slovák sa v zdraví dožíva len 57 rokov veku. Brat Čech sa v zdraví dožije 64 rokov, to je o 7 rokov viac. Taký Nemec sa v zdraví dožije až 67 rokov, a aj toho poráža Švéd, ktorý sa v zdraví dožije až 73 rokov. Švéd teda oproti Slovákovi prežije v zdraví o celých 16 rokov viac. To je neuveriteľné číslo. Nemal by byť toto cieľ zdravotnej politiky aj u nás?

Môžeme sa teda tešiť, že príjmové rozdiely sa na Slovensku neprejavujú v rozdielnom zdraví v takej veľkej miere ako v iných krajinách, ale na čo nám taká radosť je, keď sme krajina, kde ľudia prežijú najmenej rokov v zdraví.

Sme si síce rovní, ale chudobní, a chorí.

Dá sa s tým však niečo robiť už teraz.

V prvom rade treba rozšíriť teraz tak nízke kompetencie všeobecných lekárov. Bez rozšírenia týchto kompetencií budeme aj naďalej zaťažovať špecialistov. Zakaždým, keď príde k špecialistovi pacient, ktorého mohol bez problémov ošetriť všeobecný lekár, zaberáme miesto človeku, ktorý má vážny problém a špecialistu naozaj potrebuje.

Kompetencie sú však len jedna časť problému. Druhá časť je prilákať všeobecných lekárov do rôznych obvodov. Keď však neotvoríme trh, nič s tým nespravíme. Musíme zvýšiť kapitácie alebo aj inak finančne motivovať lekárov, aby do týchto obvodov išli. Túto finančnú motiváciu musíme zvyšovať dovtedy, kým o ignorované obvody nezačne byť záujem.

Ministerstvo zdravotníctva musí vytvoriť balík, z ktorého bude jasné, aká starostlivosť bude hradená z verejných zdrojov, a aká už nie. Inými slovami, je potrebné vytvoriť balík štandard a balík nadštandard. Ústava síce garantuje právo na zdravotnú starostlivosť, to ale neznamená, že každý má nárok na všetko a okamžite.

Je preto nevyhnutné zmeniť koncept sadzieb zdravotného poistenia. Po novom by mal systém zdravotného poistenia ľudí odmeňovať za ich zodpovedný prístup k vlastnému zdraviu. Ľuďom, ktorí sa napríklad zdravo stravujú, sú fyzicky aktívni, alebo chodia na preventívne prehliadky, by bol priznaný bonus. Ten by základnú sadzbu poistného znižoval. Do zdravotného poistenia treba jednoducho zaviesť princíp, že kto o svoje zdravie dbá, bude odmenený.

Pozor, zdôrazňujem, že nikto netvrdí, že kvalitné zdravotníctvo musí byť len pre bohatých. Kvalitné zdravotníctvo musí byť pre všetkých. Ak sa ktorýkoľvek človek dostane do vážnych zdravotných problémov, musí sa vedieť spoľahnúť na to, že systém zdravotníctva urobí všetko preto, aby ho zachránil, aby mu pomohol, prípadne mu čo najviac zvýšil kvalitu života.

Ak sa neodhodláme využiť zdroje za doplnkové služby, ktoré povedú k celkovému zlepšeniu zdravotníctva, budeme tam, kde doteraz: rovní, ale chorí.