Minister v demisii Miroslav Lajčák (nezabúdajme, že vo svojej funkcii zotrváva protiústavne) je po sérii otvorených klamstiev nedôveryhodný človek, ktorý by nás predal za misu šošovice. Klame rovnako ako pred piatimi rokmi, keď tvrdil, že v Poprade má byť len sklad, nie základňa. Akoby to neboli muničné sklady, ktoré patria medzi prvé objekty bombardovania. A v tomto smere nedôverujem ani premiérovi Pellegrinimu, ktorý za fotku z Oválnej pracovne Bieleho domu so zväzáckou horlivosťou a bez vedomia vlády či parlamentu sľúbil Donaldovi Trumpovi, že 2 percentá HDP na vojenské výdavky vynaložíme už o dva roky skôr ako sa oficiálne plánuje (taká absurdná bezočivosť, len si uvedomte mieru našej skutočnej suverenity, ak predseda vlády sľubuje prezidentovi iného štátu niečo, čo je vnútornou záležitosťou SR, teda kam pôjdu naše vlastné peniaze z nášho štátneho rozpočtu). Keď škandál koncom februára vypukol, Pellegrini sa tváril, že je to pseudokauza a že by sa radšej venoval skutočným problémom ako je zdravotníctvo a školstvo. Bola to nehanebne pokrytecká póza, pretože tie obrovské prostriedky, ktoré chce vyčleniť na zbrojenie, budú chýbať práve spomínaným rezortom. Navyše, o dva mesiace neskôr sa pri prijatí u prezidenta USA chvastal práve touto pripravovanou zmluvou, ktorá ho ešte pred pár týždňami vraj vôbec nezaujímala.

Slovensko si musí dať obrovský pozor, lebo momentálne ticho okolo zmluvy nie je ústup, ale taktika na otupenie pozornosti verejnosti, ktorá sa používa veľmi často. Napríklad škandalózna multilaterálna dohoda o investíciách (MAI), ktorá v deväťdesiatych rokoch pobúrila verejnosť sa vrátila na stôl v podobe TTIP a keď Európania odmietli aj túto pascu, začali sa rokovania o novej zmluve – ale vždy s tou istou filozofiou. Podobne aj v tomto prípade – forma sa mení, princíp zostáva: dostať sem amerických vojakov. Opakujem, nie je to o žiadnej „pomoci“, ako vyplýva z dokumentov zverejnených priamo Pentagonom, tri štvrtiny ponúkaných peňazí nie sú investíciou do majetku SR, ale do majetku USA. Niečo o zámeroch americkej strany naznačil začiatkom tohto mesiaca aj veľvyslanec USA v Nemecku Richard Grenell, keď pohrozil stiahnutím amerických jednotiek z krajiny a ich presunutím smerom na východ. Nemci totiž (na rozdiel od nás) odmietajú tlaky Washingtonu na zvyšovanie zbrojenia, čo Trumpov diplomat označil za „hanebné“.

Zápas o zamedzenie vojenskej prítomnosti USA na našom území pritom nie je len zápasom za odmietnutie nejakých amerických vojakov, ich zbraní a munície na Slovensku, akokoľvek je táto otázka vážna a bezprostredne sa týka najmä obyvateľov okolia Kuchyne a Sliača. Je to jeden z najdôležitejších zápasov o charakter našej spoločnosti, a tí politici, ktorí boli z odhalenia a zverejnenia tejto aféry od zúrivosti celí bez seba, si to na rozdiel od mnohých ľudí veľmi dobre uvedomujú. Je to spor o to, komu slúži politická moc v tomto štáte, akým spôsobom sa pristupuje k právam občanov, do akej miery sme skutočne slobodní a aký význam má demokracia v krajine, v ktorej najzásadnejšie otázky nemôžu občania v skutočnosti nijako ovplyvniť. Pellegriniho názor, že by túto diskusiu chápal, „keby bol už definitívny text, na ktorom sa nebude dať čo meniť“, je zásadným nepochopením situácie. Diskusia v štádiu, keď sa už nebude dať nič meniť, je zbytočná. Upokojovať ľudí, že všetko bude mať napokon v rukách parlament, je falošné, lebo doterajšie skúsenosti s Národnou radou Slovenskej republiky sú také, že pod silnou propagandou a tlakom schválila všetko, čo jej naservírovali, vrátane protiprávnej vojenskej agresie proti Iraku. Vždy nás oklamali. Práve teraz je dôležité, aby slovenská vláda zverejnila jasnú a jednoznačnú východiskovú pozíciu – podobne, ako zverejňujú mandáty v porovnateľných prípadoch západoeurópske štáty. Pod jasnou pozíciou mám na mysli úplne jednoznačné odmietnutie akejkoľvek americkej vojenskej prítomnosti, nielen trvalej. Taktika, ktorú na nás títo pokrytci používajú, je totiž metódou pomalého varenia žaby, ktorá kým si uvedomí, čo sa vlastne deje, už nedokáže z hrnca vyskočiť. Najprv nám zatajovali, že o niečom takom vôbec rokujú. Potom sa tvárili, že nám chcú len pomôcť. Potom tvrdili, že rokujú len o nejakých skladoch. Potom pripustili, že nejakí vojaci tam predsa len budú, ale nebude ich veľa. V pozičnom dokumente, ktorého právnu analýzu zverejnilo ministerstvo obrany, sa však jasne hovorí, že ak by sme pristúpili na americké podmienky, znamenalo by to jasnú stratu suverenity SR. Je teda najvyšší čas prestať zavádzať a hrať čistú hru. Ak táto politická reprezentácia slúži ešte Slovenskej republike, tak sa má predovšetkým dohodnúť vo vnútri nej a nie rokovať s Američanmi netransparentnou formou kabinetnej diplomacie.

Viem, ako ma militaristické kruhy nenávidia. Propagandista Juraj Smatana sa takmer so slzami na krajíčku o mne vyjadril, že som sabotérom obrannej spolupráce. Globsec narieka, že som im zničil rok práce. Ministerstvo zahraničných vecí mi nevie prísť na meno. Ale ja pri plnom vedomí a najlepšom svedomí hovorím: pred tridsiatimi rokmi (keď boli ľudia ako Lajčák či Kukan ešte stále prisatí na kremeľský prsník) som z revolučnej tribúny ako 18-ročný študent požadoval odchod sovietskych vojsk z Česko-Slovenska. Pamätám si ten pocit eufórie a šťastia, keď našu vlasť opustil posledný okupačný vojak. A nerobili sme to preto, aby nám sem po troch desaťročiach, so všetkou našou historickou skúsenosťou nemeckej a sovietskej okupácie (našich vtedajších spojencov), nanútili amerických vojakov. Táto krajina je slobodná a takou aj ostane, ak ju ubránime pred kolaborantskou mentalitou tých, ktorí v každom historickom období vzývajú moc hegemóna.

Kolaboranti to na nás vždy nejako skúšali. Najprv ochranná zmluva s Veľkonemeckou ríšou, potom dohoda o dočasnom rozmiestnení sovietskych vojsk a teraz zmluva o obrannej spolupráci s USA. Nie. Na Slovensku, po našich historických skúsenostiach, nechceme žiadnych cudzích vojakov. Dobre vieme, ako ľahko ich je sem vpustiť a ako krvopotne sa odtiaľto vyháňajú. Tento ťažko skúšaný ľud si to na vlastnej koži odtrpel pričasto a len hlupák sa nepoučí z dejín. Vznikajúce politické hnutie Socialisti.sk nedovolí akúkoľvek formu vojenskej prítomnosti USA na území Slovenskej republiky a urobíme všetko pre to, aby sa tieto plány zmietli zo stola.