Peter Iskenderov (Fond strategickej kultúry)

Medzi európskymi spojencami USA „panuje strach“

Spoločnosti zodpovedné za výstavbu plynovodu z Ruska do Nemecka sú zatiaľ pokojné. Rakúska spoločnosť OMV napríklad oznámila, že prvá dodávka plynu cez plynovod (ktorý je postavený na takmer 70%) dorazí do polnoci 31. decembra 2019 aj napriek tomu, že Dánsko aj naďalej zdržuje schválenie trasy vo svojich vodách. „Podľa môjho názoru, tak ako aj predtým dodržujeme rozpočet a termíny", okomentoval situáciu okolo projektu „Nord Stream 2“ šéf OMV  Rainer Seele pre agentúru Bloomberg.

Avšak v USA, vidia v ruskom plynovode smrteľného konkurenta. Americké dodávky skvapalneného plynu (LNG) do Európy sú drahšie oproti dodávkam ruského plynu a preto sa zo všetkých síl snažia narušiť dohodnutý harmonogram výstavby plynovodu „Nord Stream 2“. Výbor Senátu USA pre zahraničné vzťahy urýchlene odhlasoval sankcie voči projektu „Nord Stream 2“. Dokument ráta so zavedením zákazu vstupu do Spojených štátov a zmrazenie aktív osobám a spoločnostiam, ktoré majú dočinenie s výstavbou plynovodu. Sankcie môžu byť uvalené napríklad voči zahraničným spoločnostiam, ktoré poskytujú špecializované plavidlá na kladenie potrubí a tiež poskytujú poistenie zariadenia. Autormi návrhu zákona boli texaský republikán Ted Cruz a demokratka zo štátu New Hampshire Jeanne Shaheenová. Jedinými spoločnosťami, ktorých zavedenie takýchto sankcií môže poškodiť bude švajčiarska Swiss Allseas Group SA a talianska Saipem SpAof .

Jedným z kritikov návrhu zákona je senátor zo štátu Kentucky Rand Paul, ktorý uviedol, že medzi európskymi spojencami Spojených štátov „v súvislosti s prerokúvaným návrhom panuje strach“.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Mária Zacharová nazvala tento návrh zákona „ďalším zvitkom rusofóbnych opatrení“.

Dánsko všemožne odďaľuje vydanie povolenia na stavbu plynovodu a podľa mienky Financial Times by to mohlo viesť k zmareniu pôvodných termínov, čo by zasiahlo Európanov. "Ak v najbližších niekoľkých týždňoch nedostaneme súhlas od Dánov, tak nemôžeme dodržať termíny", -uviedol  v rozhovore pre noviny vysokopostavený zdroj, blízky spoločnosti Nord Stream AG , ktorá je prevádzkovateľom projektu. Financial Times  pripomína, že spustenie druhej vetvy ruského plynovodu z hľadiska načasovania by sa malo zhodovať s ukončením súčasnej zmluvy o tranzite plynu cez Ukrajinu t.j. 31. decembra 2019. Akékoľvek oneskorenia môžu viesť k zmareniu termínov dodávok plynu do Európy, zdôrazňuje britské vydanie.

Prevádzkovateľ projektu „Nord Stream 2“ Nord Stream AG  už má vnútroštátne povolenia vo všetkých jurisdikciách, cez ktoré prechádza plynovod (Rusko, Nemecko, Fínsko, Švédsko) s výnimkou Dánska. V Kodani majú na preskúmanie tri žiadosti na rôzne trasy. Posledná žiadosť bola podaná v apríli 2019 a predpokladá kladenie potrubí vo výlučnej ekonomickej zóne Dánska, južne od ostrova Bornholm. Dánska energetická agentúra považuje konkrétne túto možnosť za najprijateľnejšiu, ak neberieme do úvahy politickú súčasť problému. Ďalšie dve žiadosti predložené oveľa skôr predpokladajú trasu v teritoriálnych vodách Dánska južne od Bornholmu a vo výlučnej ekonomickej zóne Dánska, severozápadne od tohto ostrova.

„Dopyt po plyne v Európe neustále rastie. Nemecko ako najväčší trh plánuje v najbližších rokoch upustiť od využívania uhlia a jadrovej energie. Samotné obnoviteľné zdroje energie nepostačia na realizáciu tohto zámeru, píše nemecká  Handelsblatt . Dopyt po plyne v Nemecku porastie. Tento rast bude čiastočne kompenzovaný úsilím krajín východnej Európy modernizovať svoje národné hospodárstvo s pomocou finančnej podpory EÚ, v dôsledku čoho spotrebujú menej plynu, avšak vlastné zásoby plynu EÚ v Severnom mori sa zmenšujú“.

V takejto situácii možno očakávať zintenzívnenie úsilia Európskej komisie s cieľom znížiť závažnosť konfrontácie okolo projektu „Nord Stream 2“ a zabrániť energetickému kolapsu Európy v roku 2020. Brusel sa snaží dosiahnuť uzavretie novej dohody o plyne medzi Ruskom a Ukrajinou na čo najdlhšom možnom základe. Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu, navrhol, aby Rusko a Ukrajina usporiadali 16. septembra trojstranné rokovania o podmienkach prepravy plynu a dodávok plynu od 1. januára 2020, na ktorých Brusel zúčastneným stranám navrhne, aby uzavreli 10-ročnú tranzitnú zmluvu.

Rusko zo svojej strany, ako uviedol šéf ruského ministerstva energetiky Alexander Novak koncom júla, navrhlo Ukrajine predĺžiť súčasnú zmluvu o rok, ale v Kyjeve na tento návrh zatiaľ nereagovali. Šéf ukrajinského „Naftogazu“ Jurij Vitrenko v júni uviedol, že Kyjev navrhol „Gazpromu“ dohodu, v ktorej sa neráta s tranzitom, ale swapom plynu (výmenou plynu), podľa ktorej ruská strana prevedie Ukrajine určitý objem plynu na hranici a „Naftogaz“ bude tento plyn prepravovať do Európskej únie.

Ďalší vývoj situácie s trojstrannými rokovaniami medzi Ruskom, Ukrajinou a EÚ bude v neposlednom rade závisieť od formovania novej vlády v Kyjeve.