„Buď voda“, alebo Nová taktika protivládnych pouličných protestov

V osobitnej administratívnej oblasti Číny Hongkongu opäť prepukli nepokoje. Peking obviňuje Spojené štáty z ich organizácie. „Počas nezákonných násilných aktov zadržala polícia 5. augusta 148 ľudí, vrátane 95 mužov a 53 žien vo veku od 13 do 63 rokov", -  povedal  zástupca hongkongskej polície.

Dôvodom k protestom, trvajúcim posledné štyri mesiace, poslúžilo prijatie zmien k zákonu o extradícii (o vydávaní podozrivých osôb do Číny, pozn. red.) Zákonodárnym zborom Hongkongu. Zmeny boli iniciované administratívou oblasti a podporené Pekingom. V súlade so zmenami v ČĽR (ako aj v Macau a na Taiwane) je možné vydávať podozrivé osoby a zločincov rovnako ako v iných krajinách. Disidenti z Hongkongu sa obávajú, že ich týmto Peking umlčí.

Protesty začali naberať na sile 9. júna, keď sa na demonštrácii zúčastnilo 240 000 ľudí. 12. júna, v deň, keď mal návrh zákona prejsť druhým čítaním v Zákonodárnom zbore, polícia   použila  slzný plyn a gumové strely proti demonštrantom. 16. júna sa na protestoch,  podľa údajov jedných z najstarších anglických novín v Hongkongu South China Morning Post, zúčastnilo 338 000 ľudí. 1. júla, pri príležitosti 22-ho výročia prinavrátenia Hongkongu Čínskej  ľudovej republike Spojeným kráľovstvom sa demonštrácie  zúčastnilopodľa údajov Hongkong Free Press, viac ako 190 000 ľudí, niektorí z demonštrantov vnikli do budovy Zákonodárneho zboru.

Pokiaľ ide o South China Morning Post, toto vydavateľstvo  patrí  čínskemu internetovému gigantu Alibaba Group, ktorého zakladateľ a šéf Jack Ma obsadil druhé miesto v rebríčku najbohatších ľudí v Číne. Hong Kong Free Press  bola založená  skupinou západne orientovaných novinárov s aktívnou pomocou takých organizácií, ako sú „Reportéri bez hraníc“ a „PEN America“.

„V Hongkongu revolúcia visí vo vzduchu. To, čo začalo na konci apríla ako nečakane veľká demonštrácia proti návrhu zákona o extradícii sa zmenilo na výzvu o demokraciu v teritóriu, tiež nezávislosti od Číny a odmietnutie komunizmu na čínskej pôde", -  napísal  na stránke The National Intеrest  Gordon Chang, autor knihy “Blížiaci sa kolaps Číny“.

Komentátor agentúry Bloomberg Ian Marlowe  si myslí, že prezident ČĽR Si Ťin-pching je teraz v zložitej situácii: „Mierny prístup k demonštrantom... by mohol ukázať disidentom na pevnine, že rozsiahle otrasy môžu viesť k politickým zmenám, čo by ohrozilo moc komunistickej strany. Vyslanie čínskych jednotiek na obnovenie poriadku zároveň vyvolá medzinárodnú reakciu, ktorá by mohla spôsobiť nenapraviteľné škody ekonomike mesta bez akejkoľvek záruky na úspech“.

The New York Times  uvádza, že v pondelok 5. augusta "protivládni demonštranti" pochodovali  cez šesť štvrtí Hongkongu, "zatarasujú cesty a hádžu ťažké predmety na policajné stanice... Zapálili budovu blízko policajnej stanice na severe Hongkongu... vyzvali na generálny štrajk a zhromaždenia, ktoré viedli k prerušeniu prác niekoľkých staníc metra a železničných tratí a zrušeniu viac ako 200 letov z mestského letiska“.

The New York Times poznamenáva, že demonštranti používajú taktiku flash mobov, ktorá sa riadi slávnou frázou Brucea Leeho „Buď voda!“ z amerického televízneho seriálu „Long Street“. Taktika spočíva v tom, aby sa všade infiltrovali a svojimi aktivitami tak predstihli činy vládnych orgánov. V dejisku udalostí bolo celkom deväť reportérov z denníka The New York Times, aby osvetlili protesty v Hongkongu a vypočuli si veľký počet demonštrantov. V podstate sa jedná o sympatizujúcu propagandu nepokojov.

The Los Angeles Times  informuje o tlačovej konferencii, ktorú usporiadali protestujúci. Tlačová konferencia bola organizovaná prostredníctvom sociálneho fóra LIHKG (číta sa ako Linden) a vysielala sa naživo na Facebooku. Traja anonymní rečníci v žltých prilbách a s maskami na tvári uviedli, že „základnou hodnotou Hongkongu je autonómia“, na rozdiel od vyhlásenia šéfky administratívy Hongkongu Carrie Lamovej o tom, že základnou hodnotou Hongkongu je „panstvo práva“ (t.j. princíp právneho štátu, pozn. red.), ktoré je chránené políciou. "Žiadame vládu, aby vrátila vládu ľuďom", vyhlásil jeden z rečníkov na tlačovej konferencii.

Čínske vydanie Inkstone News, online platforma, ktorú v marci 2018 spustila South China Morning Post  v článku „Ako sa organizujú protesty v Hongkongu“,  odhaľuje tajomstvo  organizovania masových demonštrácií bez prítomnosti zjavných organizátorov (vodcov) protestov. Ak v minulosti mestské „demokratické hnutia viedli zákonodarcovia, študenti-aktivisti, alebo univerzitní profesori, tak teraz ich nahradili anonymní používatelia internetu“, píše sa v publikácii.

Plánovanie masových protestov v Hongkongu a koordinácia akcií demonštrantov sa uskutočňuje pomocou sociálnych sietí Facebook, Telegram a online fóra LIHKG, podobného ako Reddit. Na fóre LIHKG anonymní používatelia plánujú protesty na niekoľko dní vopred. Koncom júna teda plánovali demarše pri zahraničných konzulátoch a štrajk posediačky v mestskom ministerstve spravodlivosti, rázne policajné kroky tomu však zabránili.

21. júna bola zorganizovaná 15-hodinová blokáda oddelenia mestskej polície po tom, ako sa príspevky, ktoré vyzývali k tomu aktu stali populárnymi na LIHKG . Ako sa napätie zosilňovalo, na fóre sa začal online prieskum o ďalších akciách. "Myslím si, že je dobré, že tentoraz nemáme vodcu", cituje Inkstone News slová Vivian, 25-ročnej účastníčky a demonštrantky LIHKG, ktorá odmietla uviesť celé svoje meno. „V Lindene zhromažďujeme nápady od všetkých. Dobrá ponuka, samozrejme, získa veľké množstvo sledovateľov“, píše (ona).

V skutočnosti „organizujúcu a usmerňujúcu“ úlohu na tomto fóre zohrávajú anonymní moderátori, ktorí režírujú aktivity návštevníkov fóra. Na LIHKG  sa dostáva taktiež petícia na web stránku Bieleho domu, ktorá vyzýva Donalda Trumpa, aby "oslobodil Hongkong spod čínskej komunistickej okupácie". Petícia, ktorá sa spustila 18. júna zhromaždila už viac ako 100 000 podpisov.

Čínske úrady  obviňujú  z organizovania masových protestov v Hongkongu USA. „Násilie počas nedávnych protestov v Hongkongu je „výtvorom“ Spojených štátov“ uviedla 6. augusta hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Hua Chunying, pričom zdôraznila súvislosť medzi protestmi a vyhlásením amerického ministra zahraničných vecí Mika Pompea, ktorý označil protesty za „rozumné“. „Je zrejmé, že pán Pompeo inštaloval sám seba do nesprávneho postavenia a naďalej sa považuje za šéfa CIA", uviedla Hua  Chunying. Pompeo už verejne vyjadril nádej v to, že Čína bude rešpektovať dohody týkajúce sa Hongkongu.

Európske médiá komentujú udalosti v Hongkongu oveľa zdržanlivejšie. Francúzsky Le Monde cituje  oficiálneho predstaviteľa čínskeho ministerstva zahraničných vecí, ktorý vyhlásil: „Viac už nemôžeme ponechať Hongkong v chaose. Čína nebude zaobchádzať v rukavičkách s tými, ktorí porušujú zákon... Malo by to byť veľmi jasné aj veľmi malej skupine krutých a bezohľadných zločincov a odporným silám stojacimi za nimi: ktokoľvek sa hrá s ohňom, sám sa spáli na smrť“.

Britský The Guardian  poznamenáva, že čínska vláda "prijíma tvrdšie miery potom, čo demonštranti zmenili taktiku, používajúc partizánske protesty v štýle flash mobu". Znova dávame do pozornosti názor vojenského analytika Račja Arzumanjana, ktorý poskytol rozhovor pre Fond strategickej kultúry, v ktorom uvádza, že taktika „partizánskych protestov“ zabezpečila úspech „zamatovej revolúcie“ v Arménsku v roku 2018. Avšak počas nepokojov 3. augusta v Moskve  táto taktika zlyhala.

Skúsenosti Číny ukazujú, že vychýrená kombinácia „sily a flexibility“ je v takýchto situáciách obmedzená. 15. júna šéfka administratívy Hongkongu Carrie Lamová oznámila dočasné stiahnutie návrhu zákona o extradícii, ale protestujúcich to už neuspokojuje. Predložili nové požiadavky. Medzi nimi - bezodkladné stiahnutie návrhu zákona z programu, rezignácia Carrie Lamovej, vyšetrovanie policajných akcií, zamietnutie klasifikácie protestu ako „vzbury“ a prepustenie všetkých zatknutých bez podania obvinenia.

Úroveň napätia v Hongkongu zostáva aj naďalej vysoká.