Čína sťahuje svoju vojenskú techniku do blízkosti Hongkongu. Ukazujú to aktuálne satelitné snímky spoločnosti Maxar, ktoré v stredu zverejnili americké médiá. Je na nich vidno napríklad obrovský športový štadión v meste Šen-žen, ktoré leží v tesnom susedstve Hongkongu, a ktorý je teraz zaplnený najmenej 500 vojenskými vozidlami.

Po varovných vyhláseniach amerického prezidenta Donalda Trumpa a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej ide o ďalší náznak, že Peking v súvislosti s riešením situácie v Hongkongu uvažuje o silovom riešení. To, že Čína presúva svoje vojská k Hongkongu, napísal už v utorok na Twitter americký prezident Trump. Neuviedol k tejto informácii žiadne ďalšie podrobnosti, no prezradil, že čerpá z údajov amerických tajných služieb.

Nemecká kancelárka Merkelová v stredu Pekingu odkázala, že aktuálne problémy v Hongkongu, kde sa už dlhé týždne konajú masové demonštrácie, sa nesmú riešiť silou. "Treba spraviť všetko pre to, aby sa zabránilo násiliu, a možné riešenia treba nájsť prostredníctvom dialógu," vyhlásila nemecká kancelárka.

Čínskym komunistom Merkelová v stredu pripomenula, že v Hongkongu platí takzvaný Hongkonský základný zákon z roku 1997, ktorý zaručuje jeho obyvateľom väčšiu mieru slobody ako obyvateľom zvyšku Číny. Peking by podľa nej mal mať na pamäti, že "právny štát má v Hongkongu dlhú tradíciu".

O možnosti útoku čínskej armády na Hongkong už dlhšie špekulujú médiá a analytici, keďže stúpenci hongkonskej prodemokratickej opozície už desať týždňov neprestávajú s masovými demonštráciami proti politike šéfky hongkonskej pročínskej administratívy Carrie Lam.



Pravidelne proti nim zasahuje hongkonská polícia slzotvorným plynom a bijú ich neznámi maskovaní útočníci, a Peking im opakovane posielal nepriame varovania, že môže prísť zásah aj priamo z Číny.

"Správanie sa niektorých radikálnych demonštrantov sa dotklo samotnej hranice princípu ´jedna krajina, dva systémy´ a nebude tolerované," vyhlásil napríklad hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Keng Šuang.

Demonštranti pôvodne protestovali proti chystanému zákonu o vydávaní ľudí podozrivých z trestnej činnosti z Hongkongu do Číny, no neskôr sa zoznam ich požiadaviek rozšíril. Zákon, ktorý už hongkonská pročínska administratíva medzičasom stiahla, by podľa demonštrantov umožnil, aby čínski komunisti stíhali každého obyvateľa Hongkongu, ktorý nesúhlasí s politikou Číny.

Hongkong prešiel na základe medzinárodných dohôd v roku 1997 spod britskej správy pod správu Číny. Do roku 2047 má podľa týchto zmlúv fungovať na princípe "jedna krajina, dva systémy", čo by mu malo v tomto časovom rámci zaručovať slobodu v otázkach politického systému a spravovania spoločnosti.

Čína však podľa hongkonského prodemokratického tábora túto dohodu porušuje a už teraz vnucuje Hongkongu svoje predstavy o jeho fungovaní.