Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová sa pre novelu Civilného mimosporového poriadku obrátila na Európsku komisiu (EK). Ako uviedla pre agentúru SITA, Európska komisia by v tejto súvislosti mala zasiahnuť, keďže hrozí, že zo Slovenska sa stane raj pre únoscov detí.

Novela povoľuje podanie žaloby na obnovu konania proti právoplatnému uzneseniu v konaní o návrat maloletého dieťaťa do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. Podľa Nicholsonovej však táto novela umožní špekulantom umelo naťahovať súdne spory týkajúce sa únosov detí a zo Slovenska sa môže stať územie chrániace nie najlepší záujem detí, ale únoscov.

„Tým, že novela umožňuje vstupovať účastníkom do konania o návrate maloletého do cudziny návrhom na obnovu konania, je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, lebo neúmerným preťahovaním konania na súde zvyšuje právnu neistotu dieťaťa,“ vysvetľuje europoslankyňa. Ako ďalej informuje, podľa údajov EK aktuálne trvá konanie o návrate dieťaťa uneseného jedným z rodičov cez hranice 24 týždňov.

„Prijatím novely slovenského Civilného mimosporového poriadku nastala paradoxná situácia, keďže kým Brusel aktuálne prijal viaceré úpravy, ktoré by mali zabezpečiť lepšiu ochranu práv detí, Slovensko umožnilo špekulatívnymi návrhmi na obnovu konania naťahovať súdne spory týkajúce sa ich návratu do cudziny,“ objasňuje Nicholsonová. Od EK preto žiada, aby zaujala jasný postoj k tejto novele.

„Zo Slovenska sa totiž môže stať krajina umožňujúca únoscom maloletých detí obchádzať Haagsky dohovor,“ konštatuje europoslankyňa a očakáva, že EK bude mať záujem na zbieraní štatistických údajov z jednotlivých členských štátov o tom, ako dlho trvajú súdne konania o návratoch maloletých detí a či sa vedú v najlepšom záujme detí, teda aj v súlade s právom EÚ.

„Pokiaľ nie, EK by mala mať k dispozícii účinné mechanizmy na vyvodenie sankcií a na nápravu konaní, ktorých predmetom sú najzraniteľnejšie skupiny - maloleté deti,“ dodáva Nicholsonová.



Návrh novely Civilného mimosporového poriadku predložili nezaradení poslanci NR SR Martina Šimkovičová a Peter Marček. Legislatívny návrh podľa predkladateľov vychádzal z prirodzenej nutnosti chrániť životy maloletých detí a konať v súlade s ich najlepším záujmom a presvedčením. Poslanci NR SR návrh schválili na aprílovej schôdzi parlamentu.

Vtedajší prezident SR Andrej Kiska ho však vetoval, keďže podľa neho zákon nepresadzuje najlepšie záujmy dieťaťa. Parlament prezidentovo veto prelomil a novelu schválil. Veľkým kritikom tejto novely je poslankyňa NR SR za SaS Natália Blahová, podľa ktorej takáto zmena zákona spôsobí v našich podmienkach to, že Slovensko sa stane epicentrom únoscov detí.

„Budeme krajinou, ktorá bude únoscom zabezpečovať beztrestnosť a legalizáciu únosov detí. Novelu tohto zákona si u poslankyne Šimkovičovej zjavne objednal veľmi konkrétny únosca dieťaťa alebo jeho právny zástupca. O tomto prípade som veľmi podrobne informovaná a viem, že únosca a jeho právny zástupca použili už niekoľkokrát také nástroje, ktoré by boli v právnom štáte považované za závažné prestúpenie zákona," vyhlásila ešte v marci pred rokovaním parlamentu o tejto novele Blahová.

Novela zákona Civilného mimosporového poriadku je účinná od 1. júna.