Len v piatok bolo doručené obhajcom Mariána Kočnera uznesenie Generálneho prokurátora, ktorým zrušil uznesenie o zamietnutí sťažnosti proti obvineniu. Táto sťažnosť bola odôvodnená oprávnene skutočnosťou, že vyšetrovateľ odmietol obhajcom a obvinenému nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu a oboznámiť sa s dôkazmi. Čiže sa obvinený nemohol vyjadriť k dôkazom a k tvrdeniam, na základe ktorých mu bolo vznesené obvinenie a teda nemohol ani ako obvinený k nim odpovedať. Možno tomu niekto nerozumel, aj keď je to pomerne jasné, ale Lipšic považoval za potrebné okamžite sa vysmiať všetkým, keď ich klasifikoval ako právnych dementov - link na zdroj,ktorí si zamenili uznesenie so zrušením obvinenia.

Lipšic sa ihneď vyjadril médiám a opäť vyniesol informácie z vyšetrovania

„Na priebeh vyšetrovania, jeho rýchlosť a platnosť vykonaných dôkazov to nemá absolútne žiaden vplyv, pretože uznesenie o vznesení obvinenia je vykonateľné pred platnosťou," povedal. “

Podľa neho by v priebehu budúceho týždňa mal Úrad špeciálnej prokuratúry o priebehu vyšetrovania vraždy informovať „a stále je plán, že by malo byť vyšetrovanie v krátkej dobe ukončené.“

Pre Lipšica je príznačné, že kvôli svojej mediálnej sláve hladko vynáša informácie z vyšetrovania, že na základe nich fabuluje rôzne závery a tým vlastne aj rodine obetí prináša zbytočné komplikácie. Vynášanie informácii je samo o sebe dôvodom, prečo sa vyšetrovateľ snaží brániť prístupu obvineného ku spisu.

Prístup k vyšetrovaciemu spisu a k dôkazom je ústavné a procesné právo obvineného a každého účastníka.

Prokurátor ako zástupca štátu je zo zákona povinný zachovávať všetky práva obvineného. Zo zákona vymedzených dôvodov môže odmietnuť prístup k častiam spisu, pokiaľ sú splnené dôvody ( štátne tajomstvo, utajované tajomstvo, atd.). Pokiaľ obvinený nevie na základe akých dôkazov je obvinený, nemôže podať kvalifikovanú žiadosť. Nebolo pochýb, že generálny prokurátor rozhodnutie neumožniť prístup obvinenému k spisu jednoducho zruší.

https://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-154

Právne nezmysly z dielne JUDr. Lipšica

Lipšic tvrdí, že na tom nezáleží, lebo obvinenie je vykonateľné a rozhodnutie generálneho prokurátora neovplyvní platnosť vykonaných dôkazov.

To, že sťažnosť proti uzneseniu nebola urobená zákonným spôsobom by znamenala, že sa ruší právoplatnosť uznesenia o sťažnosti. Na základe neprávoplatného uznesenia o obvinení vyšetrovateľ nemôže pokračovať vo veci procesnými úkonmi voči obvinenému, prípadne ak vykonal tieto úkony bez právoplatnosti uznesenia, tak vykonané procesné úkony sú neplatné. Vyšetrovateľ bude musieť znovu rozhodnúť o sťažnosti, ktorú má obvinený možnosť podať v súlade so zákonom a po oboznámení sa s dôkazmi bude môcť navrhnúť kontrolu týchto dôkazov, opakované vykonanie dokazovania, konfrontácie alebo predložiť iné dôkazy proti už predloženým dôkazom.

Lišpic podsúva prokuratúre a verejnosti právne anomálie

Právny laik a občan samozrejme nepozná procesné trestné právo a často nerozlišuje ani medzi inštitútmi obvineného a obžalovaného, nepozná aký je význam opravných prostriedkov (sťažností) a aké majú rozhodnutia o nich význam na práva obvineného. Prokurátor však ustanovenia trestného zákona ako aj poriadku pozná. Nepochybne ustanovenia trestného poriadku na profesionálnej úrovni pozná aj samotný Lipšic a plne si uvedomuje, že jeho vyjadrenia sú zavádzajúce a neobjektívne.

Kolegovia advokáti žasnú nad podsúvaním poloprávd verejnosti Lipšicom.

Ak by sa do podobnej situácie dostal ktokoľvek iný, aj laik by vedel, že ak nie je oboznámený s obvinením spolu s odôvodnením na základe akých dôkazov sa tak deje, logicky si uvedomí, že je iba šikanovaný a poškodzovaný na svojich právach. Zvolí si obhajcu, ktorý sa v záujme zachovania jeho práv snaží najskôr nastaviť právny stav zodpovedajúci ústave, jeho ľudským a procesným právam. Štandardne podá sťažnosť a generálny prokurátor odstráni nezákonný stav zrušením uznesení dozorujúceho prokurátora, ktorými boli porušené práva obvineného, respektíve viedli vyšetrovanie nezákonným spôsobom.

Lipšic na to verejne vyhlási, že o nič nejde, veď všetky uznesenia sú aj tak platné. Lipšic musí predsa vedieť, že nie sú a pravdepodobne vedome zavádza.

Všetko znovu od začiatku

Ak obhajca podal v zákonnej trojdňovej lehote sťažnosť proti obvineniu a to bez vyjadrenia sa k dôkazom, ku ktorým vlastne nemal povolený prístup, tak zamietnutie tejto sťažnosti proti vznesenému obvineniu bolo nezákonné. Keďže samotný proces obvinenia má výrazné rysy nezákonného postupu. Vyznačenie právoplatnosti rozhodnutia by tak orgány činné v trestnom konaní museli anulovať. Vo vyšetrovacom procese by potom boli povinní zrušiť všetky vyšetrovacie úkony, ktoré vychádzajú z predpokladu, že obvinenie Kočnera je právoplatné. V podstate rovnaké tvrdenia by sa mali vzťahovať aj na úkony k ostatným obvineným, pretože na týchto úkonoch mal byť prítomný aj obhajca Mariána Kočnera a dokonca aj sám Marián Kočner.

Keď Lipšic presviedča verejnosť, že v krátkej dobe budú predstavené závery vyšetrovania, opäť tak pravdepodobne iba zavádza. Po podaní sťažnosti doplnenej na základe oboznámenia sa so spisom aj o dôvody, ktoré boli predtým zamlčané, bude pravdepodobne opätovne rozhodované o tejto sťažnosti.

Dozorujúci prokurátor už raz porušil zákon, čo konštatuje generálna prokuratúra, preto pravdepodobne nebude nezávislým orgánom, na objektívne posúdenie sťažnosti. Pravdepodobne bude trvať na obvinení, čo asi povedie k napadnutiu jeho rozhodnutia a znovu preskúmaniu jeho postupu.

Samozrejme, každý jeho úkon po zamietnutí sťažnosti proti obvineniu je napadnuteľný, pretože samotné obvinenie bolo zákonne spochybnené. Vykonateľnosť rozhodnutia bude teda asi iba v procesnej rovine. Pre absenciu právoplatnosti potom zrejme nebude možné v konaní ďalej pokračovať, kým rozhodnutie nebude aj právoplatné. Túto anomáliu poznáme z rozhodnutí správnych orgánov, ktoré vydávajú rozhodnutia, proti ktorým odvolanie nemá odkladný účinok. V rozhodnutiach správnych orgánov ale nejde o obmedzenie slobody a ústavných práv.

Prokuratúra teda zrazu stojí pred prekážkou s ktorou nepočítala

Lipšicove tvrdenie, že čoskoro nás oboznámi s výsledkom vyšetrovania, tak vyznieva skôr ako blufovanie. Prokuratúra má totiž iný problém v prípade procesne obvineného Kočnera. Musí rozhodnúť o sťažnosti po doplnení jej dôvodov a oboznámení sa so spisom. Pravdepodobne tak bude ešte čeliť aj napadnutím vykonaných vyšetrovacích úkonov po dátume obvinenia a následného zamietnutia sťažnosti. Bude sa musieť vysporiadať s výrokmi, závermi a prepojeniami na ostatných obvinených a dokonca bude musieť odôvodniť aj niektoré svoje postupy pri zaistení a legalizácii dôkazov. Z tohto dôvodu sú Lipšicove prognózy v tomto smere dosť nereálne, keďže prokuratúra by tým zjavne mohla riskovať veľmi vážne následky z prípadného nezákonného konania.

Lipšic zabúda na svoje postavenie v spore

Mediálna sláva dokáže ľahko vstúpiť do hlavy a omámiť aj starých harcovníkov. Dlhodobá mediálna absencia JUDr. Lipšica, ho v postavení obhajcu rodiny zavraždených, mohla zviesť z racionálnej úvahy a jeho vystupovanie by mohlo byť pravdepodobne oveľa účinnejšie, keby vystupoval diskrétnejšie. To by možno viedlo k lepšej súčinnosti s políciou a prokuratúrou, ako aj výsledkom vyšetrovania. Rozhodol sa však zverejňovať informácie, ktoré neboli po vôli ani vyšetrovateľom, ani prokuratúre a predstierať, že pomáha orgánom činným v trestnom konaní a rodine pozostalých. Tento druh morbídnosti vyžaduje veľmi silný žalúdok. Podobne v prípade rozhodnutia generálneho prokurátora sa snaží Lipšic pristupovať ku všetkým, ako by boli dementní a nechápali, v čom spočíva význam tohto rozhodnutia.

Lipšic si neodpustil cynickú poznámku, že Čižnárove rozhodnutie je akási formálna hlúposť, pretože už je aj tak pripravené výsledné hlásenie o stave vyšetrovania.

Naozaj?

Ako profesionál by mal povedať však objasniť aj objektívne následky takéhoto rozhodnutia. Tie by totiž mohli totiž priniesť zmätok do samotného vyšetrovania ako aj do postupu prokurátory a vyšetrovateľa. Ibaže objektívnu informáciu by nemohol tak atraktívne mediálne predať.