Trojnásobný expremiér Vladimír Mečiar sa môže cítiť ukrivdený a môže ešte mať ambície ovplyvňovať politiku, rovnako ako jeho bývalí oponenti môžu chcieť vidieť bývalého lídra ĽS-HZDS za mrežami, ale podľa publicistu Juraja Hrabka je reálne skôr niečo iné. „Jedno je chcieť a druhé môcť,“ povedal Hrabko vo štvrtok 8. augusta v diskusii na Tablet.tv.

Z informácií, že Vladimír Mečiar niekomu pomáha pri príprave novej strany, podľa Hrabka automaticky nevyplýva, že by sa chcel do politiky vrátiť on osobne. Ale keby aj, nebolo by to podľa neho už to isté, ako pred rokmi. „Vladimír Mečiar dnes mladým voličom absolútne nič nehovorí,“ povedal Hrabko.

Vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zastavil trestné stíhanie bývalého predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara pre zneužitie právomocí verejného činiteľa v kauze amnestií. Súhlas prokurátorky s týmto rozhodnutím chce ešte generálny prokurátor Jaromír Čižnár nechať preveriť. Podľa Hrabka však bývalý zastupujúci prezident Mečiar udelením amnestií zrejme naozaj nezneužil právomoci verejného činiteľa.

„Z vecného hľadiska je to už druhýkrát, čo vyšetrovacie orgány odmietli podozrenia zo zneužitia právomocí verejného činiteľa Vladimírom Mečiarom. Prvýkrát to odmietli ešte v 90. rokoch. A teraz to bolo druhýkrát. Ak to generálna prokuratúra potvrdí, Vladimír Mečiar bude z tohto hľadiska čistý ako ľalia. A ja osobne si myslím, že je, že tam k zneužitiu právomocí verejného činiteľa nedošlo,“ konštatuje Hrabko.



Dodáva, že nepokladal za správne ani spätné zrušenie Mečiarových amnestií parlamentom. „Pred dvomi rokmi boli zrušené. Poznáte môj názor, že som s tým nesúhlasil. A keď pozerám na výsledky po dvoch rokoch, dopracovali sme sa k dvom.

Jedným je, že ústavný súd konštatoval, že Michal Kováč ako prezident porušil ústavu. Pritom práve Michal Kováč si ako prezident dával veľký pozor, aby nešiel do sporov, ktoré by mohli byť takto označené. A druhým dôsledkom zrušenia amnestií je to, že si ústavný súd uzurpoval právo meniť ústavu. To sú zatiaľ jediné dva uchopiteľné a relevantné následky zrušenia amnestií,“ tvrdí Hrabko.

Oficiálna návšteva predsedu čínskeho parlamentu Li Čan-šu na Slovensku na pozvanie predsedu Národnej rady (NR) SR Andreja Danka (SNS) sa má podľa Kancelárie predsedu NR SR uskutočniť ešte tento rok. Jej cieľom má byť jasná deklarácia dobrých vzťahov Čínskej ľudovej republiky a Slovenska.

„Z politického hľadiska bude túto návštevu Andrej Danko prezentovať ako svoj úspech, ale ak k nej dôjde, určite ju v čase krátko pred voľbami využijú aj iné strany. Inými slovami, ak pán predseda čínskeho parlamentu už dlho nevidel plagáty požadujúce zlepšenie ľudských práv v Číne, tak by ich mohol uvidieť na Slovensku,“ reagoval Hrabko.

Predseda opozičnej SaS Richard Sulík žiada na jeseň zvolanie mimoriadneho kongresu strany, na ktorom sa vzdá pozície predsedu a volebného lídra SaS a zároveň bude na tieto posty kandidovať znovu.

„Myslím si, že chce urobiť poriadok v strane. Ja som vždy hovoril, že predseda politickej strany by nemal odísť na päť rokov do Bruselu a podľa mňa sa ukazuje, že som mal pravdu. Pretože vyrástla konkurencia nielen SaS ako takej, vidíme, že už nie je najsilnejšou opozičnou politickou stranou, ale Sulíkovi vyrástla konkurencia aj vo vlastnej strane,“ reagoval Hrabko.

„Taký výsledok, aký SaS dosiahla v minulých voľbách, teda 12 percent, zrejme už v týchto voľbách mať nebude, bude teda možné ju hodnotiť ako neúspešnú stranu. A Richard Sulík nepotrebuje ani tak čerstvý mandát ako akúsi obranu, že za to nemôže sám. Zodpovednosť bude na celej strane,“ tvrdí Hrabko.

„A čo je dôležité posolstvo Richarda Sulíka delegátom, je, že nemusí byť automaticky na kandidátke, ak bude za volebného lídra zvolený niekto iný. A ak Richard Sulík nebude na kandidátke SaS, aj bez krištáľovej gule si dovolím už dnes tvrdiť, že sa do parlamentu nedostanú. Aj keď Sulíka často kritizujem, lepšieho predsedu podľa mňa nemajú,“ dodal Hrabko.