Arina Cukanová (Fond strategickej kultúry)
Krajine sa darí organizovať mierové rokovania a udržiavať bojaschopnosť ozbrojených síl Ukrajiny.
Ako je dobre známe, fixná idea bieloruských orgánov spočíva v neutralite krajiny a rozvoji medzinárodnej platformy cieľom, ktorej je snaha o zmierenie konfliktných strán. Práve v Minsku boli podpísané známe dohody týkajúce sa urovnania konfliktu na Donbase. Kontaktná skupina tam vedie rokovania, kde sa pod dohľadom OBSE a Ruska počas všetkých tých rokov snaží Kyjev a Donbas na niečom dohodnúť.
Z Bieloruska už viackrát zazneli pozvania na rokovania aj v iných formátoch. Nový ukrajinský prezident Vladimír Zelenský ešte nestihol urobiť vyhlásenie „musíme sa porozprávať“ s Ruskom v „normandskom formáte“ posilnenom o USA a Veľkú Britániu (a prečo nie napríklad o Čínu?), ako Bielorusko, ktoré sa ozvalo okamžite: vraj, „vojna je pri našich hraniciach a v Minsku vždy považovali a považujú za česť byť platformou na mierové iniciatívy a rokovania“. Bieloruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo pripravenosť zabezpečiť podobné rokovania na vysokej úrovni.
V Bielorusku, samozrejme zabezpečujúcom neutralitu, totižto súdia nielen tých, ktorí bojovali na strane Ukrajiny s Donbasom, ale aj dobrovoľníkov domobrany DĽR a LĽR. Najnovšia udalosť: 10. júla poslal Brestský oblastný súd na výkon trestu po dobu dvoch rokov do nápravného zariadenia všeobecného režimu doneckého domobranca s volacím znakom Vetrík a ukrajinským priezviskom Ševčenko. Oficiálne slúžil v armáde neuznanej republiky, súdiac podľa dokumentov predložených súdu, v nezávislom útočnom pluku Mariupolsko-chinganskej námornej pechoty ozbrojených síl DĽR. V roku 2016 bola v Bieloruskej republike prijatá novela Trestného zákona, ktorá umožňuje brať na trestnú zodpovednosť bieloruských občanov za účasť „v ozbrojených formáciách jednej z bojujúcich strán, ako aj za účasť v ozbrojenom konflikte, vo vojenských akciách bez splnomocnenia štátu“. Trest odňatia slobody je na dobu od 2 do 5 rokov, alebo po dobu 5 rokov jej obmedzenia. Dobrovoľník Ševčenko sa dostal do basy. Bolo potrebné ukázať svetu: aha tak toto je v reáli bieloruská neutralita. Podľa deklarovaných Minských rokovaní a trestného stíhania štátom aj tých aj iných dobrovoľníkov by sa zdalo, že Bielorusko je skutočne neutrálnym štátom vo vzťahu ku konfliktu medzi Kyjevom a Donbasom.
Ale len na prvý pohľad, pokiaľ v prípade bieloruskej neutrality nejde o ekonomiku, ale iba o politiku.
Avšak hospodárstvo, ak hovoríme o „Porošenkovej päťročnici“, ktorá sa zapíše do histórie Ukrajiny ako päťročnica krvavého konfliktu medzi kyjevským režimom a ľuďmi žijúcimi v Donbase, hovorí o tom, že žiadna bieloruská neutralita nie je, nebola a niet o nej ani chýru.
V období rokov 2015 - 2018 vývoz tovarov z Bieloruska na Ukrajinu rástol bezprecedentným tempom - z 2,5 miliárd na 4,05 miliárd dolárov, dodávky bieloruských tovarov na Ukrajinu sa v roku 2018 v porovnaní s rokom 2017 zvýšili o 20%. Ukrajina v súčasnosti patrí k najdôležitejším strategickým partnerom Bieloruska, podiel vývozu do tejto krajiny v minulom roku dosiahol 12,1% z celkového objemu vývozu (v roku 2017 to bolo 11,4%). Po Rusku obsadila (UA) druhé miesto. Bielorusko fakticky prekročilo v obchodných vzťahoch s Ukrajinou ukazovatele za rok 2013 a dosahuje rekordnú úroveň – rok 2012 bol najúspešnejším rokom v obchodných vzťahoch, vtedy bieloruský vývoz na Ukrajinu dosiahol úroveň 5,57 miliárd dolárov.
Všetko by bolo dobré ba dokonca až vynikajúce, ibaže v rokoch 2012 - 2013 bola Ukrajina mierovou krajinou a Rusko umožnilo Bielorusku zarábať na ďalšom predaji ruských ropných produktov. Pritom, ak predtým Minsk vynašiel spôsob, ako neplatiť vývozné clá do ruského rozpočtu, predávajúc Ukrajincom benzín pod zámienkou rozpúšťadiel a v roku 2016 objavili zhruba rovnakú schému s ropnými výrobkami, ktoré predávali pod zámienkou petrochémie a bitumenových zmesí tak v roku 2018 si vynaliezavosť Bielorusov našla ďalšiu medzeru...
Podstatné je, že vojna na východe Ukrajiny nevyburcovala bieloruskú neutralitu k tomu, aby Kyjevu ak nie zastavila, tak aspoň výrazne obmedzila dodávky paliva. Ekonomika Bieloruska jednoducho neponechala miesto neutralite, vývoz pohonných hmôt, ropy a rafinovaných ropných produktov v roku 2018 tradične predstavoval značnú časť bieloruského vývozu na Ukrajinu - 62%. Znamená to, že nie sú to bieloruské zemiaky, s ktorými Baťka obchoduje so susedným štátom, ktorého vedenie na každom kroku vyhlasuje, že je vo vojne s Ruskom, krajinou, ktorá má s Bieloruskom podpísanú Zväzovú dohodu.
Samozrejme, dodávky paliva nie sú priamo dodávané Ozbrojeným silám Ukrajiny a ani tomu tak byť nemôže: do reťazca sú zapojené ukrajinské spoločnosti zaoberajúce sa tzv. prekládkou. Takým spôsobom je zabezpečená vzájomná spokojnosť oboch strán, Ukrajina môže naďalej hovoriť o „krajine-agresorovi“ - Rusku a Bielorusko sa aj naďalej môže opierať o svoju neutralitu.
Spolupráca Bieloruska a Ukrajiny sa neobmedzuje len na ropné produkty. V roku 2018 sa v médiách oboch krajín ako z rohu hojnosti začali sypať štúdie, prieskumy, vyšetrovania a rôzneho druhu priznania na tému vojensko-hospodárskej spolupráce susedných krajín, z ktorých jedna „bojuje s Ruskom“ výlučne na svojom území a so svojimi obyvateľmi (súdiac podľa zabitých a zranených) a druhá je s Ruskom v bratskej blízkej aliancii a navyše v Eurázijskej ekonomickej únii a Organizácii Dohody o kolektívnej bezpečnosti (ODKB).
„Živým príkladom spolupráce s Ukrajinou je rozmiestnenie arménskych nákladných automobilov (formálne dvojakého určenia) v čerkaskom podniku „Bohdan“. Teraz je to trojnápravový MAZ-6317 (s čínskymi motormi), ale v budúcnosti to bude pravdepodobne dvojnápravový s pohonom všetkých kolies MAZ-5316 a dokonca trojnápravové sedlové ťažné zariadenie MAZ-6425“, píše ukrajinský vojenský expert Michail Žirochov. V tejto súvislosti ospravedlnenia zvučiace z Bieloruskej republiky, že „terénne vozidlá MAZ-6317 sú výrobkami s dvojakým použitím a v civilnej sfére je ich niekoľkonásobne viac ako v ukrajinských a bieloruských armádach“ sú mierne povedané pritiahnuté za vlasy. Na Ukrajine sa dokonca ani netaja tým, že Kyjev používa takzvané zariadenie s dvojakým použitím na vojenské účely. Veľmi podobná situácia bola v lete 2014 roku, keď Bielorusko v prvom rade zastieralo to, že Ukrajina naliehavo potrebovala letecké palivo (v súvislosti s leteckými náletmi na povstalecké republiky Donbasu a s presunom vojsk a techniky na „východný front“) a vtedy minskí experti tvrdili, že aj toto sú „výrobky dvojakého použitia“.
Samozrejme, na bieloruských MAZoch je možné voziť zemiaky a za dodávky leteckého paliva častejšie lietať napríklad na turecké pobrežie, ale v čase kritickej fázy takzvaného ATO (vládna vojenká operácia v Donbase, pozn. red.) k prudkému nárastu civilnej leteckej dopravy na Ukrajine nedošlo, zato k bombardovaniu mierových miest a osád áno.
V roku 2018 sa v bieloruskej opozičnej tlači objavila podrobná štúdia o dodávkach bieloruských výrobkov presne definovaného účelu na Ukrajinu. „Chcem upozorniť: výrobné združenie „BelOMO“ Ukrajine naozaj nič nepredalo. Ale iný bieloruský výrobca - Yukon Advanced Optics Worldwide, ktorý je registrovaný v Spojených štátoch, Litve, Rusku, Číne a v jeho portfóliu sú obchodné značky Yukon, Sibir, Pulsar, Beltex - je dobre známy ukrajinskej armáde vďaka oficiálnym dodávkam a dobrovoľníckej pomoci“, - píše autor Igor Tyškevič. To znamená optika - termovízne snímky, zariadenia pre nočné videnie a zameriavače. Zároveň poukazuje aj na zvláštne náhody.
Prvou je, že projekt protitankového raketového systému (ATGM) “Skif” s ukrajinskou raketou a bieloruským navádzacím systémom sa rozdelil na tri samostatné časti: “Hornet” (Bielorusko), “Stugna” a “Corsair” (Ukrajina) a od nás sa pritom požaduje, aby sme uverili na slovo tomu, že Bielorusi vyvinuli svoju raketu a Ukrajinci svoj vlastný navádzací systém. Pričom na Ukrajine hovoria otvorene o tom, že tento navádzací systém je dieťaťom bieloruského konštrukčného oddelenia “Peleng”.
Druhou. Ukrajina začala vyrábať svoje bezpilotné lietadlá (UAV) aj keď nemá technológie, tie mala bieloruská strana.
Treťou. Pri absencii všetkých týchto technológií Ukrajina vydala vyhlásenie, že vyvíja podvozok pre taktický raketový komplex "Hrom-2". Také podvozky mali Bielorusi.
Pripomeňme si, na úsvite ukrajinského konfliktu, už po štátnom prevrate, Alexander Lukašenko počas návštevy „558. leteckého opravárenského závodu“ v Baranoviči oslovil kolektív závodu: „Pokúsme sa dohodnúť s Ukrajincami a spolupracujeme s nimi tak, aby nezanikli intelektuálne, inžinierske centrá a konštruktéri na Ukrajine“. Bieloruský vodca tiež plánoval spoluprácu s ukrajinskou spoločnosťou „Motor Sič“, ktorá odkúpila balík akcií Oršanského leteckého opravárenského závodu. Tieto slová odzneli začiatkom apríla 2014, doslova niekoľko dní pred oficiálnym začiatkom „protiteroristickej operácie“ Kyjeva s využitím bojových lietadiel na Donbase. "Tento okamih je potrebné využiť nielen pre seba, ale aj pre zahraničný trh a Ruskú federáciu", vyhlásil v tom čase Lukašenko bez vysvetlenia, akým spôsobom bude spolupráca s ukrajinským vojensko-priemyselným komplexom nasmerovaným k vojne v pohraničných oblastiach s Ruskom, využitá „nielen pre seba“.
Vojna na Donbase je skutočne hybridná. Nielen preto, že ani Ukrajina, ani DĽR s LĽR nie sú subjektné, ale ešte aj z toho dôvodu, že tretie strany hľadajú v tomto konflikte, ktorý by sa nemal riešiť vojenskými akciami, ale politickými dohodami svoje výhody. Minsku sa podarilo aj to aj to: aj zorganizovať platformu pre mierové rokovania, aj nadviazať výhodnú spoluprácu s jednou zo strán konfliktu, vrátane hybridnej podpory bojovej spôsobilosti ozbrojených síl Ukrajiny.
Zisky z takejto spolupráce s Ukrajinou napĺňajú bieloruský rozpočet kovovými peniazmi, preto politická neutralita slúži Minsku ako pláštik prikrývajúci zneužívanie ukrajinskej vojny na vlastné obohatenie.
Čo sa stane za éry Zelenského, ktorý slovne deklaruje, že chce mier (slovne ho chcel aj Porošenko), sa ukáže veľmi skoro. A ako dokazuje sociológia, väčšia časť ukrajinskej spoločnosti by chcela, aby bieloruské MAZy vozili zemiaky a nie granáty.
Mimochodom, hybridná neutralita Bieloruska neprináša jej lídrom presvedčenie o dlhodobom vojensko-technickom partnerstve s Ukrajinou, nehovoriac už o politickom partnerstve. Prečo Minsk v záujme krátkodobých ekonomických výhod napomáha posilneniu kyjevského režimu a pritom na úrovni oficiálnych vládnych predstaviteľov vyzýva k posilneniu obranyschopnosti pohraničných oblastí Bieloruska s Ukrajinou?