Obchodný konflikt medzi USA a Čínou dosiahol novú úroveň po tom, ako prezident USA, Donald Trump minulý týždeň hrozil zvýšením ciel na čínske výrobky v hodnote 300 miliárd dolárov, čím prerušil prímerie dosiahnuté na samite G20. V pondelok sa čínsky juan vrhol strmhlav dole a spustil najhorší výpredaj meny v tomto roku. Wall Street sa zmietala vo vážnom chaose a rovnako tak aj ázijské a európske trhy. Po tomto "škandále" Washington cynicky obvinil Peking z manipulácie s menou.



Čínska mena je však už nejaký čas výrazne slabá. Pád renminbi (čo je kontinentálne označenie pre juan - pozn. red.) spôsobil čínskym investorom a spoločnostiam, ktoré majú svoje dlhy v amerických dolároch, veľký hlavybôľ. Americká strana však stratí pravdepodobne ešte viac a Trumpove chyby môžu americkú ekonomiku vyjsť príliš draho.

Trump sa správa ako pokrový hráč a hazarduje ako gambler. Číňania a Rusi sú však v tejto hre šachisti. Číňania totiž rozmýšľajú pár ťahov pred Trumpom. Americký prezident teraz stavil „all in“, pretože ďalšia eskalácia tohoto obchodného konfliktu by mohla ublížiť najmä americkým a európskym trhom. Negatívny dopad na USA a EÚ by bol z dlhodobého hľadiska mnohonásobne väčší než na samotnú Čínu.

Dať Číne oficiálnu značku „manipulátor meny“ dáva Trumpovej administratíve priestor na ďalšie postihnutie Pekingu represívnymi opatreniami. Biely dom tak môže teraz kedykoľvek rôzne čínske spoločnosti obmedziť v prístupe na americký trh alebo zakázať americkým podnikom, aby obchodovali s čínskymi partnermi. Súčasný krok ministerstva financií USA však môže aj signalizovať ešte ďalšiu a ešte väčšiu eskaláciu prebiehajúceho obchodného sporu medzi USA a Čínou.



V drvivej väčšine prípadov, kedy niektorá krajina obmedzí inú krajinu použitím takýchto opatrení, sa predpokladá, že následne bude mať aj sanhu obhájiť svoj postoj pred Medzinárodným menovým fondom. To však vždy znamená iba viac neistoty a ešte väčšiu volatilitu na finančných trhoch a dosť pravdepodobne aj viac škôd pre obe ekonomiky.

Obvinenie z „manipulácie s menou“ však vyznieva dosť hmlisto, keď vezmeme do úvahy skutočnosť, že každá jedna centrálna banka v ktorejkoľvek krajine na svete riadi svoju vlastnú menu, čo jej v skutočnosti umožňuje manipulovať s ňou v rámci určitých parametrov. Zatiaľ čo niektorí by takéto kolísanie mohli označovať ako manipuláciu s menou, väčšina krajín to vnímajú jednoducho ako adekvátnu reakciu menovej politiky tej ktorej krajiny na celkovú hospodársku situáciu. To bol napríklad aj prípad všetkých programov kvantitatívneho uvoľňovania (QE), ktoré realizoval Federálny rezervný systém USA (FED), ECB ako aj Bank of Japan na riešenie dôsledkov finančnej krízy v roku 2008.



Čína sa tiež mohla „umelo" držať hodnoty juanu voči doláru (a udržiavať pomer 7:1), s cieľom vyhnúť sa presne tým obvineniam, ktoré nakoniec aj tak tento týždeň prišli.

Zatiaľ čo USA neúnavne tlačia na Čínu a ukazujú na ňu prstom, je možné rovnako spochybniť aj ich vlastnú menovú politiku a nešlo by len o zmeny úrokových sadzieb. Museli by sme siahnuť hlbšie do nedávnej histórie a označiť bod v ktorom sa zmenila celá globálna situácia s manipuláciou národných mien. Po tom, čo bývalý prezident Richard Nixon v roku 1971 stiahol dolár z celosvetovo zaužívaného zlatého štandardu, stali sa práve USA „najväčším manipulátorom meny na svete.“

Ďalší pokles hodnoty juanu však v skutočnosti nehrá do rúk čínskej ekonomiky. Devalvácia meny by však mohla byť vážnym záťažovým testom americkej ekonomiky. Zistilo by sa totiž, do akej miery môžu Spojené štáty čeliť tomuto problému, pretože takýto krok by na americkú ekonomiku vyvinul skutočne ťažký tlak. Ak by však Peking umožnil juanu padnúť „do zostupnej špirály“ z dôvodu rozsiahleho úniku kapitálu, mohol by tým vyvolať skutočnú paniku na svetových finančných trhoch.



To isté však platí aj pre kompletn celý obchodný priestor medzi USA a Čínou, ktorý už vystrašil investorov po celom svete a núti mnohých z nich hľadať bezpečné útočisko v zlate. Trhy totiž veľmi citlivo reagujú na nepríjemné prekvapenia, ktoré nemajú vôbec radi a takmer určite by sa začali šíriť obavy, že spor medzi USA a Čínou ešte viac eskaluje a spôsobí ešte väčšie výkyvy svetových trhov. To by v konečnom dôsledku mohlo viesť k veľmi zlým záverom, ktoré by mohli byť ešte oveľa horšími, než čokoľvek, čo investori doposiaľ očakávali.

Hrozí však, že táto obchodná vojna výrazne spomaí rast americkej ekonomiky a tým asi definitívne poškodí Trumpovi v jeho snahe o znovuzvolenie. Zatiaľ čo Trump používa Čínu ako "dokonalý" dôvod pre svoje znovuzvolenie, v skutočnosti mu to v kampani pravdepodobne už nepomôže a výsledkom tak bude iba veľký bordel, ktorý po svojom odchode z Bieleho domu v krajine zanechá. Možno tým v konečnom dôsledku aj odradil niekoľkých potencionálnych protikandidátov, ktorým sa po ňom nechce upratovať.