Fabio Casartelli, Michele Scarponi, Andrej Kivilev, Wouter Weylandt, Gijs Verdick, Michael Goolaerts a teraz aj Bjorg Lambrecht. Takýto je smutný výpočet cyklistov, ktorí v posledných rokoch z rôznych dôvodov obetovali tomuto náročnému športu to najdrahšie - svoj život. Poľský portál Sportowe Fakty priniesol pod titulkom "Smutná strana cyklistického pelotónu" minipríbehy tragických osudov týchto známych pretekárov.

Talian Fabio Casartelli v roku 1992 ako 22-ročný ešte v amatérskom pelotóne získal olympijské zlato v pretekoch s hromadným štartom v Barcelone, ale o ďalšie tri roky osud kruto zasiahol do jeho sľubne sa rozvíjajúcej profikariéry.

V 15. etape Tour de France 1995 nezvládol technický zjazd z pyrenejského kopca Col de Portet d'Aspet a v páde hlavou narazil do betónového piliera. Stratil vedomie, neskôr pri leteckom prevoze do nemocnice prestal dýchať a napriek pokusom o resuscitáciu skonal. Vravelo sa, že ak by mal na hlave prilbu, mohol prežiť.

Kazach Andrej Kivilev mal 29 rokov, keď utrpel smrteľnú nehodu na pretekoch Paríž-Nice v roku 2003. Bolo to v 2. etape približne 40 km pred cieľovým mestom Saint Étienne, keď sa zaplietol do kolízie s tímovým kolegom z Cofidisu Marekom Rutkiewiczom a Nemcom Volkerom Ordowským z Gerolsteineru. Rutkiewicz a Ordowski po páde pokračovali v pretekoch, ale Kivilev zostal v bezvedomí ležať pri ceste. Zomrel v nemocnici o deň neskôr.

Priamou príčinou bola fraktúra čelnej kosti a ani on v čase nehody nemal na hlave prilbu. Práve táto tragická udalosť bola už dostatočným dôvodom na to, aby Medzinárodná cyklistická únia zaviedla povinné nosenie prilieb počas pretekov pod jej gesciou. Kivilev mal v čase smrti manželku a polročného syna.

Belgičan Wouter Weylandt v roku 2010 vyhral jednu z etáp na Giro d'Italia, ale o rok neskôr sa mu práve tieto slávne preteky Grand Tour stali osudnými. V 3. etape v zjazde z Passo del Bocco stratil kontrolu nad bicyklom a narazil do betónového zábradlia pri ceste. V rýchlosti ho odhodilo do druhej strany, kde narazil do ďalšej prekážky, a na mieste bol mŕtvy.



Jeho zlomeniny tváre a lebky neboli zlúčiteľné so životom. Dvadsaťšesťročnému šprintérovi tímu Leopard Trek nepomohla ani prilba na hlave, stal sa oficiálne štvrtou obeťou na trase Giro d'Italia v histórii. Weylandtova priateľka An-Sophie bola v čase jeho tragického skonu v piatom mesiaci tehotenstva, ich dcérka Alizée sa narodila necelé štyri mesiace po otcovej smrti.

Smrť Bjorga Lambrechta nie je jedinou tragédiou v súťažnom profipelotóne v Poľsku v 21. storočí. Pred troma rokmi utrpel Holanďan Gijs Verdick počas Pretekov karpatských kuriérov (súťaž cyklistov do 23 rokov) nečakane až dve zástavy srdca a zostal v bezvedomí. Zistilo sa, že má aj poškodený mozog. V nemocnici sa ho podarilo oživiť, ale o týždeň neskôr už doma v Holandsku vydýchol naposledy. Mal len 21 rokov.

Talian Michele Scarponi bol ako 37-ročný už pred koncom kariéry, ale cyklistického dôchodku sa nedočkal. Dvadsiateho druhého apríla 2017 ho počas tréningu na Giro d'Italia neďaleko jeho domu vo Filottrane zachytila dodávka miestneho remeselníka, ktorý sa dokonca dobre poznal s jeho otcom.

Giuseppe Giaconni údajne cyklistu tímu Astana vôbec nevidel. Paradoxom je, že sám zomrel na rakovinu ešte skôr, než sa skončilo policajné vyšetrovanie vo februári 2018.

Víťaz Giro d'Italia z roku 2011 Scarponi bol v pelotóne, ale aj medzi inými športovcami, mimoriadne obľúbený. Na jeho počesť sa okrem iného odohrala minúta ticha pred zápasom Serie A Juventus Turín - FC Janov, finančnú podporu jeho rodine poslali aj veľkí súperi Alejandro Valverde aj Vincenzo Nibali.

Na Scarponiho pohrebe bolo 5000 ľudí. Smrť Scarponiho zasiahla aj Slováka Petra Sagana, ktorý mu do neba venoval svoje víťazstvo na septembrových majstrovstvách sveta v Nórsku.



V čase, keď sa Peter Sagan 8. apríla 2018 tešil z triumfu na prestížnej jarnej klasike Paríž-Roubaix, sa na rovnakom podujatí odohrala aj tragédia so smrteľným koncom. Belgičan Michael Goolaerts v jednom zo sektorov dláždených kockami v Briastre nekontrolovane spadol z bicykla a po resuscitácii ho odviezli helikoptérou do nemocnice v Lille.

Tam 23-ročný jazdec tímu Vérandas Willems-Crelan zomrel ešte v ten istý večer. Pitva ukázala, že pred pádom z bicykla utrpel infarkt. O mesiac neskôr oznámili, že po Goolaertsovi pomenovali sektor "pavé" na Paríž-Roubaix, kde prišiel o život.

Napokon aktuálny čierny pondelok v Poľsku. Tretia etapa Okolo Poľska sa čiernymi písmenami zapísala do 76-ročnej histórie týchto pretekov. Mladý Belgičan Bjorg Lambrecht (22) z neznámeho dôvodu zišiel z cesty na mieste, kde bola priekopa a tvrdo narazil do betónového priepustu.

Zasiahnutá bola hlava, trup, hrudník aj brušná dutina. Náraz bol taký tvrdý, že mu spôsobil zástavu srdca aj dýchacích ciest. "Resuscitovali sme ho priamo na mieste. Snažili sme sa urobiť všetko, čo bolo v našich silách. Preprava vrtuľníkom nebola možná, a tak bol prevezený našou ambulanciou do nemocnice v Rybniku.

Smeroval ihneď na operačný stôl, lenže tam zomrel na následky ťažkého poranenia hrudníka a brucha. Bolo tam aj krvácanie zo sleziny a pečene, k tomu pneumotorax hrudníka. Nemali sme šancu ho zachrániť. Nikdy som nič podobné nezažil a to som na pretekoch Okolo Poľska čosi najazdil," opísal smutné okamihy lekár pretekov Ryszard Wisniewski na webe Sport.pl.