Rada pre ľudské práva žiada prešetriť zákroky polície v Moskve
Rada pre ľudské práva pri Kancelárii prezidenta Ruskej federácie chce požiadať o prešetrenie zásahu bezpečnostných zložiek proti účastníkom úradmi nepovolených zhromaždení, ktoré sa v Moskve konali 27. júla a 3. augusta.
Účastníci týchto akcií protestovali proti vyradeniu časti nezávislých kandidátov z boja o post poslanca v moskovskom zastupiteľstve, o čom začiatkom júla rozhodla mestská volebná komisia.
Podľa servera OVD-Info, ktorá monitoruje situáciu a poskytuje právnu pomoc a rady osobám zadržaným na protivládnych pochodoch a zhromaždeniach, bolo na týchto akciách zadržaných 1373 a 1001 osôb. Opozícia tvrdí, že bezpečnostné zložky pri zákrokoch proti demonštrantom použili neprimeranú silu. Rusko v tejto veci kritizovali aj vlády mnohých západných štátov.
Predseda Rady pre ľudské práva pri Kancelárii prezidenta Ruskej federácie Iľja Šablinskij v utorok informoval, že spolu s kolegami sa obrátia na Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom), generálnu prokuratúru, velenie Národnej gardy a ministerstvo vnútra. Budú ich žiadať o prešetrenie postupu bezpečnostných zložiek a ich zákroku proti demonštrantom, ktoré podľa očitých svedkov i záznamov sprevádzala neprimeraná brutalita. Násilie bolo použité aj proti novinárom.
Ruská Federálna bezpečnostná služba získala právo iniciovať blokovanie internetových domén
Jedna zo štruktúr ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) získala právo iniciovať zablokovanie domén. Informovala o tom v utorok rozhlasová stanice Echo Moskvy. FSB sa k tejto správe bezprostredne nevyjadrila.
Čítať ďalej
V kauze "masových pouličných nepokojov" a násilia voči bezpečnostným zložkám z 27. júla je obvinených spolu desať osôb. Na základe rozhodnutia súdu je deväť z nich vo väzbe. Po desiatej osobe sa pátra.
Na internete sa medzičasom objavila petícia "za ukončenie trestného konania proti účastníkom pokojného zhromaždenia 27. júla 2019 v Moskve", ktorú doteraz podpísalo takmer 26.000 ľudí.
Podľa nich k žiadnym masovým nepokojom, ani k útokom na príslušníkov bezpečnostných zložiek zo strany účastníkov protestu nedošlo. V texte vyhlásenia k petícii sa uvádza, že účastníci zhromaždenia len bránili svoje práva a teraz sú stíhaní za svoj názor. Trestné stíhanie sa podľa signatárov používa na zastrašovanie obyvateľov Ruska a de facto môže viesť k upretiu práva voliť.
Ako v utorok napísal denník Novaja gazeta, komunita profesionálnych právnikov v Rusku svojím otvoreným listom vyzvala ÚVK, aby zaregistrovala nezávislých kandidátov na poslancov moskovskej mestskej dumy. Podľa nich úrady svojím doterajším postupom "v Moskve de facto maria voľby".