Elena Pustovojtova (Fond strategickej kultúry)

Vietnamská vláda obchádza clá uložené Trumpom

Americký prezident Donald Trump sa potešil, keď sa minulý pondelok ráno prebudil a zistil, že počas troch mesiacov obchodnej vojny sa ekonomický rast jeho hlavného obchodného súpera Číny spomalil na 6,2 percenta: „Americké clá mali zásadný vplyv na spoločnosti, ktoré sa rozhodli odísť z Číny do krajín, ktoré nie sú vystavené clám. Tisíce spoločností opúšťajú (Čínu)“, - citoval šéfa Bieleho domu magazín Fortune.

Niet pochýb o tom, že zvýšenie colných sadzieb až o 25 percent na všetok tovar vyrobený v Podnebesí (jedno z označení pre Čínu, pozn. red.) je vážna záležitosť. Predsa len, ak by sa prezident USA po prebudení a vypití kávy poradil so svojimi ekonómami, tak by sa dozvedel, že zahraničné spoločnosti opúšťajú Čínu už viac ako rok. Dôvodom je rastúca konkurencia zo strany čínskych spoločností.

Americká spoločnosť Walmart, ktorá riadi najväčší veľkoobchodný a maloobchodný reťazec na svete predala svoje aktíva v Číne ešte pred tromi rokmi. Britské Tesco vstúpilo do čínskej štátnej spoločnosti ako menšinový partner pred 6 rokmi. Francúzsky Carrefour pred týždňom oznámil, že opúšťa čínsky trh „z dôvodu tvrdej konkurencie s miestnymi konkurentmi a nárastom internetového obchodu, ktorý vytvára tlak na zahraničné firmy“, k tomuto kroku sa pripravoval od začiatku roku 2018, píše agentúra Reuters.

Carrefour, najväčší maloobchodný predajca v Európe, obchodujúci s potravinami v Číne už štvrť storočie predal 80 percent svojich akcií čínskej spoločnosti Suning.com za 620 miliónov eur. Po Carrefoure odchádza budúci mesiac  Amazon.com Inc.. Takže ranná radosť prezidenta Trumpa by bola oveľa menšia, keby mu povedali, že také čínske internetové obchody, ako je Freshippo, ktoré vlastní spoločnosť Alibaba Group Holding, alebo JD.com, porazili cudzincov na trhu svojou schopnosťou doručiť objednávky v deň nákupu a s celkom konkurencieschopnou cenou.

Dokonca ani pripravovaný útek počítačového gigantu Apple z čínskeho trhu, ktorý zarába asi štvrtinu všetkých príjmov v Číne, to znamená približne 50 miliárd dolárov ročne, nie je ovplyvnený ani tak strachom zo zvýšenia ciel, ako skutočnosťou, že „čoraz viac ľudí prechádza na Android a vyberá si mobilné telefóny Huawei“, píše sa v denníku „Žen-min ž'-pao“  (Ľudový denník, pozn. red.).

Predaj amerického Apple klesol od začiatku roka o 30 percent. Disponujúc touto informáciou je potom ľahké pochopiť, prečo sa spoločnosť chystá začať vyrábať svoje populárne stereo slúchadlá AirPods vo Vietname. Takže zmena v geografii výroby high-tech výrobkov v tomto prípade nie je jednoduchou zmenou adresy výrobcu, poznamenáva Forbes: „Aby sa vyhli colným sadzbám, spoločnosti musia zabezpečiť, aby sa podstatná časť hotového výrobku podrobila spracovaniu mimo Číny. Niektorí považujú zmenu geografie výroby za viac, ako len príležitosť presunutia finálnej montáže, kde sa predbežne zozbierané časti a súčasti kompletizujú do finálneho výrobku. Medzitým to môže vyzerať ako malá modifikácia už existujúceho komplexného systému“.

Vietnamská vláda začala loviť tie spoločnosti, ktoré jednoducho vešajú svoje vlastné štítky na čínske tovary a posielajú ich do Európy a Spojených štátov ako svoje vlastné čím „obchádzajú“ americké clá. Začiatok vojny s “nalepovačmi” vyhlásil Asanzo, ktorý vyrába domácu elektroniku. Hlavná náplň práce, ktorú uskutočňovali v továrni na výrobu televízorov spočívala v odstránení štítkov „Vyrobené v Číne“ z LCD obrazoviek a z televízora sa tak odrazu stal vietnamský výrobok, vyrobený pomocou japonskej technológie.

Tento druh podnikania umožnil Vietnamu od januára do mája 2019 zvýšiť zisk o šialených 40-percent v obchode so Spojenými štátmi na 21,6 miliárd dolárov. Absencia pravidiel pri dovoze tovarov z Vietnamu a požiadavky o uvádzaní skutočného pôvodu tovaru pri spätnom vývoze urobilo z Vietnamu veľmi pohodlné „miesto prekládky“ tovarov z čínskeho trhu na trh USA. Hanoj ​​by vlastne nemal nič proti takému rýchlemu rastu vývozu, ak by Donald Trump, pred mesiacom nepovedal, že Vietnam „zaobchádza s USA horšie než Čína“. V júli americké ministerstvo obchodu uvalilo na určité druhy ocele z Taiwanu a Južnej Kórey, ktoré sa v záverečnej etape výroby spracovávajú vo Vietname a tým pádom sú vietnamské, 456-percentné clo.

V Hanoji signál prijali a správne pochopili. Začali pripravovať nové vývozné pravidlá, ktoré budú vyžadovať percentuálne vyjadrenie objemu vyrobenej časti tovaru priamo vo Vietname. Táto lyžica dechtu však neuškodí faktu, že práve Vietnam je hlavným príjemcom objednávok tovaru od oboch nepriateľských strán. Podľa údajov prvého štvrťroku 2019 je celková hodnota takýchto presmerovaných objednávok obrovská - takmer 8 percent HDP všetkých krajín juhovýchodnej Ázie.

Americké clá na čínsky tovar samozrejme viedli k tomu, že veľké zahraničné spoločnosti sa odhodlali minimalizovať straty a ušlé zisky. Ale iba veľké spoločnosti. V Číne je veľa menších zahraničných spoločností, ktoré sa už natoľko etablovali na trhu, že prerušenie vybudovaných vzťahov s dodávateľmi a odbytu by sa rovnalo bankrotu. No pre tých, ktorí si to môžu dovoliť je Vietnam veľmi atraktívne miesto. Nízke mzdy pracovníkov s pomerne vysokou úrovňou vzdelania, dohody o voľnom obchode s väčšinou krajín v regióne, členstvo v ASEAN, len nedávno podpísaná dohoda o voľnom obchode s Európskou úniou, ktorou sa na nasledujúcich 7 rokov ruší 99% ciel na vietnamský import a tri nové Osobitné ekonomické zóny vo vietnamských námorných prístavoch okrem už existujúcich 18 vyvolali reálny boom zahraničných investorov. Najmä Číňanov, ktorí prichádzajú do vietnamských priemyselných parkov celými autobusmi.

Čínski investori sem napumpovali v minulom roku 2,4 miliardy dolárov a boli piaty. O pol roka boli štvrtými: iba samotný Hongkong investoval do vietnamskej ekonomiky 5 miliárd dolárov. Je pravda, že nejasnou zostáva otázka: kam sa všetky tieto peniaze nalievajú - do podnikania, alebo špičkových technológií, alebo do špekulácií na realitnom trhu a nalepovania štítku made in Vietnam, aby sa vyhli colným sadzbám?