Vyjadrenie nemeckého politika Carstena Linnemanna z Kresťanskodemokratickej únie (CDU), že deti, ktoré nehovoria po nemecky, by nemali byť prijaté na základnú školu, vyvolalo vlnu kritiky. Informoval o tom v utorok denník Die Welt.

"Dieťa, ktoré ešte nehovorí a nerozumie po nemecky, na základnej škole nemá čo robiť," povedal Linnemann pre denník Rheinische Post. Podľa jeho návrhu by mali tieto deti povinne absolvovať predškolskú výchovu a ak je to nutné, ich zápis do školy by mal byť odložený na neskôr. Uviedol príklad z mesta Duisburg, kde viac než 16 percent budúcich prvákov vôbec nehovorilo po nemecky.

Ako pripomenul Die Welt, v Rakúsku platí od mája nariadenie, na základe ktorého musia budúci školáci prejsť testom nemčiny. Inak sa dostanú do triedy s osobitnými učebnými osnovami.

Linnemann v rozhovore varoval pred vytváraním nových paralelných spoločností v mnohých častiach krajiny. Spomenul pritom prípady násilných útokov z konca júla.

Jeden z nich sa odohral na vlakovej stanici vo Frankfurte nad Mohanom, kde muž pôvodom z Eritrey zhodil pod idúci vlak ženu a jej osemročného syna, ktorý pritom prišiel o život.

K ďalšiemu útoku došlo v Stuttgarte, kde 28-ročný občan Sýrie na ulici zabil svojho známeho mečom. Linnemann zdôraznil, že je potrebné zabrániť vzniku paralelných spoločností.

Šéfka strany Die Linke (Ľavica) Katja Kippingová Linnemannovi vyčítala, že túto tému dáva do súvislosti s násilnými činmi dospelých ľudí. "Nevie, že páchateľ z Frankfurtu, ktorý zrejme trpel psychickou poruchou, hovoril plynule po nemecky a ako Švajčiar mal prakticky rovnaké migračné pozadie ako (šéfka nemeckej krajne pravicovej populistickej strany Alternatíva pre Nemecko) Alice Weidelová," povedala pre DPA Kippingová.

Návrh kritizovalo aj Združenie pre vzdelávanie a výchovu (VBE), ktoré ho označilo za diskriminačný, pretože by na základe neho odklad nástupu do školy dostali najmä deti migrantov či utečencov.