Slovensko sa naďalej uchádza o zápis rímskych pamiatok do zoznamu UNESCO. Pozastavilo ho Maďarsko
05 | 08 | 2019 I SITA

Slovensko sa chce naďalej uchádzať o zápis pamiatok rímskej ríše do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Spoločný projekt Nemecka, Rakúska, Slovenska a Maďarska „Hranice Rímskej ríše - Dunajský Limes“ (Frontiers of the Roman Empire - the Danube Limes) Výbor svetového dedičstva zatiaľ neprijal.


Stalo sa tak napriek tomu, že na tohtoročné zasadnutie výboru, ktoré sa konalo na prelome júna a júla v azerbajdžanskom Baku, prišla medzinárodná nominácia Dunajského Limesu s pozitívnym odborným hodnotením a odporúčaním na zápis od Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla (ICOMOS).

„Výbor svetového dedičstva však nemohol schváliť zápis pre nedávne rozhodnutie maďarskej vlády vyňať z nominácie objekt Miestodržiteľského paláca v Aquincu v Budapešti,“ informovala o dôvodoch agentúru SITA vedúca odboru národných kultúrnych pamiatok a pamiatkových území Pamiatkového úradu (PÚ) SR Ľubica Pinčíková.

Rozhodnutie prijala podľa Pinčíkovej maďarská vláda jednostranne, bez predchádzajúceho prerokovania s ostatnými zainteresovanými štátmi. Vzhľadom na neskorý termín doručenia informácie sa nedal posúdiť dopad vyňatia paláca na jedinečnú svetovú hodnotu Dunajského Limesu ako celku a pôvodný odborný posudok ICOMOS sa tak stal neplatným.

Výbor svetového dedičstva na zasadnutí v Baku preto konštatoval, že sa vytvorila špeciálna situácia, ktorá si vyžaduje doplňujúci čas na vyriešenie. Preto rozhodol o odklade nominácie, s tým, že do decembra tohto roka má byť do Budapešti vyslaná odborná poradná misia ICOMOS.

Maďarsko spolu s ostatnými štátmi musí teraz urobiť príslušné kroky k zabezpečeniu misie. Na základe hodnotenia misie a prijatia adekvátnych opatrení týkajúcich sa rímskeho Miestodržiteľského paláca v Aquincu sa určí ďalší postup nominácie, objasnila situáciu pre SITA vedúca odboru národných kultúrnych pamiatok a pamiatkových území Pamiatkového úradu (PÚ) SR.

Slovensko podľa SaS prichádza o stovky tisíc eur za vyťažené zlato
Slovensko prichádza ročne o stovky tisíc eur na neodvedených poplatkoch za vyťažené zlato. Tvrdí to opozičná SaS, podľa ktorej z 500 kilogramov zlata ročne vyťaženého na Slovensku ťažobná spoločnosť odvedie zhruba 8 tisíc eur, namiesto 400 tisíc... Čítať ďalej
05 | 08 | 2019 | SITA


„Samozrejme, pokiaľ by Maďarsko stiahlo svoje rozhodnutie, bola by situácia najlepšia. Teraz je na rade aj naša diplomacia, aby presvedčila Maďarsko na pozitívne riešenie vzniknutého problému a k spoločnému riešeniu v prospech zápisu do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO,“ dodala Pinčíková.

Projekt Hranice Rímskej ríše - Dunajský Limes zahŕňa takmer stovku pamiatok zo severných hraníc Rímskej ríše roztrúsenú od Bavorska až po hranicu Maďarska s Chorvátskom. Ide o 98 pamiatok zložených zo 164 komponentov. Spoločne tak dokumentujú niekdajšie hranice Rímskej ríše na rieke Dunaj. Nachádzajú sa pozdĺž 1 500 kilometrov dlhého severného úseku hraníc Rímskej ríše na rieke Dunaj od bavorského Bad Göggingu až po Kölked na maďarsko-chorvátskej hranici.

Zo slovenských lokalít niekdajšej severnej hranice Rímskej ríše sú v ňom zahrnuté národné kultúrne pamiatky Rímsky vojenský tábor (kastel) Gerulata v Bratislave-Rusovciach a Rímsky vojenský tábor (kastel) Kelemantia v obci Iža ležiacej neďaleko Komárna.

Dunajský Limes vznikol ako spoločná cezhraničná nominácia v spolupráci Nemecka, Rakúska, Slovenska a Maďarska. Na príprave nominácie sa podieľal rozsiahly kolektív autorov zastrešený inštitúciami Bayerisches Landesamt für Denkmalpflege, Bundesdenkmalamt ?sterreich, Miniszterelnökség – örökségvédelmi szakértő a Pamiatkový úrad Slovenskej republiky.

Na základe dohovoru všetkých zúčastnených krajín predložila spoločný medzinárodný projekt maďarská strana k 1. februára 2018 Centru svetového dedičstva UNESCO v Paríži.

Dokumentácia k nominácii mala až 2 300-strán. Následne sa začal 1,5-ročný proces posudzovania. Nominácia Dunajského Limesu získala pozitívne odborné hodnotenie od ICOMOS a bola odporučená na zápis. Pri rozhodovaní sa kládol dôraz nielen na jedinečnosť pamiatok, ale aj na zabezpečenie ich ochrany a stav zachovania.

Vo svojom najväčšom rozsahu počas 2. storočia nášho letopočtu zasahovala vonkajšia hranica Rímskej ríše tri kontinenty a odrážala tak mimoriadne vojenské a organizačné schopnosti Rímskeho impéria. Jedinečnú svetovú hodnotu hraníc Rímskej ríše uznal Výbor svetového dedičstva už v roku 1987, keď do Zoznamu svetového dedičstva zaradili Hadriánov val (Anglicko) a tiež pri doplnení tejto lokality o Hornogermánsko-rétsky Limes (Nemecko) v roku 2005 a Antoninov val (Škótsko) v roku 2008.