Reálna je podľa neho aj tretia možnosť, teda, že koaličná zmluva prestane platiť, ale vládne strany budú spolupracovať ad hoc pri konkrétnych aktivitách, na ktorých sa dohodnú.

Pre ktorú cestu sa koaličné strany rozhodnú, bude podľa neho vidieť aj na novele interrupčného zákona, ktorú avizuje SNS a Smer-SD, Most-Híd je však proti akýmkoľvek zásahom do dnešnej podoby zákona. Ak koaličná dohoda platiť nebude, môže SNS a Smer-SD novelu predložiť a presadiť v parlamente aj proti vôli koaličného partnera.

Ak by však medzi občanmi bola nejaká silná objednávka po zmene existujúceho interrupčného zákona a SNS a Smeru-SD by naozaj záležalo na novele, podľa Hrabka by ju predložili už dávno. Pol roka pred voľbami je to podľa neho už skôr súčasť predvolebnej kampane. „Je vidieť, že je to stranícky zápas. Je to snaha SNS a Smeru vraziť politický klin medzi PS/SPOLU a KDH, ktoré sa začínajú spájať,“poznamenal Hrabko. Tri opozičné strany sa totiž dohodou zaviazali, že v kampani nebudú nastoľovať témy, ktoré ich ideologicky rozdeľujú. Keď však takúto tému nastolí SNS a Smer-SD, budú k nej musieť zaujať stanovisko.

Súčasťou programu novej šéfky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej je aj presadenie mechanizmu určovania európskej minimálnej mzdy.

Zatiaľ čo predseda Smeru-SD Robert Fico interpretuje jej zámery tak, že minimálna mzda má byť na úrovni 60 percent z priemernej mzdy v hospodárstve z predchádzajúceho roka, Jozef Mihál zo SPOLU-OD tvrdí, že európsky zámer sa týka 60 percent z mediánovej mzdy, ktorá je oproti priemernej približne o desať percent nižšia. Podľa Jany Kiššovej zo SaS by minimálna mzda nemala byť vyššia ako 50 percent z priemernej mzdy, inak to poškodzuje ekonomiku krajiny.

„Rozhodne ide aj tu o politickú, nie vecnú záležitosť. Čo sa týka európskej minimálnej mzdy, ešte pretečie dolu Dunajom veľa vody, kým sa to uskutoční. A bez dohody všetkých krajín sa to uskutočniť ani nemôže,“ upozorňuje Hrabko. „Dnes sa dá povedať len to, že ak aj príde k zavedeniu európskej minimálnej mzdy, nebude vo všetkých krajinách rovnaká. Ak bude niečo vypracované, bude to vzorec, ktorého parametre dnes nepoznáme,“ dodáva. „Na Slovensku to má zatiaľ stále v rukách aktuálna vládna koalícia. Zatiaľ nevieme, aký návrh predložia. A treba si počkať na debatu odborníkov a počúvať aj hlasy podnikateľov, na koľko Slovensko má a na koľko už nie,“ uzavrel Hrabko.

Debata sa nahrávala ešte pred medializáciou najnovších informácií o komunikácii podnikateľa Mariana K. s podnikateľom Norbertom Bödörom a exnovinárom Petrom Tóthom. Už však bolo známe, že bývalý novinár a pracovník SIS Peter Tóth odmietol prísť na pojednávanie s odôvodnením, že jeho identita ako utajeného svedka bola prezradená a na Slovensku sa necíti bezpečne.

„Peter Tóth môže byť kľúčovým svedkom v kauze zmenky. Už v čase, keď sa v médiách začal ako utajený svedok odtajňovať, som hovoril, že z toho nemôže vyplynúť nič dobré. Rozumiem snahe médií byť prví, prinášať lukratívne informácie, ale na toto by súd nemal dbať. Súd by mal vyhodnotiť dôkazy. Ak budú dostatočné, odsúdiť obžalovaných, ale ak budú slabé, musí ich pustiť. A ak to tak skončí, nebude to iba prehra pána Šantu, ale prehra štátu,“ povedal Hrabko.

Najmä ak by bol v budúcnosti Tóthov status zmenený zo svedka na obvineného, môže podľa Hrabka svoje výpovede účelovo meniť. „Samozrejme, Peter Tóth trvá na tom, čo vypovedal pred vyšetrovateľom, na druhej strane, Peter Tóth to v budúcnosti môže aj poprieť. Základná chyba je naozaj v tom, že sa veci vynášali zo spisov a že bol odtajnený utajený svedok,“ povedal Hrabko. Dodal, že si vie len ťažko predstaviť, ako sa po tejto skúsenosti v kauze zmeniek alebo vraždy novinára Jána Kuciaka nájdu ďalšie osoby, ktoré by chceli figurovať ako utajení svedkovia.