Mama dvadsaťročného syna s diagnózou autizmus patrí k rodičom, ktorí pre dieťa získali asistenta učiteľa. Hovorí o veľkom šťastí. Vďaka asistentovi sa Marek so stredne ťažkou až ťažkou formou tejto poruchy dokázal integrovať v bežnej škole.

Adriana Bednárová pre agentúru SITA priblížila svoje skúsenosti. Na adresu ministerstva školstva sa v posledných dňoch zniesla kritika po tom, ako ministerstvo zverejnilo informácie o finančných prostriedkoch, pridelených na tento účel. Bednárová potvrdzuje, že získať asistenta pre postihnuté dieťa je veľký problém.

„Mali sme obrovské šťastie, že v Šamoríne, kde bývame, je jedna z najväčších škôl na Slovensku, chodí do nej viac ako tisíc žiakov. Veľké školy dostanú od ministerstva viac peňazí, môžu si preto asistentov dovoliť. V škole, do ktorej chodil náš syn, bolo v tom čase asi 30 integrovaných detí, teraz ich je už zrejme viac.

Pôsobili na nej štyria alebo piati asistenti. To by si malá škola, ktorá má povedzme sto žiakov, v žiadnom prípade nemohla dovoliť. Pre ňu by to bol luxus, má problém uhradiť svoju prevádzku,“ vysvetľuje okolnosti.

Marek chodil po štvrtú triedu do špeciálnej školy, dovtedy vôbec nebol schopný integrácie v škole so zdravými deťmi. Jeho mama vysvetľuje, ako asistent funguje. „Záleží aj na tom, na koľko hodín dieťa asistenta dostane. Napríklad autista má nárok na asistenta celodenne, na všetky vyučovacie hodiny. Ale povedzme dyskalkulik, ktorý má problém s číslami, dostane asistenta len na vyučovanie matematiky,“ vraví.



„Asistent je človek, ktorý dieťa upozorňuje napríklad na odlišnosti písmen, dbá, aby sa lepšie sústredilo. Náš Majko bol napríklad pomalý. Jemu asistentka niekedy písala aj poznámky, lebo vo vyšších ročníkoch si už nebol schopný zapísať učivo v potrebnej rýchlosti. Písal veľmi pomaly, a s tým sa jednoducho nedalo nič urobiť,“ objasňuje úlohu asistenta.

Nápomocný bol aj v iných veciach. „Stalo sa napríklad, že Majko išiel na toaletu a nevedel si rozopnúť gombík na nohaviciach, tak išiel za asistentom a poprosil ho o to. Majko mal svoj slovníček a asistent doň zapisoval, čo bolo treba, úlohy, ale aj na čo si dať pozor, čo mu doma vysvetliť.

Bol to taký náš komunikačný kanál. Takto asistent odbremenil učiteľa v triede. Bola to veľká pomoc. Majo napriek tomu, že mal značné postihnutie, bol schopný sa integrovať v triede so zdravými deťmi. Podľa psychologických príručiek bolo pritom absolútne vylúčené, že by to dokázal,“ vraví Bednárová.

Deti s postihnutím, ktoré majú v škole asistenta, sú podľa nej integrovateľné aj do bežného prostredia mimo školy. A má to tiež iný efekt, pozitívny vplyv na zdravé deti, ktoré s nimi prídu do kontaktu. „Spätne sme potom zistili, že zdravé deti majú z toho osoh v tom ľudskom rozmere.

Ich EQ sa zlepšilo. Uvediem to na príklade. Majo chodil do triedy, ktorá mala povesť najhoršej triedy na škole, pokiaľ išlo o správanie. Napriek tomu, keď sa niekto Majovi na chodbe posmieval, práve tí najväčší grázli sa ho zastali,“ opisuje svoju skúsenosť mama dnes už vyučeného cukrára. Vyučiť sa dokázal tiež vďaka asistentke.

Adriana Bednárová však dodáva, že pri vybavovaní na ministerstve väčšinou narazili na veľké bariéry a pozná oveľa horšie príbehy iných rodičov. „Získať asistentov je naozaj veľký problém, lebo ministerstvo na nich nevyčlenilo dostatok peňazí. A ešte jedna vec: Keď vám ministerstvo prizná peniaze, nedajú vám asistenta. Musíte si ho nájsť. My sme mali šťastie, že sme aj asistenta dostali. A je tu ešte ďalší problém. Školský rok sa začína v septembri, ale peniaze na asistenta sa priznávajú na kalendárny rok. Takže ak náhodou zabudnete a nejdete sa rok dopredu pýtať na asistenta, nemáte vykryté štyri mesiace. Ani toto ministerstvo školstva nezvláda,“ vraví Bednárová.

Ministerstvo školstva kritizovala za nedostatok asistentov nedávno Slovenská komora učiteľov aj niektorí politici. Ministerstvo sa bráni, že školám vychádza v otázke asistentov maximálne v ústrety. Tvrdí tiež, že školy môžu získať peniaze na nich aj z iných zdrojov.