"Čelíme najväčšej vlne migrácie v histórii. Ak otvoríme stavidlá, žiadna európska vláda sa neudrží pri moci dlhšie ako šesť mesiacov. Radíme im, aby nepokúšali našu trpezlivosť." - turecký minister vnútra Süleyman Soylu.

"Turecko je aj naďalej odhodlané dosiahnuť svoj cieľ stať sa členom EÚ .... Našou hlavnou prioritou je dokončenie procesu dialógu o liberalizácii vízového režimu, ktorý našim občanom umožní cestovať do Schengenského priestoru bez víz." - Vyhlásenie tureckého ministerstva zahraničia vydané 9. mája 2019.

"To neznamená, že mám niečo proti Turkom .... Keď však budeme vysvetľovať európskym študentom, že Turecko je v Európe, tak budeme musieť povedať, že Európa končí na sýrskych hraniciach. Kam sa podel zdravý rozum? ... Môže byť Turecko považované kultúrne, historicky a ekonomicky za európsku krajinu? Ak na túto otázku odpovieme áno, tak chceme smrť Európskej únie. " - Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy.

Ak EÚ schváli bezvízový styk s Tureckom, desiatky miliónov Turkov získa okamžitý a neobmedzený prístup do Schengenského priestoru. Kritici liberalizácie bezvízového režimu s Tureckom sa obávajú, že milióny tureckých štátnych príslušníkov sa v takomto prípade rozhodne emigrovať do Európy. Rakúsky spravodajský týždenník Wochenblick napísal, že 11 miliónov Turkov žije v chudobe a "mnoho z nich sníva o presťahovaní sa do Európy."



Turecko pohrozilo, že pokiaľ nebude tureckým štátnym príslušníkom povolené cestovať do Európskej únie bez víz, tak znovu otvorí stavidlá masovej migrácie do Európy. EÚ súhlasila s liberalizáciou vízového režimu v rámci Migračnej dohody medzi EÚ a Tureckom v marci 2016, v ktorej sa Ankara zaviazala zastaviť príliv migrantov do Európy.

Európski predstavitelia trvajú na tom, že hoci Turecko oslabilo tok migrantov, ale nesplnilo ešte všetky požiadavky pre liberalizáciu vízového režimu. Ministri zahraničia členských krajín EÚ sa navyše 15. júla 2019 rozhodli pozastaviť rozhovory na vysokej úrovni s Ankarou ako súčasť sankcií uvalených na Turecko kvôli tomu, že pokračuje v prieskumných vrtoch pre ťažbu ropy a zemného plynu pri pobreží Cypru.

V rozhovore pre tureckú televíznu stanicu TGRT Haber uviedol 22. júla 2019 turecký minister zahraničia Mevlut Cavusoglu, že Turecko ustupuje z Migračnej dohody, pretože EÚ nesplnila svoj záväzok povoliť držiteľom tureckých pasov bezvízový prístup do 26 krajín EÚ. "Turecko pozastavilo readmisnú dohodu s EÚ," povedal. "S klobúkom v ruke pri dverách EÚ čakať nebudeme."

Turecký minister vnútra Süleyman Soylu obvinil o deň skôr krajiny EÚ, že nechali ohľadom migračnej krízy Turecko na holičkách. V komentári zverejnenom spravodajskou agentúrou Anadolu Agency varoval : "Čelíme najväčšej vlne migrácie v histórii. Ak otvoríme stavidlá, žiadna európska vláda sa neudrží pri moci dlhšie ako šesť mesiacov. Radíme im, aby nepokúšali našu trpezlivosť."

Migračné dohoda, ktorá vstúpila do platnosti 1. júna 2016, bola náhlivo dohodnutá únijnými lídrami, pretože EÚ zúfalo potrebovala dostať krízu pod kontrolu, počas ktorej sa v roku 2015 privalilo do Európy viac ako milión migrantov.



V rámci dohody sa EÚ zaviazala zaplatiť Turecku 6 miliárd eur, poskytnúť bezvízový styk 82 miliónom tureckých občanov a znovu začať prístupové rozhovory. Turecko sa na oplátku zaviazalo, že zastaví príliv migrantov do Európy a že prevezme späť všetkých migrantov a utečencov, ktorí sa dostanú z Turecka do Grécka nelegálne.

V súčasnej dobe sa v Turecku nachádza približne 3,5 milióna migrantov a utečencov - najmä Sýrčanov, Iračanov a Afgancov. Ak by k tomu dostali príležitosť, tak by sa pravdepodobne mnoho z nich snažilo dostať do Európy.

Hovorca Európskej komisie pre otázky migrácie Natasha Bertaud v reakcii na výroky ministra Cavusoglu trvala na tom, že Turecko musí pokračovať v dodržiavaní podmienok dohody s EÚ a že táto dohoda zostáva podmienkou liberalizácie vízového režimu.

Tureckí politici ale EÚ opakovane obviňujú, že dohodu nedodržiava, najmä pokiaľ ide o liberalizáciu vízového režimu a vstup do EÚ.



V tejto dohode sľúbili európski lídri, že do 30. júna 2016 urýchlene umožní tureckým štátnym príslušníkom bezvízový vstup do Schengenského priestoru a že do konca júla 2016 obnoví pozastavené prístupové rozhovory.

Prísľub zrušenia víz, sa Turecko sa zaviazalo splniť do 30. apríla 2016 72 podmienok. Medzi ne patrí: zaviesť v tureckých pasoch bezpečnostné prvky spĺňajúce normy EÚ; zdieľanie informácií o falšovaných a falošných dokladoch používaných pri cestách do EÚ a udeľovanie pracovných povolení ne-sýrskym migrantom v Turecku.

Európski zástupcovia tvrdia, že hoci Turecko splnilo väčšinu týchto podmienok, nesplnilo tú najdôležitejšiu: nezmiernilo svoje prísne protiteroristické zákony, ktoré sú zneužívané na umlčanie kritikov tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.

Po neúspešnom vojenskom prevrate 15. júla 2016 bolo v Turecku viac ako 95 000 občanov zatknutých a najmenej 160 000 štátnych zamestnancov, učiteľov, novinárov, policajtov a vojakov bolo prepustených zo zamestnania alebo postavených mimo funkciu .

V reakcii na túto čistku vyzval Európsky parlament 13. marca 2019 k pozastaveniu prístupových rozhovorov s Tureckom. Vo vyhlásení Európskeho parlamentu sa hovorí: "Hoci bol proces prístupových rozhovorov na začiatku silnou motiváciou k reformám, v Turecku došlo v posledných rokoch k výraznej regresii v oblasti dodržiavania právneho štátu a ľudských práv."



Turecku bolo prvýkrát sľúbené členstvo v EÚ v septembri 1963, keď podpísalo "Asociačnú dohodu" , ktorej cieľom bolo vytvorenie spoločnej colnej únie, ktorá mala predchádzať budúcemu prijatiu Turecka do EÚ. Turecko formálne požiadalo o členstvo v EÚ v apríli 1987 a prístupové rozhovory začali v októbri 2005.

Prístupové rozhovory s Tureckom o jeho vstupe do EÚ uviazli na mŕtvom bode v decembri 2006 po tom, čo turecká vláda odmietla otvoriť turecké prístavy a letiská pre tovar z Cypru. Od tej doby boli rozhovory niekoľkokrát obnovené a zase prerušené, ale prístupový proces bol zastavený okrem iného hlavne kvôli opozícii Francúzska a Nemecka.

Ak by Turecko vstúpilo do EÚ, tak by sa v EÚ stalo krajinou s najvyšším počtom obyvateľov a zosadilo by tak z tejto pozície Nemecko. Najväčším členským štátom EÚ by sa stal moslimský stať. Niektorí európski predstavitelia varovali , že prijatie Turecka do EÚ spôsobí "implóziu" a "islamizáciu" Európy.

Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy povedal, že Turecko nemá v EÚ čo hľadať. V rozhovore pre francúzsky spravodajský kanál vo februári 2016 vyjadril názor, ktorý pravdepodobne zdieľa mnoho Európanov:

"Turecko nemá v EÚ čo hľadať. Vždy som zastával tento názor, je založený na zdravom rozume. To neznamená, že mám niečo proti Turkom. Potrebujeme ich, sú našimi spojencami v NATO. Keď však budeme vysvetľovať európskym študentom, že Turecko je v Európe , tak budeme musieť povedať, že Európa končí na sýrskych hraniciach. Kam sa podel zdravý rozum? "



"Nejde len o to. Aká je európska idea? Európa je úniou európskych krajín. Otázka je veľmi jednoduchá, dokonca aj v geografickom zmysle: je Turecko európskou krajinou? Z Turecka leží v Európe len malá časť na západnom brehu Bosporu. Môže byť Turecko považované kultúrne, historicky a ekonomicky za európsku krajinu? Ak na túto otázku odpovieme áno, tak chceme smrť Európskej únie. "

9. mája 2019 Erdoğan povedal , že Turecko je rozhodnuté vstúpiť do EÚ. Vo vyhlásení tureckého ministerstva zahraničia sa uvádza:

"Turecko je aj naďalej odhodlané dosiahnuť svoj cieľ stať sa členom EÚ a preto pokračuje vo svojom úsilí .... Očakávame, že EÚ bude s Tureckom konať rovnako ako s ostatnými kandidátskymi krajinami a bude postupne odstraňovať politické prekážky stojace v ceste vyjednávania, ktoré by malo byť len úradníckym a odborným procesom ... "

"Hoci sú naše prístupové rozhovory politicky blokované, Turecko sa naďalej energicky snaží dosiahnuť súladu s normami EÚ. Na dnešnom stretnutí sme načrtli súčasný vývoj v Turecku a dohodli sme sa na ďalších krokoch, ktoré je potrebné v nadchádzajúcom období podniknúť."

"Našou hlavnou prioritou je dokončenie procesu dialógu o liberalizácii vízového režimu, ktorý našim občanom umožní cestovať do Schengenského priestoru bez víz."



Aj keď Turecko splní požiadavky EÚ, tak je nepravdepodobné, že bude tureckým štátnym príslušníkom čoskoro umožnené cestovať do EÚ bez víz. 15. júla 2019 ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ formálne podmienili pokrok vo vzťahoch Turecka a EÚ sa situáciou o Cypre. Závery prijaté Európskou radou 15. júla uvádzajú okrem iného toto:

"Rada vyjadruje poľutovanie nad tým, že aj napriek opakovaným výzvam Európskej únie k ukončeniu nelegálnych činností vo východnom Stredomorí pokračovalo Turecko v realizácii vrtných činností západne od Cypru a v cyperských teritoriálnych vodách na severovýchode Cypru začali ďalšie vrtné činnosti. Rada opätovne zdôrazňuje závažný bezprostredný negatívny dopad , ktorý tieto protiprávne činnosti majú na celé spektrum vzťahov medzi EÚ a Tureckom. Rada opätovne vyzýva Turecko, aby sa zdržalo takých krokov, a išlo v duchu dobrých susedských vzťahov a rešpektovalo zvrchovanosť a zvrchované práva Cypru v súlade s medzinárodným právom. "

"S ohľadom na pokračujúce a nové nezákonné vrtné činnosti Turecka sa Rada rozhodla pozastaviť .... Rada potvrdzuje návrh Komisie na zníženie predvstupovej pomoci Turecku na rok 2020 ...."

Európski predstavitelia môžu oprávnene zaujať voči Turecku tvrdý postoj, ale ak bude Ankara chcieť, tak môže Európskej únii spôsobiť veľké problémy. Zdá sa, že Európa sa ocitla v pasci a nemôže zvíťaziť.

Niektorí komentátori si myslia, že Erdoğan považuje zrušenie vízovej povinnosti za príležitosť na "export" tureckého "kurdského problému" do Nemecka. Markus Söder, šéf Kresťansko-sociálnej únie (CSU), bavorskej sesterskej strany Kresťanskodemokratickej únie (CDU) nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, varoval , že milióny Kurdov je pripravených využiť bezvízového styku k úteku do Nemecka, aby unikli prenasledovaniu zo strany Erdogana. "Dovážame si do vnútra Nemecka turecký konflikt. Nakoniec sa nám môže stať, že lietadlom priletí viac migrantov, než ich pripláva po mori."

Ak však EÚ zamietne Turecku bezvízový styk a Turecko na oplátku otvorí stavidlá migračným tokom, mohli by do Európy opäť začať prúdiť stovky tisíc migrantov z Afriky, Ázie a Stredného východu.