Protesty, ktoré vypukli v Moskve a ďalších častiach Ruska, zdvihli zo stoličky tých, ktorí nervózne očakávajú, že ďalšie verejné demonštrácie spustia "farebnú revolúciu" v celej krajine, uvádza profesor Nikolas Gvosdev, politológ, ktorý prednáša na prestížnej US Naval War College . V komentári pre server National Interest konštatuje, že takýto krátkodobý pohľad síce vyvoláva zaujímavé špekulácie, ale chýba širšia, dlhodobejšia perspektíva.

Či bol protest úspešný a niečo zmení, je menej podstatné ako dve hlavné, prekrývajúce sa otázky, tvrdí Gvosdev. Označuje za ne nástupníctvo po prezidentovi Vladimirovi Putinovi v roku 2024 a vstup prvej skutočnej postsovietskej generácie do dospelého veku.

Rusi sú naklonení protestom, predovšetkým proti chabému výkonu ekonomiky, ale to, čo podľa profesora odlišuje poslednú demonštráciu, je skutočnosť, že prebehli na pozadí prvých pokusov o načrtnutie podoby vlády po skončení druhej série mandátov súčasného ruského prezidenta. " Nesie to pripomienku, že v Rusku panovali nepokoje a nepokoj pred riešením obmedzenia počtu prezidentských funkčných období z roku 2008 (rozhodnutím, že premiér Dmitrij Medvedev si vymení role s Putinom) ," píše odborník.

Tentokrát začal tento proces oveľa skôr, čiastočne kvôli Putinovemu pokročilejšiemu veku a väčšej možnosti, že ochorie, ale aj tomu, že politickí technológovia za posledných 11 rokov stále nedokázali prísť so stabilným politickým procesom, ktorý by umožnil hladké odovzdanie moci, domnieva sa expert. Konštatuje, že nie je jasné, či by mal Putin získať doživotný mandát po vzore čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga, a či by mal nasledovať bývalého kazašského prezidenta Nursultana Nazarbajeva, ktorý získal emeritné postavenie umožňujúce mať dohľad nad zemou, vytvoriť úniu s Bieloruskom, ktorú by viedol ako nadnárodný prezident , alebo či nastal čas generačnej obmeny a odovzdanie vlády mladším.



Uvedené scenáre majú svojich víťazov a porazených a to, ako bude otázka nástupníctva vyriešená, sa dotýka existenčných záujmov jednotlivých kremeľských klanov, zdôrazňuje Gvosdev. Vysvetľuje, že existencia niektorých z nich z cela závisí na osobných väzbách s Putinom, a tak je z ich pohľadu výmena v prezidentskom kresle riskantná, zatiaľ čo iné sa viac opierajú o inštitucionálny mocenský systém, ktorý chráni ich pozície.

" Existencia protestov - a spôsob, akým sa k nim pristupuje, s akou mierou represie a s akou mierou zmierlivosti - vytvára tiež riziká a príležitosti pre rôzne skupiny ," pokračuje profesor. Konštatuje, že napríklad protikorupčné ťahanie Alexeja Navalného ohrozuje niektorých kremeľských insiderov, ale iní ho ticho tolerujú v nádeji, že Navalného zistenia budú môcť použiť proti svojim protivníkom.

Tiež dôležitá je aj skladba protestujúcich, vysvetľuje odborník. Pripomína, že tvárou moskovských demonštrácií bola Ljubov Sobolová narodená v roku 1987, príslušníčka "Generácia P", ktorá si pamätá Putina ako všadeprítomnú postavu ruskej politiky a ktorá podobne ako mnohí ďalší demonštranti si nepamätá Sovietsky zväz, má spomienky z detstva následný kolaps Ruska a do dospelosti vstúpila v dobe ekonomického rastu a návratu k prosperite.



U niektorých príslušníkov "Generácie P", ktorí zažili obrodu Ruska a jeho opätovné hľadanie miesta vo svete, rezonuje Putinov argument, že Západ sa snaží zobrať Rusku jeho "spravodlivé miesto pod slnkom", uvádza Gvosdev. Dodáva, že u iných však Putinov nekončiaci mandát vyvoláva otázku, prečo prezident stále potrebuje čas pri moci, aby dokončil prácu, ktorú údajne začal už v roku 2000.

Putin a jeho poradcovia v minulom desaťročí neraz zmieňovali hrozbu oligarchov korumpovať vládu a ničiacu demokraciu v krajine ako jeden z hlavných dôvodov pre vytváranie mocenskej vertikály, pripomína profesor. Podotýka, že Rusko má teraz nového oligarchu a jeho ekonomika opäť stagnuje, čo politické represie nedokážu zmeniť.



Protesty ukazujú podľa experta neúspech plánov vytvoriť udržateľný, dlhodobý rámec Kremľa. V minulom desaťročí označoval Putinov hlavný poradca Vladislav Surkov ako inšpiráciu pre budúcnosť Ruska politiku japonskej Liberálno demokratickej strany, teda strán, ktoré vládli, dokázali víťaziť vo voľbách a zároveň sa vysporiadať s politickou obmenou, uvádza Gvosdev. Dodáva, že Jednotné Rusko nemá rozhodne podobnú štruktúru, pretože síce ide o ruskú stranu moci, ale s oveľa diskutabilnějšími úspechmi a schopnosťou plniť svoje sľuby.

" Navrhované reformy volieb do Štátnej dumy a zníženie počtu kresiel obsadzovaných stranou a návrat k jednotlivým kandidátom súperiacich o kreslá sú motivované zistením, že voliči s oveľa menšou pravdepodobnosťou budú hlasovať pre oficiálnych kandidátov Jednotného Ruska na straníckej kandidátke, hoci sú stále ochotní dať mandát proputinovským kandidátom , "píše profesor.

Kremeľ si musí z toho prekliesniť cestu a obnoviť kontrolu nad politickým procesom v krajine, ktorý napokon naďalej čerpá legitimitu z volieb, konštatuje odborník. Súčasné protesty označuje za varovanie pred problémami, ktoré Rusko čakajú.