pravoslávny kňaz Alexij Chotejev (Fond strategickej kultúry)

K 450. výročiu vydania „Učenie evanjelia“

V Bielorusku postava Františka Skoryny, doktora medicíny, vydavateľa a typografa z Polocka, natoľko zatienila iné persóny, ktoré stáli na počiatkoch kníhtlače v cyrilike, že si len sotva spomenieme na meno osoby, ktorá skutočne započala slovanskú tradíciu vydávania kníh na území Bieloruska. Medzitým, konkrétne s činnosťou Ivana Fedoroviča Moskvina (Ivana Fedorova) je späté formovanie kníhtlače nielen v Rusku, ale aj v Bielorusku a na Ukrajine.

Musíme náležite oceniť vklad Františka Skoryny, ale musíme povedať, že nebol prvý, kto začal s tlačou kníh v slovanskom písme. Priekopníkom v tejto oblasti bol nemecký majster Schweipolt Fiol v poľskom Krakove. V rokoch 1491-1492 tam vydal štyri liturgické knihy v cirkevnoslovanskom jazyku: Oktoikh (Octoechos), Časoslov, Pôstnu a Kvetnú Triódu (je tu aj zmienka o piatej, Žaltári). Práce boli pozastavené kvôli odporu katolíckych orgánov v Krakove. Aj keď sa tento pokus nezačal  úspešne, rozhodne stojí za to spomenúť si na podnikavého majstra, ktorý mal možno slovanské korene (Schweipolt - germánske meno Svätopluk).

Koncom XV. storočia fungovali slovanské tlačiarne v Čiernej Hore, Rumunsku a Benátkach a v rokoch 1517-1519 jednu z tlačiarní v Prahe využil František Skoryna na tlač prvej Biblie v cirkevnoslovanskom jazyku. Skoryna pokračoval vo svojej práci vo Vilne v rokoch 1522-1525, keď vydal niekoľko kníh pre cirkevné potreby. Jeho knihy však neboli v ortodoxnom prostredí vyhľadávané. Samotný Skoryna bol katolíkom, na čo poukazuje jeho meno František a vo svojej vydavateľskej činnosti sa neriadil prísne cirkevnou tradíciou (odklonil sa od pravidiel cirkevnoslovanského pravopisu a v knihách umiestňoval svoje portréty). Dôkazom toho, že polocký typograf nemal žiadnych nástupcov, svedčí aj ním založené slovanské kníhtlačiarstvo vo Vilne, ktorého činnosť bola prerušená takmer na päťdesiat rokov.

Ďalej sa kníhtlačou na území Bieloruska zaoberali protestanti. Prvá tlačiareň na území Bieloruska bola otvorená v Breste na náklady kancelára Nikolaja Radzivilla Čierneho v roku 1553. Tlačiarmi boli Stanislav Murmelij a Cyprian Bazylik, ktorí prišli z Krakova. Knihy sa vydávali v desiatkach vydaniach, ale iba v poľštine a latinčine. V roku 1563 bola v brestskej tlačiarni vytlačená prvá poľská Biblia. Medzi protestantskými poľsko-latinskými vydaniami sa nájdu aj tri výnimky. Antitrinitár (heretik, ktorý odmieta Trojičnú dogmu kresťanskej viery) Simon Budny pripravil v roku 1562 dve knihy v miestnom západoruskom jazyku ("starobieloruskom") v jazyku Nesviži. Vasilij Tjapinský, okolo roku 1570, vydal evanjelium v ​​cirkevnoslovanskom jazyku s paralelným „ruským“ textom pre „lepšie pochopenie“. Protestanské vydania boli k dispozícii len úzkemu okruhu šľachty, ktorá sa zaujímala o európsku religióznu módu (reformáciu).

Pokiaľ ide o pravoslávných obyvateľov Moskovskej a Litovskej Rusi, tak tí pociťovali akútnu potrebu liturgickej literatúry. V roku 1551 sa v Moskve konal snem, ktorý predstavil svoje uznesenia v sto bodoch („Stoglav“). Boli medzi nimi aj také, ktoré sa týkali kníhtlače. Poukazovalo sa na skutočnosť, že tradičný spôsob reprodukcie textu prostredníctvom prepisovania generoval početné chyby a nedostatky ako v biblických, tak aj liturgických knihách. Vzhľadom na ich posvätný charakter to bolo neprijateľné a vyžadovalo si to nápravu. Kníhtlač mohla výrazne zlepšiť samotnú organizáciu tohto procesu. Okolo roku 1560 sa v Moskve objavila prvá súkromná kníhtlačiareň založená za účasti kňaza Silvestra, spovedníka cára Ivana IV. Hrozného. V tejto experimentálnej tlačiarni začal Ivan Fedorov pracovať ako učeň.

Neexistujú presné informácie o čase a mieste jeho narodenia. Existuje hypotéza o bieloruskom pôvode Fedorova. Vychádza z podobnosti jeho typografického znaku so šľachtickými erbami "Šrenjava" a "Družina". Okrem toho sa v matrike Krakovskej univerzity spomína "Ivan Fedorov z Petkovic" a "Ivan Fedorov Moskvitin". Tieto nepriame indikácie by sa však mali porovnávať so skutočnosťou, že Ivan Fedorov (Fedorov je meno otca, teda syn Fedora) sa vo svojich publikáciách označoval len menom “Moskvitinom”, „z Moskvy“. Podľa tradícií tej doby to bolo označenie miesta narodenia. Takže spolupracovník Ivana Fedorova sa volal Peter Timofeevič Mstislavec, t.j. zo Mstislavli a Skoryna vo svojich publikáciách používal meno Polock presne ako miesto svojho narodenia. Nakoniec, na území Reči Pospolitej, Ivan Fedorov spomínal na Moskvu ako na svoju vlasť (Doslov k Apoštolovi 1574).

Po súkromnej tlačiarni v Moskve v rokoch 1562-1563 bola založená prvá štátna tlačiareň. Ivan Fedorov sa stáva šéfom tlače. V roku 1564 vydal prvú knihu, „Apoštol“ a v roku 1565 druhú, „Časovnik“. Následne Ivan Fedorov a Peter Mstislavec opúšťajú Moskvu a ocitajú sa na území Litovského veľkovojvodstva. Dôvod nie je úplne zrejmý. Samotný Fedorov poukazuje na závisť, ktorá vyústila do obvinenia z kacírstva "od mnohých predstavených, duchovenstva a učiteľov" (Dodatok k Apoštolovi z roku 1574). Je otázne, či vydavateľov prinútil opustiť Moskvu údajne založený závistlivcami požiar v tlačiarni: Fedorov vyviezol neporušené fonty a rytecké dosky. Politika štátu týkajúca sa kníhtlače sa tiež nezmenila. Po odchode Fedorova a Mstislavca pokračoval v ich vydavateľskej práci Fedorov žiak Andronik.

V roku 1568 sa typografovia z Moskvy zastavili v Zabludove (súčasné Poľsko) na panstve Grigorija Chodkeviča, hejtmana Litovského veľkovojvodstva. Rod Chodkevičovcov bol známy tým, že poskytoval záštitu pravosláviu. Otec Grigorija Alexander bol zakladateľom slávneho kláštora v Suprasle (Poľsko). Grigorij Chodkevič už dávno predtým prejavoval záujem o vydávanie kníh. Ešte v roku 1561 poslal mnícha Izaiáša do Moskvy, aby zhromaždil originály Biblie a iné knihy vhodné na tlač. Existuje dokonca predpoklad, že samotný odchod Fedorova z Moskvy bol odpoveďou na priame Chodkevičovo pozvanie.

Tak či onak, v roku 1569 po veľmi dlhej odmlke vydali Fedorov a Mstislavec v Zabludove prvú knihu v cyrilike v Litovskom Rusku - „Učenie evanjelia“. Jedná sa o zbierku patristických interpretácií na čítanie z nedeľného evanjelia. Chodkevič mal v úmysle vydať knihu v „jednoduchej reči“, t. z. v pospolitom jazyku. Po stretnutí s moskovskými typografmi a horlivcom pravoslávneho osvietenstva kniežaťom Andrejom Kurbským (moskovský utečenec) padlo rozhodnutie vytlačiť knihu v tradičnom slovanskom jazyku. V roku 1570 v Zabludove vydal liturgický Žaltár s časoslovom. Tým sa aj končí Fedorova vydavateľská činnosť v Zabludove. Zlý zdravotný stav litovského hejtmana núti hlavného sponzora zastaviť chod podniku. Typograf odmieta Chodkevičovu ponuku zostať na panstve a zapojiť sa do prác v poľnohospodárstve. Presťahoval sa do Ľvova, kde v roku 1574 vydal Apoštola, prvú knihu v  cyrilike na území Ukrajiny. Bola tiež vydaná prvá slovanská učebnica ABC. Vo svojej vydavateľskej činnosti potom pokračoval v Ostrogu u slávneho pravoslávneho veľmoža princa Konstantina Ostrogu. Ivan Fedorov tu zavŕšil svoju prácu tlačením Biblie (1581), ktorá sa stala vzorom pre všetky ďalšie vydania Svätého písma v cirkevnoslovanskom jazyku. Ivan Fedorov zomrel v Ľvove v roku 1583 a bol pochovaný v kláštore Onufrieva. 

Zásluhy Ivana Fedorova Moskvina za rozvoj kníhtlače v cyrilike je ťažké doceniť. Jeho vydavateľské prístupy a písma sa stali typickými pre kníhtlačiarstvo aj v Moskve, aj v Ľvove a v Ostrogu. Jeho spolupracovník Peter Mstislavec obnovil vydávanie kníh v cyrilike vo Vilne. Od Mstislavca prevzali tlačiarenske remeslo bratia Mamoničovci, ktorí vydali v hlavnom meste Litovského veľkovojvodstva v roku 1588 Štatút. Vo vydavateľstve Mamoničovcov začalo svoju vydavateľskú činnosť cirkevné bratstvo vo Vilne, ktoré si neskôr založilo svoje vlastné tlačiarne vo Vilne a Evie (litovský Vievis). Podľa modelu bratských tlačiarní sa začali otvárať pravoslávne typografie na území Bieloruska. Najmä, v Mogileve v roku 1616 bola vydaná liturgická kniha “Služobník” a “Učenie evanjelia” v roku 1619. V roku 1630 zriaďoval kníhtlač v Kutejno, Mogileve a Bujničach mogilevský rodák a absolvent bratskej školy v Kyjeve Spiridon Sobol. To znamená, že práve Ivanom Fedorovom sa datuje začiatok kontinuálnej tradície pravoslávnej kníhtlače na území Ruska, Litvy, Ukrajiny a Bieloruska. Za to mu patrí vďaka a večná pamäť vzdialených potomkov.