Prokuratúra nepovažuje za diskriminačné, ak obce pri prijímaní detí do materskej školy uprednostnia deti rodičov, ktorí v nej majú trvalý pobyt. Vyplynulo to z listu Generálnej prokuratúry SR adresovanom Združeniu miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré o ňom informovalo tlačovou správou. ZMOS sa na prokuratúru obrátilo, pretože medzi ním a ministerstvom školstva už dlhšie pretrváva nesúlad vo výklade zákona.

„Orgány prokuratúry nepovažujú za diskriminačné, ak obce pri rozhodovaní vo veciach prijímania detí do materských škôl a určovania výšky mesačného príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu nákladov za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej obcou si vo svojich všeobecne záväzných nariadeniach upravia podmienky tak, že preferujú deti a rodičov s trvalým pobytom na území obce, ktorá zriadi materskú školu,“ uviedla v liste Generálna prokuratúra SR.

Ministerstvo trvá na tom, že pri prednostnom prijímaní musia materské školy dodržať predovšetkým zákonné podmienky. Takými sú podľa neho napríklad dovŕšenie piateho roku veku dieťaťa alebo odloženie začiatku povinnej školskej dochádzky. Ďalšie podmienky môže stanoviť len riaditeľ či riaditeľka materskej školy, nie jej zriaďovateľ, teda obec.



Nesmú byť pritom v rozpore s platnou legislatívou, napríklad s antidiskriminačným zákonom. Vyplynulo to z vyjadrenia, ktoré agentúre SITA poskytol tlačový odbor ministerstva. Všeobecne záväzným nariadením môže obec určiť len výšku mesačného poplatku rodiča, tvrdí ministerstvo.

„Zákon o obecnom zriadení hovorí, že samospráva vykonáva svoju činnosť v záujme svojich obyvateľov. Zriaďovanie a rušenie materských škôl je samosprávnou (originálnou) kompetenciou miest a obcí. Teda z logiky veci vyplýva, že materskú školu si zriadi mesto alebo obec primárne pre svojich obyvateľov,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ sekcie rezortných činností Kancelárie ZMOS Zdenko Krajčír. Pripomína, že výstavbu a prevádzku materských škôl hradí obec z vlastných príjmov.

„Ak im tieto príjmy nepostačujú, spravidla si mestá a obce pri výstavbe alebo modernizácii čerpajú úvery, ktoré potom musia zasa z vlastných príjmov splácať. Teda z miestnych daní a poplatkov obyvateľov alebo z výnosu daní fyzických osôb, ktoré mesto alebo obec dostávajú v závislosti od celkového počtu obyvateľov," povedal Krajčír.



Podľa neho by malo byť normálne, že ak sa občania mesta alebo obce rozhodli za vlastné peniaze postaviť si materskú školu, tak prednostne do nej prijmú "svoje" deti, a až potom budú prijímať deti z okolitých miest a obcí - ak to kapacitné možnosti umožnia.

"Je tiež logické, že ak občania investovali do výstavby z rozpočtu mesta alebo obce vlastné prostriedky – prípadne si na tento účel zobrala samospráva úver - môže byť mesačná výška čiastočnej úhrady nákladov za pobyt dieťaťa v škôlke nižšia, ako úhrada za deti z okolitých obcí," argumentuje Krajčír.

Problémom sa v minulosti zaoberal aj Najvyšší súd SR. Ten v apríli 2017 zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, podľa ktorého bolo všeobecne záväzné nariadenie (VZN) mesta Banská Bystrica v rozpore s antidiskriminačným zákonom a s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Toto nariadenie viazalo totiž prijímanie detí do materských škôl a výšku poplatkov v škôlke práve na trvalý pobyt dieťaťa. Najvyšší súd toto rozhodnutie zrušil, a vrátil ho súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podobné všeobecne záväzné nariadenia prijali aj ďalšie mestá či mestské časti, napríklad Prešov a bratislavská Petržalka, informoval agentúru SITA hovorca ZMOS Michal Kaliňák.