Tance okolo slova s písmenom *u* a kniha Keesa van der Pijla
K piatemu výročiu tragického dátumu 17. júla 2014, keď bol na východe Doneckej oblasti zostrelený Boeing 777 „malajzijských aerolínií“ na trase z Amsterdamu do Kuala Lumpur s 298 pasažiermi na palube, vrátane posádky a 80 detí a mladistvých, sa na Ukrajine začali pripravovať už vopred. Kvôli tomu bol na území Doneckej ľudovej republiky (DĽR) koncom júna 2019 ukrajinskou skupinou špeciálnych operačných síl unesený a vyvezený z územia DĽR 58-ročný Vladimír Cemach. Kyjev ho v prípade zostreleného malajzijského Boeingu 777 označil za „kľúčového svedka“. Iba z jedného dôvodu - v roku 2014 bol bývalý sovietsky protilietadlový delostrelec Cemach, ktorý používal volací znak Borisyč vymenovaný za „veliteľa protivzdušnej obrany 1. slovanskej brigády“ domobrany, ktorá bola vyzbrojená protilietadlovými zbraňami ZU-23. Vlastne, v tom čase domobrana iných protilietadlových delostrelcov ani nemala.
Akým „kľúčovým svedkom“ môže byť táto osoba? Áno, žiadnym, ak sa riadime zdravou logikou. Ukrajinské tajné služby napriek tomu usúdili, že je potrebné zajať Cemacha v DĽR v Sněžnom, kde žil už ako dôchodca (od roku 2017) spolu so svojou manželkou a dcérou. Pod zámienkou ochrnutého starého muža a s pomocou falošných dokladov ho previezli na Ukrajinu cez kontrolný bod „Marinka“.
Operácia ukrajinských špeciálnych síl bola nesmierne odvážnou, ako je už teraz známe. Cemacha najprv sledovali: Borisyčovi susedia si okamžite vspomenuli na mladých mužov, ktorí sa nasťahovali do bytu oproti. Všetko sa vyvinulo do jednej legendy: „deti“ viezli chorého „otca“ do Dnepropetrovska na jeho aute.
O týždeň neskôr „Súčasnosť“ ** (podľa toho čo písal Foreign Policy v roku 2017, je tento ruskojazyčný projekt „vytvorený s podporou rozhlasovej stanice „Rádio „Slobodná Európa“ / Rádio „Sloboda“, ktoré sú financované USA a je prevádzkovaný v partnerskej spolupráci s rozhlasovou stanicou „Hlas Ameriky“ a predurčený je na „boj proti propagande Kremľa“) svetlo sveta uzrelo video z 2015 roku, ktoré sa zrazu objavilo na stránke strany Dmitrija Rogozina „Vlasť (Rodina)“. V tomto videu sa Vladimír Cemach údajne otvorene priznáva: „Toho chlapca som vytiahol. Ja... ukryl som to. Dokonca vám ukážem, kde štartoval a kde som ho vzal!“ Zostrih a retušovanie deja je prezentované takým spôsobom, aby si divák okamžite pomyslel, že Borisyč sám ukryl ten istý protivzdušný obranný systém “Buk”, z ktorého údajne vystrelili na lietadlo “malajzijských aerolínií”. V skutočnosti, ako uviedol vedúci tlačovej služby DĽR Daniil Bezsonov vo vysielaní televízneho kanála “Junion”, reč vôbec nebola o systéme “Buk”.,
"Cemach, nachádzajúci sa v Nikišino, ukazoval, že z tohto miesta bolo vidieť "Boeing". Ale nepovedal, kto ho zostrelil. Novinára to v tej chvíli vôbec nezaujímalo, potreboval sa dozvedieť viac o bojoch za Debaľcevom. Spýtal sa Cemacha na prejazd a ten začal hovoriť: „Tam pri mne bol chlapček (vojenský signál), boli tam moje „ZU-šky (ZU-23)“, tanky sa tam prebíjali, zastavovali ich“. Kontext bol práve takýto. Vo vete, kde hovorí: „Toho chlapca som vytiahol, - a ešte sa pri tom smeje. – *U*kryl som to. Hovorí slovo pozostávajúce z troch písmen, uprostred ktorého je u. Nie je to však „Buk“. Bolo to slovo, kde prvé písmeno je Ch a tretie písmeno - Ja“ (vulgarizmus, pozn. red.), povedal Bezsonov.
No čo už, niektorí majú nenormatívne *u* a autori novej hry s novými obvineniami proti Rusku majú „Buk“. Veď nikto nebude popierať, že v názve systému protivzdušnej obrany je písmeno „u“? Teraz, podľa všetkého, tomuto prípadu stačí málo: priviesť Vladimíra Cemacha do takého „stavu“, keď sa prizná, že na vlastné oči videl „Buk“ a po výstrele na Boeing ho schoval. Je pravdou, že z nejakého dôvodu nazýva systém protivzdušnej obrany „chlapcom“, ale to sa dá pripísať obratu reči.
Taký je spoločný projekt ukrajinských špeciálnych jednotiek (že by, iba ukrajinských?) a informačného projektu Spojených štátov „Súčasnosť“. Operácia únosu rukojemníka silami ukrajinských síl pre špeciálne operácie sa uskutočnila brilantne, v tyle DĽR, ukrajinské špeciálne jednotky obiehali okolo nosa aj kontrarozviedke aj pohraničnej stráži neuznanej republiky. Druhá časť projektu - informačná – je zatiaľ stále kostrbatá, dokonca aj na Ukrajine, kde ju vyžehlili falošnými príbehmi o katastrofe MH17, nie každý je pripravený stráviť ešte jeden podávaný pod originálnou omáčkou „kľúčového svedka“. Naopak, video so slovom, v ktorom je písmeno *u* a za ktorým sa niekomu zazdal „Buk“ považujú niektorí za pascu, do ktorej sa dostali ukrajinské sily pre špeciálne operácie spolu s výplodom „Rádia „Slobodná Európa“ / Rádia „Sloboda“ a „Hlasom Ameriky“.
Samostatne si môžeme pohovoriť o tom, ako takí žraloci „vyšetrovania“ v prípade zostreleného malajzijského Boeingu 777, ako Bellingcat, ani za toľko rokov nevykopali na webovej stránke ruskej strany „Vlasť (Rodina)“ video, ktoré je voľne prístupné. Napokon, nikto nemôže pochopiť ani to, že veľkí „vyšetrovatelia“ z Bellingcat nemali ani tušenie o Borisyčovi, ktorý mal na starosti protivzdušnú obranu neuznanej republiky? Alebo bude potrebné priznať, že odborníci Bellingcat nie sú žiadni žraloci, ale skôr sardely.
Vo všeobecnosti, je veľmi príznačné, že informačná vojna okolo katastrofy MH17 dospela až k slovu s písmenom *u*. Inak to ani byť nemohlo..
Na pozadí všetkého tohto rozruchu, ktorého cieľom je diskreditácia Ruska v prípade zostreleného Boeingu 777 nad územím DĽR 17. mája 2014 sa vlastne málokto zamýšľa nad tým kvôli čomu sa celý tento príbeh začal a prečo tak dlho trvá a kvôli čomu ho z času na čas oživia novými „odhaleniami“? Odpoveď neleží na povrchu a nie zrejmá. Avšak odpoveď existuje. V kniheholandského vedca profesora politológie a medzinárodných vzťahov na University of Sussex (Spojené kráľovstvo), Keesa van der Pijla „Havária lietadla MH17. Ukrajina a „nová studená vojna“ (1).
Haváriu malajzijského Boeingu 777 nepovažuje Van der Pijl za epizódu ukrajinských udalostí roku 2014 a ani za jednu z príhod vojenského konfliktu Kyjeva s Donbasom. „Havária letu MH17 spoločnosti „malajzijských aerolínií“ nastala v čase, keď nová studená vojna medzi Severoatlantickým blokom a Ruskom dosiahla svoj vrchol a výrazne ju zhoršila. Na to, aby sme pochopili príčiny tejto tragédie musíme ju zasadiť aj do kontextu rozsiahlej konfrontácie medzi liberálnym Západom a krehkým blokom krajín, ktoré proti nemu stoja, pozostávajúceho z niekoľkých relatívne rozdelených častí. Patrí medzi ne Euroázijská únia vytvorená podľa koncepcie Ruska, ďalšiu úroveň tvoria BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, ktoré spolu tvoria polovicu svetovej populácie) a Šanghajská organizácia spolupráce. MH17 bol zostrelený v tej istej chvíli, keď človek, ktorý hrá najdôležitejšiu úlohu vo všetkých týchto troch štruktúrach, prezident RF Vladimír Putin, sa vracal z Fortalezy (Brazília), kde on a druhí lídri krajín BRICS podpísali dohodu o vytvorení novej rozvojovej banky“, píše van der Pijl. Podľa holandského autora je havária malajzijského Boeingu 777 na ukrajinskom nebi akýmsi „spúšťacím javom“, ktorý spúšťa reťaz nasledujúcich udalostí vo svetovej politike.
Kees van der Pijl odhaľuje charakter studených vojen a veľmi podrobne popisuje model ukrajinského štátu a jeho formovanie, podrobne rozpráva o štátnom prevrate v roku 2014 a úlohe Západu (EÚ, USA a NATO) v udalostiach, ktoré sa odohrali na Ukrajine. Notoricky známa dohoda o pridružení s EÚ, ktorá bola predstavená občanom Ukrajiny ako perspektíva pre hospodárstvo a „bezvíz“ v skutočnosti predpokladali postup NATO smerom na východ (čo sa aj stalo). Západ pripravoval k Majdanu jeho účastníkov už od roku 2013. „Počas celého roka 2013 sa viedla agitačná práca s cieľom pripraviť obyvateľstvo k obratu na západ... Veľvyslanectvo USA v Kyjeve už od jari pripravovalo aktivistov na organizovanie protestov pomocou sociálnych sietí... Veľvyslanectvo Spojeného kráľovstva v Kyjeve začalo začiatkom roka 2013 implementovať komunikačnú stratégiu, ktorej cieľom bolo presvedčiť ukrajinské obyvateľstvo k vstupu do EÚ, a najmä k podpísaniu dohody o pridružení... Nemecký úradník, ktorý v rokoch 2011 až 2014 stál v čele Európskeho centra súčasnej Ukrajiny... vyhlásil, že Sorosove peniaze v skutočnosti umožnili ľuďom zarobiť si na Majdane za dva týždne oveľa viac, zúčastniac sa na demonštráciách, než by zarobili za štyri týždne práce na západe Ukrajiny“. Van der Pijl tvrdí, že „konkrétne v západných oblastiach účastníci Majdanu ako prví zabrali veľké množstvo zbraní od miestnych bezpečnostných orgánov, ktoré boli neskôr použité pri zrážkach s políciou v Kyjeve. Janukovyč stratil kontrolu predovšetkým na západe Ukrajiny, ale nie v Kyjeve.
Vojnové strany USA a NATO interpretovali uchvátenie moci ako vážnu ranu pre euroázijský projekt Ruska vrátane energetických väzieb s EÚ a prinútili Francúzsko a Nemecko, ktorých vlády sa nakrátko odklonili od severoatlantického kurzu, aby sa vrátili do zostavy. Vieme o tom z listov hlavného veliteľa ozbrojených síl NATO Philipa Breedlova: jeho e-mail bol hacknutý, píše holandský profesor. Potom sa udalosti zvrtli: zmena moci na Ukrajine, odchod Krymu k ruskému brehu, nasadenie ATO v Donbase. A nakoniec, „spúšť“ - havária letu MH17, ktorej predchádzalo niekoľko pokusov vtedajšieho tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Andreja Parubija dotiahnuť Rusko k ozbrojenému konfliktu.
Predovšetkým pri vyšetrovaní havárie malajzijského Boeingu 777 je pre van der Pijla alarmujúci fakt, že ukrajinskej vláde udelili právo veta v prípade akýchkoľvek výsledkov vyšetrovania, čo naznačuje jej účasť na havárii lietadla. „Ukrajina bola „dvojnásobne“ nedotknuteľná: po tom, čo z nej sňali zodpovednosť za vyšetrenie katastrofy, Západ jej zároveň udelil úplne nemiestne právo nakladať s výsledkami tohto vyšetrovania“, píše. Ak je však Ukrajina v tomto celom príbehu nástrojom boja Západu s posilneným Ruskom, tak prečo sťahovať tento nástroj zo zostavy?
„Ako v období pred štátnym prevratom, tak aj v čase občianskej vojny mal Washington v mnohých veciach niekoľkokrát na vrch nad EÚ, najmä nad Nemeckom a Francúzskom, ako aj nad Bulharskom cez územie, ktorého mal viesť plánovaný veľký plynovod z Ruska. EÚ sa však 16. júla 2014 rozhodla nepodporiť americkú politiku hospodárskej vojny s Moskvou, pretože dodávky plynu „Gazpromom“, či už cez plynovod „Nord Stream“, cez „South Stream“, alebo cez územie Ukrajiny boli kriticky dôležité pre jej ekonomické prežitie. Ako je známe, Putin bol v tom okamihu v Brazílii, kde podpísal dohodu novej banky BRICS a tiež sa dohodol s kancelárkou Merkelovou na uzavretí dohody „pôda výmenou za plyn“, ktorej cieľom bolo vyriešenie krízy na Ukrajine. Bolo zničenie letu MH17 nasledujúci deň úmyselným, zámerným činom, alebo náhodou, či už došlo k útoku stíhačky, alebo vypusteniu rakety z protilietadlového komplexu, alebo obidvoch, nie je možné presne zistiť. V dôsledku tejto katastrofy sa však rokovania v línii „pôda výmenou za plyn“ zamedzili hneď na začiatku a EÚ sa pripojila k sankciám USA, ktorých hlavným cieľom bolo prerušiť dodávky energie z Ruska a tým pádom zlepšiť vyhliadky na dodávky amerického bridlicového LNG“- taký je záver Keesa van der Pijla.
Na Ukrajine o tom všetkom mlčia aj dnes, keď došlo k výmene na poste prezidenta a parlamentná moc bude vystriedaná v priebehu niekoľkých dní. Namiesto toho sa na základe slova s písmenom *u* sa opätovne roztáča nepravdivá verzia so systémom „Buk“.
1) Kees van der Pijl. Havária lietadla MH17. Ukrajina a nová „studená vojna“. Pohľad cez prizmu katastrofy / preklad z anglického jazyka O. J. Semina - Vydavateľstvo “Kučkovo pole”, 2019 - 416 strán. Náklad: 1 000 exemplárov.