História sa opakuje. Presne tak isto ako "Gazda pravice" Procházka pred voľbami v roku 2016 v košeli s vyhrnutými rukávmi, tak isto aj dnes samozvaný "budúci premiér" Michal Truban, vopred kádruje ľudí na hodných a nehodných byť v "jeho vláde". Na ľudí slušných a tých ostatných.

Nerozumiem tomu, z čoho vznikol tento konflikt. Pána Trubana sa zrejme dotklo, že som sa ohradil voči tomu, že neustále prezentuje ľudí z PS/SPOLU ako nových politikov, hoci jeho najbližší kolegovia Štefunko či Beblavý sú v skutočnosti v politike 20, respektíve 17 rokov a prestriedali kopu strán.

Prípadne sa ho mohlo dotknúť, že aktívne obhajoval lož Za slušné Slovensko o tom, že som im odmietol vydať námestie SNP, hoci nik ma s takou požiadavkou neoslovil. Táto iniciatíva si však svoju chybu priznala a za svoju lož sa ospravedlnila, a tak Truban zostal zahanbený.



V oboch týchto prípadoch som hájil len a len pravdu, ale pán Truban tvrdí, že práve takáto moja politika je prekážkou našej spolupráce. Myslím, že sa mýli. Ak má prísť ku skutočnej zmene, musí skončiť systém, kde existujú dve pravdy - jedna pre "našich ľudí" a druhá pre ostatných. Kde zákony a pravidlá platia podľa sympatii a známostí.

Roky ideme po krku tomu najväčšiemu zlu, ľuďom, ktorí vo veľkom rozkrádajú našu vlasť. Za tie roky sme však žiadnu podporu zo strany ľudí z PS/SPOLU necítili a dnes chcú títo ľudia urobiť akúsi hrubú čiaru a zabudnúť na všetko a už len vzhliadať k svetlým zajtrajškom. Prepáčte, ale my to nedokážeme. Roky nás naučili byť v pozore a ozvať sa, keď sa deje niečo nekalé voči ľuďom na Slovensku. Takí sme boli, sme a zostaneme.

Ak chce pán Truban byť raz lídrom, ktorý prinesie skutočnú zmenu na Slovensku k lepšiemu, mohol by používať menej slov o slušnosti a spolupráci, ale o to viac takých činov. A hlavne menej nemiestnej pýchy a viac pokory.