Alexej Pacholin (Fond strategickej kultúry)
V centre pozornosti je Afganistan a plynovod “Stredná Ázia – Čína”.
Dňa 10. júla nový veľvyslanec USA v Uzbekistane Daniel Rosenblum oboznámil novinárov so zoznamom úloh, ktoré má v úmysle splniť. Skladba týchto úloh nám umožňuje lepšie pochopiť zámery Spojených štátov v Uzbekistane.
D. Rosenblum označil päť cieľov: 1) prehlbovanie partnerstva v sfére bezpečnosti, čo by malo znamenať vzájomnú spoluprácu Američanov a Uzbekov „s cieľom zabezpečiť mier a prosperitu v Afganistane“, ako aj spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu, extrémizmu a obchodovaniu s drogami; 2) podpora hospodárskych, politických a sociálnych reforiem v Uzbekistane; 3) ochrana ľudských práv a slobôd; 4) vytvorenie priamych väzieb medzi občanmi týchto dvoch krajín v oblasti vzdelávacích, kultúrnych, vedeckých a obchodných výmen; 5) poskytnutie pomoci americkým spoločnostiam pri osvojení si uzbeckého trhu a podpora vzájomných obchodných a ekonomických vzťahov.
Rosenblum hovoril o týchto úlohách už začiatkom mája, keď zložil prísahu ako veľvyslanec, ale vtedy bolo usporiadanie „piatich úloh“ iné a oveľa viac zodpovedalo skutočným záujmom Spojených štátov: Afganistan bol na prvom mieste (podpora Uzbekistanu pri vykonávaní politiky USA v Afganistane), po druhé - podpora reforiem (v americkom ponímaní), po tretie - ekonomika. Takéto poradie úloh zoradených v zostupnom poradí podľa ich dôležitosti oveľa realistickejšie odrážalo ciele americkej politiky v republike. Zvyšok je len diplomatické krytie.
Spojené štáty neplánujú v blízkej budúcnosti opustiť Afganistan, inak by nemalo zmysel meniť Uzbekistan na predmestie Afganistanu. Spojené štáty americké potrebujú Afganistan najmä preto, aby mohli uskutočniť prieskum proti veľmociam, okolo, ktorých sa táto krajina nachádza (vrátane Číny, Iránu, Indie) a na krytie obchodu s drogami, ktoré sú „ideálnou zbraňou“. Afganský heroín sa do Ameriky nedostane, avšak afganské drogy oslabujú odporcov Spojených štátov bez akejkoľvek vojny.
Uzbeckí analytici uvádzajú ďalší dôvod záujmu USA o spoluprácu s Uzbekistanom. Podľa názoru politológa Rafaela Sattarova, po sérii teroristických útokov spáchaných v Spojených štátoch a Európe Uzbekmi začali Američania prejavovať veľký záujem o kontrolu nad uzbeckou oblasťou.
Červenou niťou v prejave Rosenbluma k novinárom bolo ubezpečenie „poskytnutia čo najväčšej podpory“ reformám uskutočňovaným v Uzbekistane. Dôraz na „reformách“ je charakteristickou črtou pozície amerických analytikov po tom, ako republiku začal viesť Šavkat Mirzijojev. Veľká pozornosť je udeľovaná „novému kurzu“ Mirzijojeva, najmä, popredným americkým „think tankom“ špecializujúcim sa na strednú Áziu - Inštitútom pre Strednú Áziu a Kaukaz na Univerzite Johna Hopkinsa na čele s Frederickom Starrom. Na tejto univerzite Daniel Rosenblum ukončil magisterské štúdium a špecializáciu získal na Škole perspektívnych medzinárodných štúdií sovietológie a medzinárodnej ekonómie. Predtým získal titul bakalár v odbore história počas štúdia na Yale University.
Započaté reformy v Uzbekistane vo Washingtone vnímajú ako „okno príležitostí“, ktoré umožňuje zvýšiť vplyv Spojených štátov v republike. O strategickom význame Uzbekistanu sa písalo opakovane, ale za posledné desaťročie vyvstala ešte jedna okolnosť, ktorá donútila USA, aby tejto republike venovali osobitnú pozornosť. Cez Uzbekistan totižto vedú všetky tri línie (A, B a C) transkontinentálneho plynovodu „Stredná Ázia – Čína“, ktorý spája ČĽR s plynovými poliami v Turkménsku. Štvrtá línia plynovodu (D) by mala prechádzať Uzbekistanom, ktorá odbočí do Kirgizska a Tadžikistanu a spojí tieto dve republiky s Čínou. Možnosť „mäkkej“ kontroly nad ropovodom v súvislosti s obchodnou vojnou s ČĽR je pre Spojené štáty americké obzvlášť lákavá.
Plány posilňovania ekonomickej prítomnosti USA v Uzbekistane sú usporiadané tak, aby sa zmenili na politický vplyv. Relatívnu slabosť svojich pozícií v Strednej Ázii v porovnaní s pozíciami Ruska a Číny si v Spojených štátoch uvedomili po udalostiach v Andižane v roku 2005, ktoré sa skončili odsunom amerických vojsk zo základne z Karshi-Khanabad. Teraz Američania odstraňujú predošlé chyby, ich úspechy vo zvyšovaní obchodných a hospodárskych väzieb s Uzbekistanom sú zrejmé. V roku 2018 sa objem obchodu medzi oboma krajinami podľa ministra obchodu USA Wilbura Rossa zdvojnásobil zo 150 na viac ako 300 miliónov dolárov. Na pozadí objemov obchodu Uzbekistanu s Čínou (6,4 miliardy dolárov) a Ruskom (4,4 miliardy) je táto suma zanedbateľná, ale pokiaľ ide o tempo rastu obchodného obratu s Uzbekistanom, Spojené štáty sú výrazne pred Čínou a Ruskom.
V polovici júna 2019 navštívila Uzbekistan prvá certifikovaná obchodná misia amerického ministerstva obchodu za účasti zástupcov 13 významných amerických spoločností, vrátane veľkých strojárskych spoločností - General Electric, Bechtel, John Deere. Účelom návštevy bolo oboznámenie sa s podnikateľským a investičným prostredím Uzbekistanu. 16. - 23. júla sa uskutočnila pracovná návšteva uzbeckej delegácie v USA pod vedením ministra zahraničných vecí Abdulazíza Kamilova. Súčasťou delegácie boli zástupcovia ministerstva investícií a zahraničného obchodu, Agentúry pre rozvoj kapitálového trhu a dvadsať uzbeckých podnikov. Diskutovalo sa o perspektívach účasti amerických spoločností v privatizácii a modernizácii štátnych podnikov v Uzbekistane a prilákaní investícií.
Americkým plánom v Uzbekistane môžeme lepšie porozumieť aj s pomocou niektorých detailov biografie veľvyslanca Rosenbluma. Pred nástupom na ministerstvo zahraničných vecí pôsobil šesť rokov ako vedúci koordinátor v Inštitúte slobodných odborov, kde riadil grantové programy určené pre nezávislé odbory v bývalom ZSSR. Tieto programy sú podporované kľúčovými americkými inštitútmi „mäkkej sily“ - Agentúrou pre medzinárodný rozvoj (USAID) a Národnou nadáciou pre demokraciu. V rokoch 1997-2008 Rosenblum pracoval v kancelárii koordinátora pomoci krajinám Európy a Eurázie ministerstva zahraničných vecí ako zástupca koordinátora, riaditeľ odboru Eurázie a osobitný poradca pre hospodárske programy. Vtedy došlo k farebným revolúciám v Gruzínsku (2003), na Ukrajine (2004), v Kirgizsku (2005), s ktorých organizáciou mal niečo spoločné aj Rosenblum.
Neskôr pôsobil ako koordinátor pomoci Európe, Eurázii a Strednej Ázii (2008 - 2014) a ako zástupca asistenta štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí pre otázky Južnej a Strednej Ázie viedol politickú a diplomatickú spoluprácu USA so všetkými piatimi štátmi Strednej Ázie (2014 - 2018). Niet žiadnych pochýb o tom, že pred novým veľvyslancom USA v Uzbekistane stoja dôležité úlohy.