Elena Pustovojtova (Fond strategickej kultúry)

Budú Spojené štáty pretínať perzský uzol?

O tom, že sa uzol v Perzskom zálive uväzuje čoraz pevnejšie, už vytrubujú všetky západné média. Analytici Atlantickej rady (Atlantic Council) pri NATO, počítajú na prstoch rúk všetky uzly:

Deň po tom, ako Briti 4. júla zadržali iránsky tanker Grace 1 v Gibraltári sa Zbor strážcov islamskej revolúcie vyhrážal, že zadrží britské tankery - raz;
10. júla sa iránske lode pokúsili zastaviť tanker BP British Heritage v Hormuzskom prielive, ale boli nútené ustúpiť vo chvíli, keď sa objavila britská vojnová loď HMS Montrose - dva.
19. júla zadržali Iránci britský tanker Stena Impero, ktorý nevyplnil príkaz a nezastavil - tri.
Zahákovaný bol aj tanker MV Mesdar plávajúci pod libérijskou vlajkou, ale vo vlastníctve britskej spoločnosti Norbulk Shipping, zadržaný a prepustený - štyri.

Donald Trump „odporučil iným štátom, aby chránili svoje lode, keď prechádzajú prielivom, a aby s nimi [s Amerikou] v budúcnosti spolupracovali“, poznamenáva  Atlantic Council.

The Washington Post bije na poplach - zadržanie britského tankera Iránom by mohlo prerásť do rozsiahlej medzinárodnej krízy a „Irán nevyzerá vystrašene, tvrdí, že iránske ozbrojené sily splnia svoju hrozbu a prijmú odvetné miery za zadržanie iránskeho tankera v Stredomorí, ku ktorému došlo pred mesiacom pre podozrenie z porušenia sankcií Európskej únie proti Sýrii“.

Americká spravodajská a analytická spoločnosť Stratfor (Strategic Forecasting Inc.) už oznámila, že Washington podniká kroky súvisiace s ochranou ropných tankerov v Perzskom zálive pred Iráncami, nahnal tam viac vojnových lodí a námorných a leteckých hliadok a na lode rozmiestnil kamery a sledovacie zariadenia.

USA robili niečo podobné v roku 1987, keď Irán a Irak medzi sebou bojovali. V tom čase atakovali tankery tretích krajín vyvážajúcich ropu nepriateľa. Aj napriek tomu, že Washington po skončení druhej svetovej vojny zhromaždil v zálive najväčší vojensko-námorný konvoj na ochranu tankerov s iránskou ropou, zriedka kedy sa mu to podarilo.

„Séria nedávnych incidentov a útok v Perzskom zálive podčiarkuje riziko eskalácie a možného konfliktu medzi Spojenými štátmi a Iránom“, píše  Stratfor. „V snahe znížiť nebezpečenstvo dodávok energetických zdrojov do Spojených štátov sa Biely dom snaží podporovať regionálnych a globálnych spojencov, ktorí tiež riskujú tým, že ich dodávky ropy môžu byť prerušené útokmi Iráncov".

Jednoducho povedané, z ekonomických dôvodov (úplne v štýle Trumpa) sa USA snažia k svojej politike pripojiť Japonsko, Južnú Kóreu, Indiu a Európsku úniu a taktiež importérov perzskej ropy. Čo také, ale môžu chystať proti Teheránu, ktorý demonštroval, že môže kedykoľvek prerušiť obchodnú lodnú dopravu v Hormuzskom prielive?

Nebudeme prepočítavať dôvody Teheránu a jeho cielené aktivity v Hormuzskom prielive, cez ktorý prúdi pätina svetového obchodu s ropou. Nebudeme sa dotýkať tém akými je odstúpenie USA zo Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA) tzv. iránskej jadrovej dohody, obnovenie amerických sankcií voči Iránu a dokonca bezpilotné lietadlo, ktoré zostrelila americká loď Boxer, ak to bol skutočne iránsky dron. Pozrieme sa však na to, s kým plánuje Donald Trum pretínať gordický uzol v Perzskom zálive.

Je známe, ako Európska únia reagovala na odchod Trumpa z JCPOA, na ktorom sú (boli) podpisy všetkých piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN a Nemecka. Žiadnemu zo signatárov s výnimkou Spojených štátov sa nechce ešte viac vyhrocovať vzťahy s Iránom, ktorý opäť začal obohacovať urán.

Európa okrem toho chápe, že Ženevský dohovor o šírom mori z roku 1958 umožňuje zadržanie civilného plavidla jedného štátu vojenskou loďou iného štátu, len ak existujú odôvodnené podozrenia z pirátstva, alebo obchodovania s otrokmi. V opačnom prípade by išlo o priamu vojenskú agresiu jedného štátu voči druhému, alebo o vojnový zločin. Sentencia týkajúca sa „porušenia sankcií EÚ voči Sýrii“ vôbec neobstojí kritike, pretože iba Bezpečnostná rada OSN má právo ukladať sankcie voči nejakému štátu a nie Európska únia. Vyplýva to z pozície medzinárodného práva.

A ak z pozície sily, tak Irán – to je viac ako pol milióna Iráncov v bojovej pohotovosti, vrátane Strážcov islamskej revolúcie, armády, námorníctva a vojenských lietadiel. Sú to moderné balistické a okrídlené rakety a rozvinutý obranný priemysel. Je to krajina, ktorá je zvyknutá žiť v podmienkach hospodárskych sankcií už od začiatku 50-tych rokov minulého storočia.

A čo je najdôležitejšie, Amerika teraz musí silou dokazovať svoju dominanciu na Blízkom východe a nielen Iránu. Ako poznamenáva  kanadská stránka Global Research, štruktúra vojenských spojencov USA sa v regióne sa za posledných 15 rokov výrazne zmenila. Hraničiace s Iránom Turecko a Pakistan uzavreli s Teheránom dohody o vojenskej spolupráci, čo znemožňuje USA pozemnú inváziu na spôsob invázie do Iraku. „Za súčasných podmienok, - píše denník, ani jeden z iránskych susedov, vrátane Turecka, Iraku, Turkménska, Azerbajdžanu a Arménska nedovolí americkým a spojeneckým jednotkám využívať svoje územie, alebo vzdušný priestor".

Domobranci, ktorých podporuje Turecko bojujú s Američanmi v Sýrii.

Pred šiestimi mesiacmi Azerbajdžan podpísal dvojstrannú dohodu o vojenskej spolupráci s Iránom. Skonalo v pokoji dieťa amerického GUAMu - zmluva o vojenskej spolupráci medzi Gruzínskom, Ukrajinou, Azerbajdžanom a Moldavskom. USA sú na Blízkom východe čoraz viac izolované.

Za týchto podmienok spoliehať sa na iracký scenár by bolo pre Washington samovraždou. Takže preto, považujú v kanadskom Centre pre globalizačný výskum túto oblasť za región nachádzajúci sa na nebezpečnej križovatke, za ktorou číhajú „diabolské formy vojenských zásahov“. Môže ísť o presné raketové údery, podporu teroristických skupín, preventívne útoky, vrátane použitia taktických jadrových zbraní, politickú destabilizáciu, hrozby vojenskej sily, ekonomické sankcie... Pamätáme si, ako Donald Trump zareagoval na zostrelený Iráncami v ich vzdušnom priestore dron RQ-4A Global Hawk: uviedol, že Ozbrojené sily Spojených štátov amerických boli pripravené a mali „nabité“, aby udreli na Irán, ale útok odvolal desať minút pred začatím.

Ešte dobre, že Trump mal vtedy tých desať minút...