Väčšina z nás, ktorí sme v Nitre vyrástli a možno sa domnievali, že Nitru poznáme, sme začiatkom mája 2019 zažili šok po vyjadreniach novovymenovaného hlavného architekta. Možno väčšina z nás mala pocit, že žijeme v džungli, kde ešte neprenikla civilizácia. Jeho vyjadrenia ku stavu mesta nekorešpondovali so skutočným stavom. Vyjadrenia k plánovanej výstavbe a pripravovaným investičným akciám, vyvolávali v obyvateľoch mnohých mestských častí nielen nedôveru, ale aj vážne obavy, ktorých dôvodnosť sa potvrdila bezprostredne po jeho nástupe.

Zarezonovali však najmä jeho výroky v súvislosti s námestiami, podľa ktorých vraj Nitra nemá námestie, či posledný výrok, že jediným funkčným námestím je mestská tržnica.

Mesto Nitra má niekoľko historických námestí:

Župné námestie

Renomovaný architekt Viktor Šabík, rodák z Nitry, je vlastník firmy Firma Barak architekti s.r.o, sídliacej v užšom historickom centre mesta Nitra, ktorá v roku 2006 vypracovala štúdiu rekonštrukcie Župného námestia.

Svätoplukovo námestie v Nitre

Ing. arch. Šabík: „Problémom je aj Svätoplukovo námestie, ktoré vlastne námestím nie je. My tu námestie nemáme, my tu máme len nejakú vydláždenú plochu s kopcom pred divadlom, ktorá je totálne vybúraná, fúka tam vietor. Jediný čas, kedy funguje, je pred Vianocami, keď je tam postavená drevená dedinka.“

Svätoplukovo námestie v Nitre je rozlohou najväčším námestím - verejným priestranstvom, kde sa usporadúva väčšina zhromaždení, na ktorých sa predpokladá väčšia účasť občanov. Nie je pravdou, že jediným podujatím v roku, kedy sa námestie zaplní sú vianočné trhy. Mimochodom väčšina námestí sú vydláždené plochy, s fontánou a lavičkami na oddych. Pre ilustráciu Svätoplukovo námestie sa nápadne podobá na Hodžovo námestie    

Mestská Tržnica

Ing. arch. Viktor Šabík: „Toto je totiž jediné námestie v Nitre, ktoré funguje. Je to nádherný priestor, chceme ho dostať na vyššiu úroveň."

Viktor Šabík, pozná nepochybne správne označenie vnútorného priestoru tržnice ako aj významové rozdiely termínov nádvorie a námestie.

Nádvorie je nezastrešené voľné priestranstvo patriace k budove alebo komplexu budov, ktoré ho obklopujú. Nádvoria sú najčastejšie pri historických budovách a palácoch. U bežných obytných domov a hospodárskych objektov, je vnútorné priestranstvo označované termínom dvor, vnútroblok a pod.

Námestie je podobne ako ulica, verejná časť územia mesta alebo inej obce spájajúca budovy v urbanistickom kontexte, kde sa ľudia môžu slobodne zhromažďovať, stretávať a prechádzať; ale od ulice sa líši tým, že je tvorené centrálnym priestranstvom a okolité budovy majú zvyčajne reprezentatívny charakter, prípadne je dotvorené prvkami drobnej architektúry.

Mestská tržnica, ktorá podľa vyjadrenia hlavného architekta je jediným námestím v Nitre, nikdy nebola námestím. Priestor, ktorý pán architekt pred pár dňami označil ako námestie je uzatvorený priestor s tromi vstupmi. Zámky na troch bránach sa štandardne po ukončení predaja uzatvoria. Priestor, ktorý pán hlavný architekt nazval námestím je nádvorím. Mimochodom, v historických prameňoch sa tento priestor nikdy neoznačoval termínom námestie, vždy to bolo nádvorie kasární.

Ak by sme jeho vyjadrenie vzali vážne, Nitra by bola jediným mestom, s unikátnym, v noci uzamknutým námestím.

Ak naopak ponechá mesto vchody do tržnice permanentne otvorené, kto bude garantovať trhovníkom, že ich majetok uzamknutý v predajných stoloch a stánkoch nebude znehodnotený vandalmi?

Hoci pred niekoľkými dňami sa hlavný architekt  pre denník Sme vyjadril k prebudovaniu mestskej tržnice na priestor 21. storočia, v jeho vzájomne si odporujúcich odpovediach, uviedol najmä trhovníkov do ešte väčšej neistoty. V konečnom dôsledku, z jeho protichodných vyjadrení občan zistil iba to, že prezentuje nekoncepčnú víziu, ktorá nezohľadňuje reálny stav a ani možnosti.

„Trhovníci neprídu o svoj komfort. My chceme len efektívnym manažovaním priestoru dosiahnuť, aby bol viac využiteľný.“

Ak vezmeme do úvahy vyjadrenia súvisiace s presunom jednotlivých predajcov a manažovaním priestoru, je evidentne, že pán architekt nemá ani páru o zmluvách jednotlivých nájomcov. Ak by mal, bol by si vedomý toho, že jednotlivé nájmy sú riešené nielen podľa rozlohy, ale najmä podľa konkrétneho umiestnenia prevádzky. Nájmy za priestory na prízemí historickej budovy sú podstatne vyššie ako na poschodí. Podobne sú odstupňované nájmy prevádzok, umiestnených v prednej časti tržnice.  Mesto s trhovníkmi, ktorí majú trvalé dlhoročné nájomné zmluvy a ktorých sa vec bytostne týka nekomunikuje. Spôsob komunikácie vedenia mesta s vedením tržnice je tiež otázny, nakoľko pokiaľ by dialóg bol, veľmi rýchlo by správa tržnice ozrejmila, že predstava vedenia mesta, či sa jedná o rekonštrukciu presklenej budovy alebo výmenu okien v historickej budove nie je možná počas prevádzky ako to mesto prezentuje.

„Hlavnou myšlienkou je spojiť existujúcu tradičnú tržnicu, ktorá by do budúcna podporovala primárne lokálnych výrobcov a poskytovateľov služieb, s príjemným posedením vo forme útulných kaviarní, reštaurácií či iných gastronomických prevádzok a doplniť o kultúrny priestor ponúkajúci spoločenské vyžitie v poobedných a večerných hodinách“ 

Ani vyjadrenia primátora v súvislosti s rozhovormi s trhovníkmi a ich podpore sa nezakladajú na pravde, nakoľko nielen mne, ale podobne Miriam Hojčušovej odpovedali záporne a v obave o stratu nájmu požiadali o anonymitu. Naprieč celou pešou zónou ako aj v priľahlých uličkách je množstvo drobných kaviarní a reštauračných prevádzok, ktoré sú v odpoludňajších a večerných hodinách poloprázdne. Nové prevádzky nebudú prínosom,  ohrozia majiteľov tradičných zariadení na pešej zóne a už dnes je viac ako pravdepodobné, že škody spôsobia aj množstvu trhovníkov.

Záujem mesta o verejné priestranstvá

V začiatkoch Hattasovho pôsobenia vo funkcii primátora Nitry, jeho enormný záujem o verejné priestranstvá nedával takmer zmysel, dokonca poslanci neboli múdrejší, ani po schválení dodatku na vyčlenenie financií na verejné priestranstvá, pretože Hattas nedokázal odpovedať na otázku na aký účel budú prostriedky poskytnuté. Vývoj situácie síce napovedala nová organizačná štruktúra mesta, s novozriadeným odborom, ktorý bude mať v náplni práce riešenie grantov, eurofondov a dotácií, ale skutočný zámer mesta odhalil až hlavný architekt v rozhovore pre denník Sme. 

„Radnica sa pokúsi získať peniaze z Nórskych fondov, za ktoré chce vymeniť okná na historickej budove a vynoviť omietky. „Financie sú účelovo viazané na historický objekt, ktorý musí poskytovať nejakú formu kultúry."

V historickom objekte tržnice, v ktorom chce mesto vymeniť okná z prostriedkov Nórskych fondov, nie sú vhodné podmienky na poskytovanie kultúry. Samostatne stojaca, presklená budova, v areáli tržnice, ktorú chce mesto prebudovať na kongresové centrum, naopak nie je historická budova – bola postavená po revolúcii.

Mesto chce požiadať o prostriedky z Nórskych fondov na rekonštrukciu historického objektu a prezentovať záujem umiestniť v ňom následne kultúrnu inštitúciu, s vedomím že priestory na kultúru nie sú vhodné?

Vyjadrenie hlavného architekta, z ktoréhokoľvek pohľadu,  nápadne smrdí manipuláciou a falšovaním údajov pre získanie prostriedkov, ktoré by takejto realizácii boli vlastne spreneverené, čiže nejde o kreativitu, ale podvod na dobromyseľné Nórske fondy, ktorých cieľom je obnova a následné využitie historických budov.

„My sme krajské mesto a musíme tak aj rozmýšľať - čím viac priestorov pre kultúrne akcie, tým lepšie"

Mesto Nitra má dostatok verejných priestranstiev, kde je možné usporiadať kultúrne akcie, Veľký amfiteáter pod Zoborom, menší na Agrokomplexe, Svätoplukovo námestie, niekoľko kultúrnych domov, či Nitrianske PKO, väčšina kultúrnych stánkov je skutočne využitá minimálne.