Slováci si neužívajú život bez chorôb dlho. Rozhodne kratšie, ako je priemer v Európskej únii. Jejštatistický úrad Eurostat zhromaždil nemilosrdné čísla:

Slovenky s Fínkami môžu očakávať len 57 rokov zdravého života. Horšie sú na tom len obyvateľky Lotyšska, ktoré si užijú len 54,9 roku života bez zdravotných obmedzení.

Muži sa bez zásadných chorôb dožijú len 56,4 roku života. Horšiu perspektívu však majú okrem Lotyšov aj Estónci a Litovci.

Prečo je to tak?

DO PREVENCIE SA NÁM NECHCE

Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová hovorí, že ľudia podceňujú prevencie. Jednak je to kvôli strachu, ale aj dlhému čakaniu u lekárov.

„Niektorí spochybňujú rozsah vyšetrení, ktorý je stanovený pre jednotlivé vekové skupiny, že neodkryjú ich ochorenia vo včasnom štádiu,“ vymenúva Lévyová.

Medzi hlavné príčiny, aj predčasných úmrtí, patria:

• choroby srdca a cievna mozgová príhoda,


• rakovina pľúc,


• rakovina hrubého čreva a konečníka,


• rakovina prsníka

Ako Lévyová upozorňuje, všetko sú to choroby, ktoré v úvodných štádiách nebolia. Zachytiť sa dajú len vyšetreniami. Aj preto by ľudia nemali podceňovať prevenciu a nevyhýbali sa skríningu na onkologické ochorenia.

 

ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL? ÁNO, ALE…

V rámci zdravého životného štýlu je dôležitý pohyb, eliminácia stresu, kvalita životného prostredia či potravín. Dôležitú úlohu teda zohráva aj stravovanie. No aj to sa odvíja od ekonomických možností ľudí.

„Mnoho ľudí nemá na to, aby si kúpilo zdravšie, kvalitnejšie potraviny, viac zeleniny a ovocia,“ upozorňuje Lévyová.

Ide o známy paradox. V najchudobnejších skupinách obyvateľstva je najvyšší výskyt obezity.

V porovnaní s inými a vyspelejšími štátmi aj u nás tvoria zhruba 20 % doplatky pacientov.

„Treba si porovnať aj iné sociálne dopady pri raste cien a výške dôchodkov, sociálnych príspevkov, miezd. Mnohí pacienti poukazujú na to, že doplatky za lieky každoročne narastajú. Preto je možné, že pomerne veľká časť ľudí s chronickými ochoreniami, nízkopríjmové skupiny, prerušia liečbu,“ pridáva Lévyová ďalší dopad chudoby na zdravotný stav.

 

NIE JE TO VINA LEN PACIENTOV

No nielen samotní ľudia a ich ekonomický stav sú na príčine. Svoje chyby a nedostatky má aj samotný systém zdravotníctva. „Potrebujeme zlepšiť prístup k primárnej zdravotnej starostlivosti,“ hovorí Lévyová.

Nabáda tiež posilniť kompetencie všeobecných lekárov v oblasti prevencie a liečby ochorení, ktoré si vždy nevyžadujú vyšetrenie špecialistov.

„Tým by sa dali odbremeniť špecialisti a skrátiť čakacie doby na vyšetrenia pre pacientov s komplikovanejšími diagnózami,“ navrhuje.

Svoju úlohu podľa nej zohráva aj nedôvera ľudí v naše zdravotníctvo, ktoré je už roky prepolitizované.

„Nenaplnilo sa mnoho sľubov a okrem finančnej a personálnej krízy sa borí aj s hodnotovou krízou a narušenými vzťahmi. Aj preto sa ľudia často uchyľujú k samodiagnostike, samoliečbe prostredníctvom neoverených, nespoľahlivých informácii na sociálnych sieťach,“ približuje Lévyová.

„Neexistuje univerzálny recept na to, ako pridať k nášmu životu roky. Mnoho faktorov nevieme ovplyvniť, ale mali by sme prevziať osobnú zodpovednosť za to, čo vieme ovplyvniť a dať našim rokom šancu na plnohodnotný život v zdraví,“ uzavrela Lévyová.

 

DETERMINANTY ZDRAVIA

Pripisovať kľúčový význam iba napríklad zdravotnej výchove, programom a projektom verejného zdravotníctva alebo zdravotnej starostlivosti, je veľmi zjednodušený pohľad. Uviedla to vedúca Sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností Úradu verejného zdravotníctva Jana Hamade.

Ako príklad uvádza Fínsko. „Pred cca 25 rokmi malo vysokú kardiovaskulárnu úmrtnosť. Cielenými preventívnymi intervenciami sa tento nepriaznivý trend zvrátil, avšak iba v prospech zvýšenia strednej dĺžky života, nie však v rokoch dožitých v zdraví,“ hovorí Hamade. V tomto ukazovateli sú štatistiky vo Fínsku nepriaznivejšie ako na Slovensku, podotýka.

Zdravotný stav obyvateľstva ovplyvňujú tzv. determinanty zdravia. To sú faktory určujúce zdravie, ktorými sú životné prostredie, pracovné prostredie, genetické faktory, zdravotná starostlivosť, ochrana a podpora zdravia a spôsob života.

Pri optimálnom uplatnení každého z faktorov je možné predpokladať v celospoločenskom meradle zlepšovanie zdravotného stavu populácie a z neho vyplývajúce zvyšovanie počtu rokov života, prežitých v zdraví.

Každý z uvedených faktorov má však určité rezervy.

PREVENCII TREBA UČIŤ

V rámci budovania zdravotného uvedomenia populácie je nevyhnutné začať s edukáciou už od útleho detského veku, zdôrazňuje Hamade.

Verejné zdravotníctvo dlhodobo prízvukuje potrebu zakomponovať do učebných osnov komplexnú problematiku výchovy ku zdraviu a starostlivosti o zdravie. „Momentálne je aplikovaná iba formou marginálnych tém rôznych vyučovacích predmetov,“ upozorňuje. Na príčine sú preplnené učebné osnovy.

Odborní pracovníci verejného zdravotníctva čiastočne nahrádzajú túto absenciu realizáciou terénnych prednáškových aktivít, seminárov, zapojenia sa do aktivít svetových dní. „Napriek tomu táto ich činnosť nemôže v plnej miere nahradiť systematickú výučbu na školách,“ varuje vedúca sekcie ochrany zdravia.

PROBLÉM S JEDLOM

Stravovanie je jedným z najvýznamnejších faktorov ovplyvňujúcich zdravie populácie. Posledných asi 25 rokov zaznamenávame explozívny nárast siete fastfoodov. Sú atraktívne najmä pre mladých ľudí, so všetkými negatívami, ktoré tento typ stravovania prináša.

Ako Jana Hamade zdôrazňuje, obezita ako taká nie je 100% dedičná, no nesprávne stravovacie návyky si dieťa odnáša z rodinného prostredia.

Poslanie garanta racionálnej výživy detí a mládeže počas ich pobytu v zariadeniach pre deti a mládež plní systém školského stravovania. Pri zostavovaní jedálničkov sa riadi normami a vedeckými odporúčaniami. Preto ÚVZ odporúča rodičom školopovinných detí využívať školské jedálne.

 

MINISTERSTVO SA CHCE SÚSTREDIŤ NA KVALITU A PREVENCIU

Problematika zvyšovania kvality života a odvrátiteľných úmrtí je pre ministerstvo prioritná.

„Preto postupne prijímame mnohé opatrenia, ktoré  prispejú k zlepšeniu situácie,“ uviedla pre portál vZdravotnictve.sk hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

Financie sa podľa nej využívajú efektívnejšie, s dôrazom na kvalitu. V porovnaní s minulosťou sa čaká napríklad na CT vyšetrenia kratšie. Rovnako sa skrátilo čakanie na plánované operácie.

„Cieľom je zároveň motivovať ambulantných lekárov, aby manažovali pacientov a znižovali tak čakacie doby na vyšetrenia,“ pridáva Eliášová.

 

PREHLIADKY AJ SKRÍNINGY

Rozsah prehliadok hradených z verejného zdravotného poistenia sa rozšíril. „Je predovšetkým na zodpovednosti každého občana, akým spôsobom pristupuje k svojmu zdraviu,“ zdôrazňuje ministerstvo.

Prevenciu podporujú aj aktivity Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorý zabezpečuje Poradne zdravia. Sú bezplatné a občania ich môžu využívať po celej SR.

Postupne sa prijímajú národné či akčné programy/plány zamerané na zmenu životného štýlu (prevencia obezity, pohybová aktivita, výživy, alkohol, tabak), resp. na znižovanie/elimináciu rizikových faktorov a podporu zdravia.

Rezort zároveň prijíma nové a aktualizuje už prebiehajúce národné programy a akčné plány.