Región strednej Európy nemá svojho zástupcu na vrcholných postoch orgánov Európskej únie preto, lebo tieto krajiny pri rokovaniach v Európskej rade na prelome júna a júla blokovali iných kandidátov. Uviedla to vo štvrtok slovenská prezidentka Zuzana Čaputová na záver dvojdňovej oficiálnej návštevy Francúzska.

Čaputová tak reagovala na kritiku podpredsedu Slovenskej národnej strany (SNS) Antona Hrnka, že na stredajšom stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom mala vyjadriť nesúhlas s tým, že pri rozdeľovaní postov "nebol braný na zreteľ geografický princíp a rozhodujúce pozície si rozdelili najsilnejšie štáty".

"Blokovanie iných kandidátov zrejme neprispelo k tomu, aby sme svojho zástupcu v top postoch mali," upozornila.



Krajiny Vyšehradskej štvorky spoločne s Talianskom odmietli kandidatúru volebného lídra socialistov z májových volieb do Európskeho parlamentu Fransa Timmermansa na post predsedu Európskej komisie. K zhode na kandidatúre Timmermansa – tzv. špicenkandidáta druhej najsilnejšej strany po eurovoľbách – došlo medzi niektorými kľúčovými západoeurópskymi lídrami po tom, čo sa proti nominácii volebného lídra najsilnejších ľudovcov (EPP) Manfreda Webera angažoval francúzsky prezident Emmanuel Macron. Vypadnutie Webera však ako svoj úspech hodnotilo napríklad aj Maďarsko.

V súvislosti s migráciou zas mala Čaputová podľa Hrnka zdôrazniť, že Slovensko odmieta akceptovať "trvalý prísun imigrantov z bývalých francúzskych a britských kolónií" a ich prerozdeľovanie. Otázka migrácie podľa Čaputovej nebola predmetom jej stredajšej diskusie s Macronom. "Asi je to aj tým, že migrácia nateraz nie je taký vypuklý problém – hoci z dlhodobého hľadiska to problém na riešenie určite je," povedala. "Bavili sme sa o veciach, ktoré sme považovali za akútnejšie," dodala. Ako uviedla v stredu pred rokovaním s Macronom, hovoriť mali napríklad hlbšej európskej integrácii a potrebe zavedenia ekonomických a sociálnych istôt naprieč EÚ.



Hrnko údajne očakával aj to, že Čaputová bude v rozhovore s Macronom kritizovať zásahy bezpečnostných zložiek vo Francúzsku proti protestom tzv. žltých viest, keďže tému právneho štátu otvárala na návšteve Maďarska či Poľska. "Otázky dôležitosti právneho štátu a rešpektu k právnemu štátu komunikujem vo všetkých krajinách rovnako," zdôraznila prezidentka.

Stredajšie rokovanie s Macronom označila za zoznamovacie. "To, čo vnímame rovnako a spoločne, je jednoznačná proeurópska orientácia. To znamená hlbšia integrácia, jednota EÚ – v čom možno trochu vyčnievame z priestoru V4," skonštatovala slovenská prezidentka. Dodala, že o V4 mohla v Paríži hovoriť z iného pohľadu, než ho zvyčajne majú západoeurópski politici.