Zákaz politickej činnosti v školách prichádza v čase, keď vládnej koalícii tečie do topánok a hľadá akýkoľvek spôsob, ako sa udržať pri moci. Pre agentúru SITA to uviedol tieňový minister školstva za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Miroslav Sopko v súvislosti so schválením novely školského zákona, ktorý zakazuje politickú činnosť v školách.

Nasvedčuje tomu podľa neho aj dotazník, ktorým si ministerstvo zmonitorovalo činnosť politikov v školách a tlačilo nevyberaným spôsobom na riaditeľov, aby im vyplnený dotazník zaslalo.

"Ministerstvo chce totiž zastrašovať školy, aby neumožnili kontakt opozičných politikov so študentami. Neuvedomujú si však, že im to nepomôže," uviedol s tým, že v školách chýba kvalitná diskusia o politike, jej prezentácia mladým ľuďom ako spôsobu meniť veci verejné pre prospech celej spoločnosti.

"Veď predsa aj bývalý predseda vlády Robert Fico, súčasný premiér Peter Pellegrini či ministerka školstva Martina Lubyová chodili po školách a diskutovali so študentami na rôzne témy. Pýtam sa, toto sa nedá považovať za propagáciu ich politických strán?" uviedol Sopko.

Zakázanie politickej činnosti v školách je súčasťou novely zákona o povinných škôlkach pre všetky päťročné deti, ktorú parlament schválil na júnovom zasadnutí.

Až doteraz bol v školskom zákone zákaz činnosti politických strán, politických hnutí a ich propagácia. "Pri prijímaní zákona o povinnom predprimárnom vzdelávaní pre všetky deti od päť rokov sa v druhom čítaní, podľa môjho názoru protiústavnou formou prílepku, vložili sankcie voči zamestnancom školy. Kľúčová je však definícia toho, čo sa považuje za činnosť a propagáciu politickej strany alebo hnutia.



Ak je riaditeľ alebo učiteľ členom politického subjektu, bude za to trestaný? Považuje sa za politickú činnosť aj odborná prednáška a beseda s politikom v škole? Zákony majú byť jednoznačné, takéto opatrenie spustí vlnu udavačstva a perzekúcií, ktoré budú mať súdne dohry," uzavrel Sopko s tým, že v školách by nemal fungovať lacný politický marketing.

Poslanec NR SR a tímlíder strany Sloboda a Solidarita (SaS) pre školstvo Branislav Gröhling uviedol pre agentúru SITA, že už teraz majú politické strany zakázanú činnosť v školách. "Tento návrh však priniesol sankcie pre riaditeľov, no nie je jasné, čo sa považuje za politickú činnosť. Pri nejasnom výklade zákona považujem tento krok za šikanu a zastrašovanie riaditeľov a škôl. Ja som navrhoval, aby sa jasne definovalo, že v čase predvolebnej kampane je zakázané vystupovanie politikov v školách," uviedol.

Zároveň priblížil, že ministerka školstva a aj iní aktéri kritizovali všeobecnú prítomnosť politikov v školách. "V tomto prípade by zákon porušili aj koaliční politici, keď navštívili školy ministerka Lubyová, jej stranícki či koaliční kolegovia, kandidát na prezidenta Maroš Šefčovič či europoslankyňa Monika Beňová. Zakročí teda ministerstvo proti svojim politikom? Alebo na nich to neplatí?" pýtal sa poslanec.

V diskusiách nevidí problém. "Myslím si, že musíme rozlišovať medzi politickou kampaňou, ktorá na školy nepatrí, a diskusiou s politikom, ktorá je prínosná. Školy nemôžu byť odrezané od reality. Tak ako môžu študenti diskutovať s informatikom či vedcom, mali by môcť diskutovať aj s politikom a spoznať a kriticky zhodnotiť jeho prácu. Je to isté budovanie občianskej a politickej gramotnosti mládeže. Práve jej nedostatok často vedie aj k radikálnym riešeniam," uzavrel.



Naopak, za návrh hlasovala opozičná strana Sme rodina - Boris Kollár. „S opatrením súhlasíme, politická agitácia do škôl nepatrí. V škole by mali byť študenti vedení ku schopnosti kriticky myslieť, uvažovať v súvislostiach a následne sa správne rozhodovať o sebe, napríklad aj vo voľbách," priblížila pre agentúru SITA poslankyňa strany Adriana Pčolinská.

Podpredseda Ľudovej strany Naše Slovensko Milan Beluský pre agentúru SITA uviedol, že všetky školy na všetkých úrovniach by mali byť apolitické. Otázne podľa neho je, ako bude štát dohliadať na dodržiavanie tohto zákona.

Ministerstvo školstva zdôrazňuje, že politická náuka do škôl patrí. Ministerka školstva Martina Lubyová zastáva názor, že propagácia politickej strany či hnutia je v školách neprípustná, no politická náuka, prostredníctvom ktorej si žiaci formujú kritické myslenie a učia sa participovať na verejnom živote, by mala byť súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Lubyová konkrétne poukazuje na návštevy politikov v školách s cieľom získavať mladých voličov či výziev cez elektronickú žiacku knižku na prejavenie určitého názoru.

Zakázanie politickej činnosti v školách je súčasťou novely zákona o povinných škôlkach pre všetky päťročné deti, ktorú parlament schválil na júnovom zasadnutí. Novela nadobudne účinnosť 1. januára 2021 a okrem zákazu politickej činnosti v školách obsahuje aj zavedenie odpisov z registra trestov pre všetkých pedagógov. Znížia sa tiež kvalifikačné predpoklady rodiča, ktorý bude chcieť doma vychovávať svoje dieťa, z vysokoškolského vzdelania na stredoškolské vzdelanie s maturitou.