Senát schválil návrh ústavnej žaloby na prezidenta Miloša Zemana. Pre návrh v stredu hlasovalo 48 zo 75 prítomných senátorov,  bolo treba najmenej 45 hlasov. Proti bolo 20 senátorov, sedem sa hlasovania zdržalo. K Ústavnému súdu návrh doputuje len v prípade, že by ho podporila aj ústavná väčšina poslancov. S ohľadom na rozloženie síl v dolnej komore, kde má väčšinu vládna koalícia ANO a ČSSD s podporou KSČM či SPD, to nie je pravdepodobné.

Zeman už skôr označil návrh žaloby za ústavnú negramotnosť a odmietol, že by jeho kroky boli v rozpore s ústavou. Hovorca prezidenta Jiří Ovčáček Rádiožurnálu v stredu povedal, že návrh ústavnej žaloby nemá šancu prejsť cez snemovňu. "Z faktického hľadiska to neznamená vôbec nič, pretože šanca na to, aby táto záležitosť bola schválená tiež Poslaneckou snemovňou, sa blíži nule. Pokiaľ ide o samotný obsah, nemá s Ústavou Českejj republiky vôbec nič spoločné. Je to politický pamflet, "myslí si hovorca.

Snemovňa má tri mesiace na to, aby sa k návrhu vyjadrila, uviedol po rokovaní predseda klubu Senátor 21 Václav Láska. "Ak sa do troch mesiacov nevyjadrí, tak sa má za to, že súhlas nedala," dodal Láska.

Predseda senátorov ČSSD Petr Vícha je zvedavý, ako dolná komora návrh prerokuje "bez zbytočného odkladu". "A či, čo očakávame, sa dozvieme potom od Ústavného súdu, aké by malo byť konanie pána prezidenta," dodal. Zmyslom žaloby bolo aj podľa Lásky predovšetkým vymedziť Zemanovi mantinely výkonu jeho úradu.

 



"Senát dokázal splniť svoju povinnosť, svoju možnosť, ktorú má danú ústavou, a dal priestor Poslaneckej snemovni pre to, aby sa obyvatelia Českej republiky mohli dozvedieť, či prezident hrubo porušuje ústavu," uviedol predseda senátorov ODS Miloš Vystrčil.

Prejednávanie žaloby bolo podľa informácií ČTK emotívny, prejavy rečníkov ale bol skôr argumentačný. Šéfovia klubov po rokovaní ocenili jeho korektnosť, vecnosť aj slušnosť a tiež splnenie dohôd. Voči návrhu mali výhrady nielen zástupcovia vládnych strán, ale aj niektorí opoziční senátori. Na prijatie návrhu žaloby na prezidenta bol potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny prítomných členov hornej komory.

Návrh žaloby je založený na tom, že Zeman podľa jej tvorcov okolo Lásky svojimi skutkami ústavu porušuje. Konkrétne sa v návrhu prezidentovi vyčíta osem prípadov rokovaní, od nečinnosti v prípade vymenovania alebo odvolania členov vlády po vystupovanie v rozpore s oficiálnou zahraničnou politikou SR. Podnetom k žalobe bolo údajné ovplyvňovanie justície prezidentom a zamestnanci Hradu.

Najnovšie k prípadom pribudlo Zemanovo otáľanie s odvolaním Antonína Staňka (ČSSD) z čela ministerstva kultúry. Zeman sľúbil jeho odvolanie do konca júla, rozhodnutie o vymenovaní Staňkovho nástupcu ale odložil podľa stredajšieho vyjadrenia premiéra Andreja Babiša na polovicu augusta. Minimálne jedného senátora ČSSD to v hlasovaní o žalobe ovplyvnilo, uviedol Vícha. Sociálni demokrati podľa neho využili všetky možnosti hlasovania.

Proti boli senátori ÁNO, uviedla ich predsedníčka Zdeňka Hamousová. Naopak všetci členovia klubu KDU-ČSL podľa svojho predsedu Petra Šilar návrh podporili. Vystrčil nevylúčil, že by kvôli Zemanovmu otáľaniu  vymenovania  Staňkovho nástupca mohol Senát pri ďalšej schôdzi v polovici augusta pristúpiť k ďalším krokom.