Všetky tri koaličné strany sa zhodli, že politika do škôl patrí. Otázka je, v akej forme. Strana Smer-SD tvrdí, že je v poriadku, ak politici vystupujú v školách, ale nie, ak politicky agitujú za svoje strany či ideológie.

„Ústavní činitelia by mali prehovárať k študentom výlučne o odborných témach a základných hodnotových otázkach, ale nemali by ich indoktrínovať v prospech vlastného názoru. Politická propagácia do škôl nepatrí,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca Smer-SD Ján Mažgút.

Ak politik dostane otázku z aktuálnej politiky, mal by podľa Smeru reagovať nestranne a študentom vysvetliť, aké existujú pohľady na vec bez toho, aby propagoval svoj názor. „V tej chvíli je v pozícii učiteľa, nie agitátora. Toto je zásadný rozdiel, ktorý mnohí politici zjavne nechápu.

Sama účasť politika na diskusiách na akademickej pôde teda nie je problém, na žiadnom stupni, ale problém je, ak politik zneužíva svoje prednášky na politiku,“ objasnil Mažgút.



Zakázanie politickej činnosti v školách je súčasťou novely zákona o povinných škôlkach pre všetky päťročné deti, ktorú parlament schválil na júnovom zasadnutí. Podľa hovorkyne Slovenskej národnej strany (SNS) Zuzany Škopcovej predkladateľom išlo najmä o zákaz propagácie politických strán v školách na Slovensku, nie o edukáciu detí a žiakov o politike ako takej.

Most-Híd tvrdí, že politika do škôl patrí, ale nie je jedno, v akej podobe sa na školskej pôde ocitne. „Školy by sa nemali zneužívať na agitáciu, propagáciu a propagandu, túto činnosť nepovoľovala ani doteraz platná legislatíva.

Aktuálna novela reaguje na dilemu vedúcich pracovníkov školských zariadení nájsť, alebo odhadnúť správnu hranicu medzi kampaňou a návštevou, ktorá má informatívny charakter, a je v prospech žiakov," uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa Mosta-Híd Klára Debnár.