Presne pred 36 rokmi, 23. júla 1983 sa posádke lietadla spoločnosti Air Canada podarilo vďaka bohatým skúsenostiam kapitána a nutnej dávke šťastia odvrátiť leteckú katastrofu. Boeingu 767 pre nedostatok paliva postupne zlyhali oba dva motory, pilotovi sa však ako zázrakom s "klzákom" podarilo pristáť a nikto pritom neutrpel vážnejšie zranenia, píše 7info.ru.

Mal to byť ukážkový ranný let za ideálneho počasia. Spoj č. 143 spoločnosti Air Cananda mieril z Ottawy do Edmontonu a bol zrovna v polovici cesty. Na palube bolo 61 pasažierov a osem členov posádky. Kapitánom bol Bob Pearson a prvým dôstojníkom Maurice Quintal, obaja s bohatými skúsenosťami. Stroj, s ktorým leteli, bol novo zakúpený Boeing 767, vtedy jedno z najmodernejších lietadiel s mnohými automatickými funkciami riadenými počítačom. A to bol kameň úrazu.



Vo výške 12,5 km posádku upozornila výstražná kontrolka, že má jedno z palivových čerpadiel problém s nízkym tlakom. Dôvody ťažkostí mohli byť dva, buď je čerpadlo rozbité a alebo niečo horšie - dochádza palivo. Počítač pritom ukazoval, že paliva je na cestu dostatok. Netrvalo však dlho a ozvalo sa aj druhé čerpadlo. Príčina bola jasná, palivo drasticky dochádza a lietadlo musí čo najrýchlejšie núdzovo pristáť.

Od cieľa ich delilo dlhých 1100 kilometrov a nepripadalo do úvahy, že sa podarí doletieť až tam. Najbližšie väčšie letisko sa nachádzalo v 200 km vzdialenom Winnipegu. Čoskoro sa však objavil problém, jeden z dvoch motorov úplne vysadil. Pearson bol našťastie vycvičený a pristál aj s jedným funkčným motorom. Nikto však nikdy s tak veľkým strojom nepristál bez oboch motorov a čoskoro službu vypovedal aj druhý motor. Situácia začala byť zúfalá.

Vďaka skvelým aerodynamickým vlastnostiam však lietadlo doslova plachtilo a pomaly zostupovalo k zemi. Prvý dôstojník odporučil pristáť na bližšom vojenskom letisku v mestečku Gimli, ktoré poznal bývalý armádny pilot. Pred pristátím vo výške 900 metrov sa kapitán rozhodol pre núdzový a trochu riskantný manéver, ktorý používajú piloti klzákov - sklzu, ktorým lietadlo rýchlejšie strácalo výšku, a pritom nezrýchlilo.



Nad dráhou však posádka narazila na ďalšiu komplikáciu. Pristávacia dráha bola medzitým prestavaná na závodnú dráhu a bola plná ľudí. Dve deti sa priamo pred lietadlom, ktoré sa nečujne rútilo dole, dokonca preháňali na bicykloch a modernému lietadlu chýbal starý dobrý klaksón. Stroj ako zázrakom dopadol na dráhu a nikomu sa nič vážne nestalo. Pri vyšetrovaní sa zistilo, že problém bol v digitálnom procesore počítača a v zlom prepočte paliva, ktoré mechanici kvôli chybám natankovali len polovicu.

Vďaka neskutočnému manévru pilotov bolo však lietadlo pred pristátím poškodené len veľmi málo a po dvojtýždňovej provizórnej oprave sa vrátilo do Winnipegu, kde podstúpilo ešte komplexnú niekoľkotýždňovú opravu. Neskôr sa vrátilo späť do služby, pričom mu už nikto nepovedal inak ako "klzák z Gimli". Posledný let absolvovalo v roku 2008 a potom skončilo na tzv. Cintoríne lietadiel v americkej Mohavskej púšti. Obaja piloti si za svoj manéver vyslúžili pochvalu a v Gimli im bol vztýčený pomník.