Čarokrásne lesy v afganskej provincii Kunar rýchlo miznú a vinu na tom nesie aj Islamský štát. Teroristická organizácia objavila bohatý zdroj financií v nelegálnej ťažbe dreva a jeho pašovanie do susedného Pakistanu. Informuje o tom americký portál Foreign Policy.

Provincia na severovýchode Afganistanu bývala pokrytá borovicovými, dubovými a orechovými lesmi. Počas posledných troch dekád však štyridsať percent stromov zmizlo.

Tam kde predtým bývali zelenajúce sa pahorky sú dnes vyschnuté a nehostinné kopce. Okolo regionálneho centra Asdabadu zostáva len pár osamelých stromov a krajina pripomína vyprahnutú pustatinu. Do najbližšieho lesa je to niekoľko hodín jazdy autom.



Na vine je intenzívna ťažba dreva, z ktorej predtým profitoval hlavne Taliban. Pred pár rokmi sa provincia Kunar stala baštou afganskej pobočky Islamského štátu (IS), ktorého bojovníci v lesoch našli príhodný úkryt. A teroristická organizácia sa tiež rozhodla na biznise s drevom priživiť.

"Pre Daeš je to skvelý biznis," povedal Foreign Policy štyridsaťročný Mohammed Kamil, ktorý sa už dvadsať rokov živí pašovaním dreva. Podľa neho sa z provincie Kunar každý rok prepašuje do Pakistanu 20 000 porazených stromov.

Väčšinu zalesnených oblastí v provincii podľa neho kontroluje Islamský štát. "Dnes je to bašta Daeša. V minulosti som platil Talibanu, ale teraz tie peniaze idú k nim, "dodáva a odhaduje, že v polmiliónovej provincii pôsobí asi tisíc až dvetisíc bojovníkov IS.



Samotné drevo je podľa pašerákov lacné, jeho cenu však dramaticky zvyšujú náklady na transport a úplatky, ktoré musia odvádzať ozbrojencom.

"Za prejazd talibanským územím zaplatím za dve dosky daň sto pakistanských rupií (asi 15 eur). Miestna polícia chce za jednu kladu úplatok dvetisíc rupií, "hovorí tesár Abdul Násir z neďalekého Džalalabádu. Pri transporte dreva sa preto snaží vyhýbať oblastiam pod kontrolou vládnych síl.

Každý rok v provincii Kunar zmizne desať hektárov lesa a miestne úrady preto predaj dreva pred tromi rokmi zakázali. "Po terorizme je pašovanie dreva naším najväčším problémom," mieni zástupca miestneho policajného náčelníka Mohammed Júsuf. "V našej provincii rastie drevo prvotriednej kvality a toto nás jednoducho ničí," dodáva.



Všetky snahy zamedziť kynoženie miestnych lesov sú však zatiaľ márne. "Šesťdesiat až sedemdesiat percent miestnych ľudí žije pod hranicou chudoby a toto je hlavný spôsob obživy," vysvetľuje šéf miestneho odboru poľnohospodárstva Enamulláh Safi. "Zarába na tom ako Islamský štát, tak polícia." Pašeráci tak musia udržiavať dobré vzťahy s IS, Talibanom i políciou.

Tesár Násir sa nijako netají tým, že pravidelne jazdí do lesov uzatvárať obchody s bojovníkmi Islamského štátu. "Nie je to tak, že by oni sami predávali drevo. Miestny obchodníci môžu byť súčasťou tejto skupiny. Ja platím Islamskému štátu desaťpercentnú daň, "hovorí 38-ročný remeselník.

Radikálnych džihádistov sa vraj nebojí. "Obchodujeme spolu a tak musíme mať dobré vzťahy," hovorí.