Slovenská herečka Kamila Mitrášová, ktorá stvárnila hlavnú ženskú úlohu v novom filme Richarda a Víťa Staviarskych Loli paradička, nevie za žiadnych okolností skryť ani zjemniť svoj rómsky temperament. „My Rómovia temperament nevieme skryť. Ani kebyže chcem, tak to neviem. Buď plačem alebo sa smejem, nič medzi tým. Aj vo filme to je vidieť. Tá Veronka sa tiež buď smeje alebo plače, nie je nič medzi tým. S tým temperamentom sa vy ‘bieli‘ musíte zmieriť a musíte ho proste prijať,“ povedala v rozhovore pre agentúru SITA.

Napriek tomu, že pred kamerou stála úplne prvý raz, trému podľa vlastných slov veľmi nemala. „Keď poviem pravdu, skôr mi robilo problém, že na konzervatóriu nás učili divadelné herectvo a je veľký rozdiel medzi divadelným a tým filmovým. V divadle robíte veľké gestá, preháňate to a vo filme je, naopak, všetko také prirodzené, autentické,“ vyznala sa. „A problém mi robilo niekedy aj počasie.

Celý čas som bola totiž len v krátkych šatách, nemala som na sebe nič dlhé a niekedy aj pršalo a bola zima a musela som to len vydržať, často aj do hlbokej noci... S týmto som bojovala asi najviac, ale boli tam aj šťastné momenty a cítila som sa inak počas nakrúcania veľmi dobre. Pri Staviarskych mám pocit, akoby som bola členom ich rodiny. Tak si ma už prisvojili, sú to veľmi dobrí ľudia,“ podotkla.

Na Veronku, ktorú vo filme hrá, sa vraj dnes už až tak nepodobá. „Podobné sme boli, keď sme začínali točiť. Vtedy som mala pätnásť a ešte som bola taká naivná, každému som verila... Teraz až taká nie som. A v čom sme odlišné? Hm, asi v tom, že Veronka je jednoduchšia, každý človek je niečím špecifický a ona je z jednoduchej rodiny, z jednoduchého prostredia a nezažila ešte v živote niečo dobré, nezažila ani poriadnu lásku, mala to doma dosť ťažké...

Preto sa správa tak, ako sa správa, chce byť navonok veľmi dobrá, chce pôsobiť veľmi milo a väčšinou aj klame - len preto, aby zakryla svoj smútok,“ priblížila Mitrášová postavu, ktorú stvárnila.



Napriek tomu, že si Veronka s Milanom v úvode filmu zažijú búrlivú noc, pikantné scény vo filme podľa mladej herečky veľmi nie sú. „My sa tam ani nebozkávame, lebo som nemala ešte osemnásť, mama za mňa podpisovala zmluvu... Mám tam iba jednu scénu, kde som holá v závese. To bolo pre mňa hrozné, najprv som hovorila, že ‘Nie, ja nejdem!‘ - ale musela som.

A dobre to zostrihali, takže to nie je až tak vidno. Je to celé také decentné,“ zhodnotila Mitrášová, podľa ktorej môže film čiastočne prispieť aj k vylepšeniu vzťahov medzi Rómami a bielymi. „Myslím si, že ten film môže otvoriť nejaké mosty, môže spojiť ľudí... Tešia sa z neho Rómovia aj bieli, veľa Rómov na mňa reagovalo veľmi dobre - na to, že vidia herečku Rómku pred kamerou,“ priznala.

„Aj sa mi stáva, že si ma všímajú a spoznávajú ma na ulici. Prídu ku mne, chcú sa odfotiť... Neviem byť pre to namyslená, ani nič také, skôr mi to robí trošku problém, je to nezvyk, ale snažím sa. Ja nemám veľmi rada nové veci, radšej som v tom svojom, starom... Ale treba skúšať aj nové, takže je to pre mňa super skúsenosť,“ dodala.



Ako však ďalej tvrdí, rasizmus na Východe Slovenska bude podľa nej ešte dlho veľkým problémom. „Aj osobne som sa u nás v dedine koľkokrát stretla s rasizmom... Na tie útoky ani nemôžete nijako reagovať, treba to len ignorovať. Keby ste niečo povedali, ešte viac sa do vás dotyčný pustí a nevyhráte, ani keby čo bolo. Ja som vždy len ticho, len toho človeka obídem...

Načo si zbytočne budem robiť konflikt. Musíte sa s tým proste zmieriť, ľudia sú všelijakí,“ skonštatovala Mitrášová. Jej sestra žije, naopak, trošku iný príbeh. „Sestra žije s gadžom v Senci, a to je úplne iné. On nie je Východniar a nevníma tak ten rasizmus a diskrimináciu. Na Východe je to omnoho vyhrotenejšie, západné Slovensko je také multi-kulti, máte tu Vietnamcov, Číňanov, všetko možné,“ poznamenala.

Nasledujúce dni herečka strávi promovaním filmu a chystá sa aj na letnú akadémiu. „Deväť rokov som v Divých makoch a robíme Cigánsky bašavel, tak tam budem,“ prezradila. „A na jeseň nastupujem na Pedagogickú fakultu v Prešove. Veľmi sa v tom, popravde, nevidím, no uvidíme. Podala som si prihlášku aj na VŠMU, na herectvo, ale nešla som na prijímačky. Ani neviem prečo, proste mi preplo, že nie som dosť pripravená... Ani som sa na tú školu nechcela hneď tlačiť. Keď príde ten pocit, že mám, tak do toho pôjdem, keď nie, tak nie. Hovorím si, že čo chce so mnou spraviť ten tam hore, to so mnou spraví,“ uzavrela.