Trump hrozí menovou vojnou Číne a nielen jej
Jedným z pozitívnych výsledkov samitu G20, ktorý sa konal v Osake 28. - 29. júna, bolo dosiahnutie prímeria v obchodnej vojne medzi Spojenými štátmi a Čínou. Donald Trump po rokovaniach so Si Ťin-pingom vyhlásil, že americká strana je pripravená uzavrieť dohodu o spravodlivom obchode a USA nebude zavádzať nové clá na tovar z Číny.
Možno, že Washington skutočne upustí od zavádzania nových ciel na čínsky tovar, ale v arzenále moderných obchodných vojen existujú aj iné druhy zbraní - necolné prekážky (napríklad technické a environmentálne normy), vývozné dotácie, kurz národnej meny. A zdá sa, že Amerika je na ne pripravená.
3. júna sa Trump na Twitteri vyrútil s kritikou na adresu Číny, obvinil ju z menovej manipulácie a vyhrážal sa, že zmení colnú vojnu na menovú vojnu. Hrozba bola adresovaná nielen Číne, ale aj Európe. Takže v Osake, kde sa Trump a ostatní lídri G20 pred kamerami sladko usmievali, žiadne „konsenzy“ dosiahnuté neboli.
Trump napísal: „Čína a Európa hrajú veľkú hru menovej manipulácie. Pumpujú peniaze do svojich systémov, aby konkurovali Spojeným štátom. MUSÍME UROBIŤ TO ISTÉ (zdôraznil sám Trump – pozn. autora V. K. )“. V opačnom prípade USA bude aj naďalej za "hlupákov, ktorí sedia a zdvorilo sledujú, ako ostatné krajiny hrajú svoje hry, čo už robia niekoľko rokov".
Obvinenie Trumpa má svoje opodstatnenie. Centrálne bankyČíny a Európy v posledných rokoch realizovali menovú politiku, ktorá objektívne prispela k zníženiu, alebo udržaniu nízkeho kurzu ich mien voči americkému doláru. Od roku 2015 do konca roku 2018 Európska centrálna banka (ECB) oficiálne uskutočnila program kvantitatívneho uvoľňovania (QE), ktorý sa zredukoval na nákup vládnych dlhopisov krajín eurozóny a zaplaveniu európskej ekonomiky eurami. Počas tohto obdobia (2015 - 2018) sa do európskej ekonomiky dostalo 2,6 bilióna eur (takmer 3 bilióny USD) a zásoby európskej meny sa viac ako zdvojnásobili. ECB už niekoľko rokov udržiava hlavnú úrokovú sadzbu na nule a depozitnú sadzbu ponecháva na úrovni mínus 0,4%.
Trump už predtým opakovane označoval takúto menovú politiku ECB za „nespravodlivú“ voči doláru. V októbri 2014 americký Federálny rezervný systém (FED) ukončil svoje programy QE, dovtedy sa im podarilo napumpovať do ekonomiky peniaze vo výške viac ako 3,5 bilióna dolárov. Okrem toho, od roku 2015 začal opatrne zvyšovať kľúčovú úrokovú sadzbu z pôvodnej úrovne 0 - 0,25% na súčasných 2,25 - 2,50%. Federálny rezervný systém začal od jesene 2017 opatrne predávať dlhopisy zo svojho portfólia (americké štátne dlhopisy a hypotekárne záložné listy), uvoľnovať bilanciu a opatrne sterilizovať (sťahovať) nadbytočnú dolárovú masu. Reštriktívna politika FEDu tak v konečnom dôsledku umožnila stiahnuť z obehu peňažnú zásobu vo výške viac ako 550 miliárd dolárov.
Porovnaním menovej a úverovej politiky ECB a FEDu za posledných 4-5 rokov je ľahké dospieť k záveru, že pri rovnakých podmienkach by mala európska mena oslabovať voči americkému doláru, čím sa zvyšuje konkurencieschopnosť európskeho tovaru v porovnaní s americkým. Podľa údajov Eurostatu, prebytok obchodnej bilancie EÚ so Spojenými štátmi v roku 2009 dosiahol 48,1 miliardy eur; v roku 2014 sa zvýšil na 102,1 mld. eur. Minulý rok dosiahol rekordnú hodnotu 139,1 miliardy eur (alebo viac ako 150 miliárd USD).
Pokiaľ ide o čínsku centrálnu banku, tak tá neuskutočnila a neuskutočňuje žiadne oficiálne programy kvantitatívneho uvoľňovania (QE), ale do úverového a finančného systému bez prílišného humbuku pravidelne pumpuje obrovské sumy jüanov. Po prvé, Čína nakupuje zahraničnú menu na doplnenie svojich medzinárodných rezerv, ktoré dosiahli v polovici roka 2019 hodnotu 3,111 miliardy dolárov a po druhé Čína poskytuje úvery svojim bankám. Minulý rok, Čínska ľudová banka prostredníctvom mechanizmu strednodobého úverového nástroja (Medium-term Lending Facilit, MLF), vydala každý mesiac bankám úvery vo výške 50 - 70 miliárd USD. V priebehu tohto roka začali priemerné mesačné dávky prevyšovať sumu 100 miliárd dolárov. Od začiatku roka 2019 vydala Čínska ľudová banka takýchto úverov v sume, ktorá je ekvivalentná 710 miliardám USD.
Je pozoruhodné, že v poslednej dobe Čínska ľudová banka (ČĽB) zvyšuje svoju peňažnú zásobu vo väčšej miere kvôli druhému smerovaniu. Ak v roku 2013-2014 podiel devízových rezerv v aktívach ČĽB dosiahol 83-84%, tak teraz klesol pod hranicu 60%. Ostatné aktíva predstavujú najmä úvery čínskym bankám.
Opäť, ak porovnáme činnosť Čínskej ľudovej banky a amerického Federálneho rezervného systému za posledný rok, dospejeme k záveru, že pri rovnakých podmienkach by mal jüan oslabovať voči americkému doláru a obchodná bilancia medzi USA a Čínou by sa mala zmeniť v prospech Číny. Štatistiky to potvrdzujú: kladné saldo vzájomného obchodu v roku 2018 dosiahlo 323,3 mld. USD v prospech Číny a oproti predchádzajúcemu roku predstavuje nárast o 17,2%.
Trump, ktorý celý svoj život pôsobí v sfére obchodu si je veľmi dobre vedomý ako funguje tento menový mechanizmus. Od chvíle svojho príchodu do Bieleho domu sa obchodných partnerov snažil ovplyvniť a presviedčal ich, aby prestali hrať hry znehodnotenia svojich mien, aby zastavili „menový dumping“. Okrem presviedčania použil aj hrozby, nakoniec sa Trump presvedčil, že na obchodných partnerov Ameriky to neplatí. Spojené štáty už niekoľko rokov odsudzujú ostatné krajiny za zámerné znižovanie sadzieb menových jednotiek, nazývajúc to menovými vojnami a teraz prišiel okamih, keď americký prezident vyhlásil, že on sám bude viesť menovú vojnu.
Trumpovi trvalo dva a pol roka, kým presvedčil FED, aby zmenil menovú politiku. Počas celého Trumpovho pôsobenia v Bielom dome postupoval FED presne naopak. Podľa názoru amerického prezidenta prihrával tým, ktorí viedli menovú vojnu proti Amerike, udržiavajúc kurz reštriktívnej menovej politiky, ktorá americký dolár posilňovala. Pred pol rokom dokonca Trump v rozčúlení vyhlásil, že hlavnou hrozbou pre Ameriku nie je Čína, ale FED.
Takže od polovice júna ako sa zdá Federálny rezervný systém definitívne ukončil politiku sprísňovania a opäť prechádza k uvoľneniu. Môže sa to prejaviť tým, že Fed obnoví nákup štátnych dlhopisov a iných cenných papierov, ako aj znížením kľúčovej úrokovej sadzby. To povedie k oslabeniu amerického dolára a zvýšeniu konkurencieschopnosti americkej ekonomiky, zníženiu a likvidácii obrovského deficitu obchodnej bilancie USA (v roku 2018 dosiahol 621 miliárd USD - rekordnú hodnotu v priebehu desaťročia).
Samozrejme, môžme povedať, že americká centrálna banka zmierňuje svoju menovú a úverovú politiku, aby stimulovala domácu ekonomiku. Že, vraj, Amerika nevedie žiadnu menovú vojnu.
Avšak, analytici z Bank of America Merrill Lynch upozorňujú, že v prípade ak sa Trumpovi tradičné menové uvoľňovanie nebude zdať postačujúce, môže začať realizovať priame devízové intervencie, ktorých cieľom bude oslabenie dolára. V zmysle amerického práva je za dolárový kurz zodpovedné ministerstvo financií. Môže nariadiť Federálnej rezervnej banke v New Yorku, aby nakupovala zahraničnú menu na otvorenom trhu pre dosiahnutie požadovaného menového kurzu amerického dolára. Donedávna ani FED, ani ministerstvo financií USA nemali záujem o zahraničnú menu. Prečo by potrebovali zahraničnú menu, keď majú prístup k tlačiarenskemu stroju produkujúceho univerzálnu (svetovú) menu? V roku 2017 USA obsadila, pokiaľ ide o medzinárodné rezervy v zozname MMF, len 21. pozíciu, USA predbehli také krajiny ako Indonézia, Česká republika a Alžírsko. V máji 2017 medzinárodné rezervy Číny, ktorá v zozname obsadila prvú priečku, dosiahli 3.344,7 miliárd dolárov, zatiaľ čo v Spojených štátoch sa odhadovali na 118,6 miliárd dolárov. Dokonca táto pre USA mizerná hodnota rezervy pozostáva na 90 - 95% nie z mien, ale zo zlata. Môžeme skonšatovať, že Spojené štáty majú devízové rezervy na úrovni nejakej Ghany, alebo Mauritánie.
Časy sa však menia. Ten Rezervný devízový fond spravovaný ministerstvom financií, na ktorý už mnohí zabudli, sa môže začať plniť takými menami ako euro, britská libra, japonský jen. Určite tam bude čínsky jüan, pretože Washington nebude hrať, len na pokles kurzu dolára a na jeho zníženie voči čínskej mene. Myslím si, že ak sa Trumpovi podarí skrotiť Federálny rezervný systém, môže dať pokyn americkej centrálnej banke, aby nenakupovala americké dlhopisy, ale čínske jüany (vo forme bankových depozitov a/alebo čínskych dlhových cenných papierov). Konkrétne takto budú musieť Spojené štáty konať, v prípade, ak skutočne začnú menovú vojnu.
V nedávnej histórii Spojených štátov bolo niekoľko prípadov, keď sa vykonávali devízové intervencie na dosiahnutie požadovaného menového kurzu amerického dolára. Niekedy sa vykonávali intervencie na posilnenie oslabeného amerického dolára. V 90-tych rokoch Ministerstvo financií USA prostredníctvom Federálnej rezervnej banky v New Yorku uskutočnilo intervencie s cieľom posilniť dolár, ktorý oslabil v dôsledku vojny v Perzskom zálive.
Čítankovým príbehom na tému devízovej intervencie je tzv. „Plaza dohoda“. V roku 1985 sa zástupcovia USA, Nemecka, Japonska, Veľkej Británie a Francúzska stretli v newyorskom hoteli Plaza (v tom čase patril Trumpovi) a dohodli sa na spoločných intervenciách s cieľom znehodnotiť dolár. V dôsledku toho došlo v tom čase k devalvácii amerického dolára voči hlavným európskym menám a japonskému jenu. Washington počítal s devalváciou 10-12%, ale úloha bola splnená nad limit: do konca roka 1986 jen, nemecká marka a britská libra zdraželi voči doláru o 40-50%. Mimochodom, revalvácia jenu definitívne podkopala pozíciu japonskej ekonomiky.
Washington sa v súčasnosti nemôže spoliehať na takúto spojeneckú menovú spoluprácu. Ak USA skutočne začne menovú vojnu, bude potrebné uchýliť sa k jednostranným menovým intervenciám. Pre Fed je to niečo nové a nezvyčajné. Za posledné dve desaťročia, Federálna rezervná banka v New York zasahovala do obchodovania s menami iba trikrát: nakupovala jen v roku 1998, nakupovala eurá v roku 2000 a odpredávala jen v roku 2011.
Menové vojny, ak ich Trump povedie, samozrejme, spôsobia škodu americkým obchodným konkurentom, ale pravdepodobne, najviac zasiahnu samotnú Ameriku. Dolár môže čakať pád, prestane byť svetovou menou. Dolár stratí štatút, ktorý Spojeným štátom dovoľoval parazitovať niekoľko desaťročí na úkor zvyšku sveta.