V súvislosti s blížiacim sa výročím Nežnej revolúcie v Novembri '89 prináša TASR výberovú chronológiu významných udalostí počas roka 1989, ktoré predchádzali pádu komunistického systému a železnej opony.

15. januára
V Prahe sa začal tzv. Palachov týždeň, keďže uplynulo 20 rokov, odkedy sa na protest proti okupácii Československa sovietskymi vojskami upálil študent Jan Palach. Prvá spomienková akcia sa konala v nedeľu 15. januára, rozohnali ju vodné delá, 117 ľudí bolo zadržaných. V pondelok sa protestujúci zišli na Václavskom námestí opäť. Akcia sa konala aj 18. januára bez zásahu polície, o deň neskôr však proti 5000 zhromaždeným občanom štátne orgány tvrdo zakročili, 14 ľudí bolo zranených a 280 zadržaných, medzi nimi aj Václav Havel.



6. februára
Vládna Poľská zjednotená robotnícka strana začala rokovať za tzv. okrúhlym stolom so zástupcami opozičnej Solidarity. V Poľsku sa od leta 1988 prehlbovala hospodárska kríza, na viacerých miestach prepukli stávky. Rokovania vyústili do kompromisu, súčasťou ktorého bola zmena volebného systému a vypísanie slobodných volieb na júl 1989. Model okrúhlych stolov sa osvedčil aj v iných komunistických štátoch, vrátane Československa.

17. mája
Z pražskej väznice na Pankráci bol prepustený Václav Havel. Narastajúca angažovanosť občanov a ochota vyjadriť verejne svoje postoje inšpirovala predstaviteľov disentu k sformulovaniu novej petície. Mala odkazovať na manifest 2000 slov z roku 1968. Autorom textu, ktorý dostal názov Několik vět, bol scenárista Jiří Křižan (autor scenárov k filmom Signum Laudis, Tichá bolest či Je třeba zabít Sekala).

Jún
Rockový hudobník Michael Kocáb počas priameho televízneho prenosu z hudobného festivalu Děčínská Kotva predniesol v živom vysielaní známy výrok: "Každý národ má takú vládu, akú si zaslúži, preto by sme sa mali zasadiť o ekonomickú, kultúrnu a duchovnú obnovu a hlavne o navrátenie stratených občianskych práv a slobôd."

4. – 18. júna
V poľských čiastočne slobodných voľbách sa o hlasy voličov mohli uchádzať aj zástupcovia Solidarity. Získali 99 zo 100 kresiel v Senáte, ktoré boli uvoľnené, a tiež všetkých 161 voľných kresiel v Sejme. Prezidentom sa na prechodné obdobie jedného roka stal s prevahou jedného hlasu dovtedajší najvyšší predstaviteľ krajiny Wojciech Jaruzelski.

16. júna
V Maďarsku sa konal pohreb Imreho Nagya, ktorý bol ako protagonista maďarského povstania v roku 1956 odsúdený na smrť vo vykonštruovanom procese a 16. júna 1958 popravený. Presne 31 rokov po jeho poprave sa konal v Budapešti za prítomnosti 300.000 ľudí 11-hodinový symbolický pietny akt, na ktorom vystúpil aj Viktor Orbán.

27. júna
Pri maďarskom Šoprone začali ministri zahraničných vecí Maďarska a Rakúska Gyula Horn a Alois Mock strihať plot z ostatných drôtov medzi oboma krajinami. Rozoberanie železnej opony sa začalo v Maďarsku už skôr vzhľadom na veľké ekonomické náklady spojené s prevádzkou tohto ochranného systému.

29. júna
Text petície Několik vět zverejnili rozhlasové stanice BBC, Hlas Ameriky a Slobodná Európa. Okamžite pod ním začali pribúdať podpisy. Vyhlásenie podporili disidenti Alexandr Vondra, Stanislav Devátý, Jiří Dienstbier, Václav Benda, Václav Malý, Věnek Šilhán, Petr Uhl, Ludvík Vaculík, Ján Čarnogurský, Jiří Šabata, ale tiež známe osobnosti Jiří Bartoška, Vladimír Merta, Dana Kolářová, Bolek Polívka, Michael Kocáb, Hana Zagorová, Josef Kemr či Jiří Suchý. Proti petícii ihneď vyšiel v komunistickej tlači článok "Kto seje vítr".

17. júla
Počas návštevy Západočeského kraja sa najvyšší komunistickí predstavitelia stretli s miestnymi funkcionármi v Kultúrnom dome v Červenom Hrádku, ktorý je súčasťou Plzne. Na verejnosť unikol zo schôdze prejav generálneho tajomníka Miloša Jakeša, pričom niektoré jeho časti zľudoveli: "No tak řekněme paní Zagorová, je to milá holka, všechno, no ale ona už tři roky po sobě bere 600-tisíc každý rok." Alebo: "...a ne prostě, aby my jsme tam byli sami jak kůl v plotě."



14. augusta
Členovia tzv. Bratislavskej päťky boli pred výročím okupácie v roku 1968 uväznení. Bratislavskú päťku tvorili popredný katolícky aktivista a právnik Ján Čarnogurský, bývalý člen KSČ a signatár Charty 77 Miroslav Kusý, disidentka a spisovateľka Hana Ponická, katolícky publicista a tajný spravodajca Hlasu Ameriky Anton Selecký a lekár Vladimír Maňák.

19. augusta
Neďaleko maďarského mesta Šopron sa uskutočnil Paneurópsky piknik, podujatie, ktoré malo podporiť myšlienku európskej vzájomnosti. Pri tejto príležitosti sa mala na tri hodiny otvoriť štátna hranica, aby sa mohli účastníci podujatia slobodne pohybovať. "Dieru" v železnej opone však využili stovky občanov Nemeckej demokratickej republiky (NDR), aby utiekli cez Rakúsko do západnej časti Nemecka, do Nemeckej spolkovej republiky (NSR).

August
Na Hrádečku vo svojom sídle Václav Havel rokoval s hudobníkom Michaelom Kocábom a textárom Michalom Horáčkom, ktorí v priebehu roka založili iniciatívu Most. Išlo o projekt, ktorý mal za rokovací stôl dostať predstaviteľov komunistického jadra a disentu. V priebehu septembra bol s iniciatívou oboznámený vtedajší premiér Ladislav Adamec.

23. augusta
Dva milióny obyvateľov pobaltských štátov vtedajšieho Sovietskeho zväzu vytvorilo živú reťaz dlhú 600 kilometrov. Cieľom akcie bolo upozorniť na osud Estónska, Lotyšska a Litvy 50 rokov po podpise Paktu Molotov - Ribbentrop, ktorý viedol k okupácii týchto krajín Sovietskym zväzom.

11. septembra
Maďarsko definitívne otvorilo svoje hranice s Rakúskom pre občanov NDR, ktorí chceli odísť zo západnej časti Nemecka. Mnohí "východní Nemci", ktorí sa dozvedeli o likvidácii železnej opony, už počas leta táborili na Balatone a na iných miestach Maďarska a vyčkávali na príležitosť prejsť hranicu.

18. septembra
V Maďarsku po vzore Poľska prebiehali rokovania medzi zástupcami komunistov a opozície za okrúhlym stolom. Od roku 1987 tam ako opozičná sila existovalo Maďarské demokratické fórum, ku ktorému neskôr pribudli Fidesz a SZDSZ (Strana slobodných demokratov). Práve 18. septembra sa podarilo podpísať dohodu o postupnom prechode na systém pluralitnej demokracie a prekonaní ekonomickej krízy.

30. septembra
Hans Dietrich Genscher, minister zahraničných vecí NSR, oznámil z balkóna Lobkovického paláca v Prahe občanom NDR, že majú otvorenú cestu na Západ. Tisícky utečencov z NDR sa snažili prejsť do NSR cez Prahu. Asi 4000 sa ich usídlilo na pôde pražského veľvyslanectva NSR, situácia sa blížila k humanitárnej katastrofe. Napokon z Prahy odcestovali do "západného Nemecka" v mimoriadnych vlakoch.



7. októbra
Namiesto Maďarskej socialistickej robotníckej strany (MSZMP), ktorá bola de facto komunistickou stranou, vznikla z iniciatívy reformných komunistov Maďarská socialistická strana (MSZP). Zo 700.000 pôvodných členov MSZMP prešlo do novej MSZP iba 50.000 ľudí.

9. novembra
Padol Berlínsky múr a cez všetky hraničné prechody medzi západnou a východnou časťou Berlína sa mohli občania slobodne pohybovať. O spoločenských zmenách diskutovalo už niekoľko dní východonemecké komunistické vedenie. Jeho člen Günter Schabowski na tlačovej konferencii prenášanej naživo približne o 19. hodine prečítal závery rokovania, medzi ktorými bolo otvorenie hraničných prechodov. Na otázku odkedy má opatrenie platiť, odpovedal: "Podľa môjho názoru ihneď." Do polnoci už prúdili desaťtisíce obyvateľov východného Berlína do západnej časti.

16. novembra
Slovenskí vysokoškoláci zorganizovali pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva v Bratislave demonštráciu. Protestujúci pochodovali k budove ministerstva školstva. Predniesli požiadavky súvisiace so zlepšením kvality vzdelávania, demokratizácie spoločnosti a školstva predstaviteľom vtedajšej moci na Slovensku.

17. novembra
V Prahe sa konala pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva demonštrácia študentov vysokých škôl, ktorej brutálne potlačenie a nepotvrdená správa o smrti jedného z účastníkov odštartovali politické zmeny v krajine. Už 19. novembra vznikli Občanské fórum a Verejnosť proti násiliu, o deň neskôr vstúpili študenti a herci do štrajku. Začala sa séria masových demonštrácii, 27. novembra sa konal generálny štrajk. O dva dni neskôr bola zrušená vedúca úloha KSČ v ústave a 10. decembra vymenoval prezident Gustáv Husák Vládu národného porozumenia.