Riešenie je zatiaľ v nedohľadne, píšu Hospodárske noviny.

Slovensko je druhým štátom s najväčšou zásobou pitnej vody na svete, na prvom mieste v tomto rebríčku je Rakúsko. To ale neznamená, že nie sme ohrození suchom. Nedostatok pitnej vody, ktorý je spôsobený teplejším počasím a suchom, vytvára problémy, ktoré sa neustále prehlbujú. Pre HN-ky to potvrdila hovorkyňa Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Alexandra Maszayová.

Zúfalej situácii nepomáhajú ani búrky či ochladenia - nárazové zrážky sa nestihnú vstrebať do zemského podložia. Situácia nie je o nič lepšia ani v zime, keďže padá čoraz menej snehu. Analýzy SHMÚ ukazujú, že rok 2018 bol najteplejší od začiatku 20. storočia, píšu HN-ky.



Podľa analýz Slovenského hydrometeorologického ústavu bol minulý rok najteplejší od začiatku 20. storočia. Z údajov vedeckého projektu Intersucho, ktorý porovnáva intenzitu sucha na našom území za posledných 50 rokov, vyplynulo, že sucho sužuje aktuálne až 90% Slovenského územia.

Napríklad na východe trvá nedostatok zrážok už od jesene 2018. Aj preto je Domaša, vyhlásená rekreačná oblasť a zásobáreň vody, plytká - jej hladina klesla o päť metrov.

Starostovia okolitých obcí majú z toho hlavu v smútku. "Stratila sa voda zo studní, ľudia odišli za prácou a obec vozí ľuďom vodu v nádrži, aby mohli prať, variť, umývať sa,“ prezradil pre HN Radovan Kapraľ, starosta obce Kvakovce.

Podľa starostov nesie vinu za túto situáciu z veľkej miery vodohospodársky podnik, ktorý mal nezodpovedne vypustiť Domašu. Vodári oponujú, že šéfovia obcí zavádzajú a podnik postupoval podľa nariadení okresného úradu.

„Počas uvedeného obdobia správca nádrže nadlepšoval prietoky v rieke Ondava pod vodnou stavbou z dôvodu zlepšenia hydrologických pomerov v povodí, ako aj zabezpečenia vody pre priemysel,“ povedal pre HN hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Bocák.



Problémy dávajú starostovia za vinu do veľkej miery vodohospodárskemu podniku, ktorí podľa nich nezodpovedne vypustili Domašu takmer na minimum. Vodári sa však bránia – tvrdia, že sťažnosti starostov sú zavádzajúce a postupovali podľa nariadení okresného úradu. „Počas uvedeného obdobia správca nádrže nadlepšoval prietoky v rieke Ondava pod vodnou stavbou z dôvodu zlepšenia hydrologických pomerov v povodí, ako aj zabezpečenia vody pre priemysel,“ tvrdí hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Bocák.

Sucho sa ale netýka len obcí, problémy zažívajú aj mestá. „V oblasti praktického života najviac vplyvov suchého, horúceho počasia pociťujeme v mestských aglomeráciách. Tie majú neprirodzené povrchy, čiže sa veľmi prehrievajú,“ uviedol pre Hospodárske noviny klimatológ Pavel Faško zo SHMÚ.

To by sa malo vyriešiť tým, že v projektoch pripravovaných pre regióny by mali byť zakomponované nové chladiace prvky - fontány či rozširovanie zelených plôch, stromov a vegetácie.



Tento problém trápi nielen nás, ale aj našich susedov. V Česku napríklad vláda schválila "vodný zákon", ktorý ustanovuje krízové "komisie pre sucho", ktoré môžu nariadiť majiteľom studní, aby sa podelili o vodu. Tiež majú právomoc udeľovať pokuty.

Na Slovensku regulujú využitie pitnej vody a iné opatrenia samosprávy. K dispozícii majú Operačný program Kvalita životného prostredia, z ktorého môžu čerpať financie na riešenia sucha.

Ministerstvo životného prostredia informovalo Hospodárske noviny o tom, že v rámci výzvy sa už uzatvorilo šesť kôl, kde žiadatelia predložili 118 žiadostí, z ktorých bolo 11 schválených a 66 sa stále vyhodnocuje. Zvyšné žiadosti neboli odsúhlasené. „Pôvodná alokácia 17 miliónov eur je dosiaľ postačujúca a pokrýva aktuálny dopyt žiadateľov. V prípade vyššieho dopytu ju však môžeme prehodnotiť,“ povedal pre HN-ky hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák.