Komentár Jany Teleki: Exekučné tsunami
13 | 07 | 2019 I Jana Teleki
Prezidentka Čaputová podpísala schválenú novelu exekučného poriadku, na základe ktorej sa prehodnotí približne 3,7 milióna exekúcii vedených na Slovensku.
Fenomén, ktorý postihne Slovensko na základe exekučnej amnestie sa dá porovnať možno so znárodnením, prípadne zavedením eura. Exekúcie začaté pred 1.aprílom 2017, pri splnení podmienok, špecifikovaných v novele zákona budú ukončené.
Pre niektoré exekúcie je platnosť novely celkom jednoznačná, ale pre väčšiu časť dosť rozporuplná, pretože exekučné konania bude musieť súd posúdiť na základe doterajšieho stavu konania a majetku povinného, ktorý by mal preukázateľne stačiť na trovy exekučného konania ak sa má v exekúcii pokračovať. Skúmanie a rozhodovanie súdu ako aj ďalšia podmienka, že sa znovu môže podať návrh na exekúciu podľa nových pravidiel bude zlatou baňou pre právnické špekulácie, obštrukcie a subjektívne konanie súdov, exekútorov a veriteľov.
O tom, čo sa blíži na Slovenské súdy sme už písali a dokonca upozorňovali nielen na nedokonalosť zákona, ale aj vyslovili pochybnosť ako to súdy a exekútori zvládnu.
Čo nás teda čaká 15 dní od zverejnenia novely v Zbierke zákonov?
Bezprostredne po prijatí novely sa v tlači objavujú informácie o tom, že exekútori vyzývajú dlžníkov, aby uhradili svoje záväzky pred účinnosťou novely, pretože aj keď sa exekúcia podľa novely môže zastaviť, neskôr sa môže sa obnoviť a náklady s exekúciou spojené budú podstatne vyššie. Ak ministerstvo spravodlivosti nechce, aby dobre myslený zákon bol degradovaný rôznymi konšpiračnými úmyslami exekútorov, malo by do manipulačnej propagandy okamžite zasiahnuť a zastaviť dezinformovanie občanov.
Je prirodzené, že exekútori sa snažia od dlžníka dostať pred nadobudnutím účinnosti zákona, pod zámienkou dobrovoľného plnenia aspoň trovy exekúcie, prípadne zabezpečenie exekučnej pohľadávky priznaním splátkového kalendáru, pretože na týchto aspektoch je založená možnosť pokračovať v samotnej exekúcii.
Tento priehľadný trik, pri právnej negramotnosti a naivite našich občanov môže celkom účinne zastavenie exekúcií zmariť. Exekútori sú jediní, ktorí musia mať presnú evidenciu o svojich úkonoch, o zistenom majetku dlžníka. Práve tieto fakty sú rozhodujúce v deň platnosti nového zákona voči súdom, ktoré po ich vyhodnotení rozhodnú o zastavení exekúcie.
Z dôvodu oficiality sa na základe účinnosti zákona nemôže pokračovať vo výkone žiadneho exekučného konania, v ktorom sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie. Vstupujú do platnosti nové paragrafy §61n v písmenách c) a d) odseku 1),podľa ktorých exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie pre prípady,“ pri ktorých sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora“. Zákon však neurčil lehotu...
V prebiehajúcich exekučných konaniach, v ktorých povinnému nepodarilo doručiť ani oznámenie o začatí exekúcie, platí zásada oficiality. Exekútor z úradnej povinnosti musí oznámiť súdu prípady, ktoré podliehajú zákonnej úprave a nemôže v exekúcii pokračovať.
Exekútor ako verejný činiteľ a významná právna autorita nemá čo komentovať zákon, ale v zmysle zákona konať. Pri vymáhaní dlhu nesmie konať a ani obmedzovať. Exekútor je povinný okamžite podať návrh na zastavenie. Pritom svoju odmenu či trovy si nemôže uplatniť skôr ako exekúciu istiny. Vzniká zdanlivá právna dilema, či môže blokovať majetok povinného, ak nevie vymôcť istinu, ak ten má majetok postačujúci na trovy exekúcie, ale tieto exekútor nemôže zo zákona prednostne inkasovať. Tento právny konflikt je nedostatkom nového zákona a ponecháva sa na rozhodnutia súdov ako sa k tomu postavia. Ak berieme prísnu dikciu zákona, zákon svojimi protirečeniami blokuje zastavenie, ale aj priebeh exekúcie. Vývoj situácie bude záležať na vynaliezavosti a rozhodnosti súdov a lobizme exekútorov.
Hladké zastavenie exekúcií môžu očakávať všetci dlžníci, u ktorých exekútor nezískal žiadne plnenie a nemá zistený ani majetok postačujúci na trovy konania. Problematickými budú tzv. drobné konania pri pohľadávkach do 2000 eur, kde dlžník má nehnuteľný majetok, ale exekútor nemôže zvoliť formu exekúcie predajom nehnuteľnosti. Ak dlžník nebude mať súbežne niekoľko exekúcií a splnené podmienky aj v tomto prípade budú musieť byť exekúcie zastavené. Podobne otázne budú exekučné pohľadávky v dedičských podstatách, voči peniazom v súdnej úschove, z podielov z predaja obchodných spoločností a iných exekúciách, kde má exekútor zaisťovacími úkonmi blokované pohľadávky, ale uvoľneniu blokovaných prostriedkov pred ukončením celého konania bránia zákonné prekážky. Komplikované budú konania, v ktorých si niekoľko exekútorov uplatňuje nároky na jednej exekučnej podstate. V rozvrhovom rozhodnutí súd určí, ktorý exekútor a v akej výške má nárok, či nárok vôbec dosahuje trovy konania, prípadne vylúči exekútora z dôvodu zastavenia konania. Súdmi bude musieť byť ustálená právna prax súvisiaca s vymožiteľnosťou pohľadávky, či jej časovou relevanciou, pretože zaistenie pohľadávky z budúcich príjmov dlžníka môže byť značne neisté a neefektívne . Novela zákona hovorí o vymožiteľnosti čiastky postačujúcej na trovy konania.
Kedy podľa novely má exekútor inkasovať trovy konania, ak ostatné časti pohľadávky už nie sú vymožiteľné?
Uvidíme, čo prinesie prax, nakoľko zákonodarca nebol dostatočne jednoznačný a povestného Čierneho Petra ponechal v rukách sudcov. Ak súdy budú chcieť konať racionálne, budú musieť byť radikálni aj pri posudzovaní histórie a aktivít samotného exekútora, čiže v zmysle novely nebudú riešiť právne pochybnosti, ale iba právne podmienky, ktoré zákon ustanovil a budú masívne zastavovať konania.
Zákon síce hovorí jednoznačne o tom, že veriteľ má podľa novourčených podmienok zákona možnosť podať opätovný návrh na vydanie poverenia a postupovať vo vymáhaní dlhu, ale takéto ustanovenie v zákone je právnym paškvilom. V exekučnom poriadku je uvedené vo všeobecnosti, že ak sa konanie zastavilo, nie je možné znovu konať. V praxi to bude znamenať, že ak exekúcia skončí, nikto nebude blokovať, kontrolovať, či preverovať majetok povinného. Ak oprávnený dospeje k názoru, že chce v exekúcii pokračovať, musí podať nový návrh, ktorý má charakter mimoriadneho opravného prostriedku - obnovy konania. Pre tento prípadný postup sú v civilnom sporovom poriadku vymedzené podmienky, ktoré musí veriteľ dodržať. Súd musí dôvodnosť návrhu vyhodnotiť a vydať rozhodnutie, ktoré bude možné napadnúť opravnými prostriedkami. Nové poverenie nevydá tomu istému exekútorovi, ktorý vo veci konal alebo ktorého pôvodne vybral oprávnený, ale podľa registra náhodným výberom.
Kým nedôjde k ustáleniu súdnej praxe alebo problémy nevyvolajú úpravu zákona, pri počítaní lehôt pre preklúziu, či premlčanie celej pohľadávky, budeme svedkami právneho žonglovania aké sme ešte nezažili. Platia totiž rôzne doby premlčania, ktoré sa vzťahujú na lehoty, do ktorých musí byť vo všeobecnosti návrh na výkon rozhodnutia podaný na súde. V prípade súdnych rozhodnutí je to 10 rokov, v prípade sociálnej poisťovne je to do 10 rokov, v prípade zdravotných poisťovní sú to 3 roky, daňového úradu 6 rokov a v prípade pokút v správnom konaní sú to 3 roky.
Doteraz nebol problém v počítaní lehôt , nakoľko sme v legislatíve nemali zakotvený právny inštitút zastavenia exekúcie a podania nového návrhu. Právna úprava opomenula počítanie lehôt od právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, v prípadoch kedy niekoľko rokov exekúcia prebiehala a v súčasnosti sa dostala do štádia zastavenia. Tento exekučný titul môže byť premlčaný a veriteľovi jednoduchým počítaním uplynula celková lehota na premlčanie, v ktorej bol povinný podať návrh na vykonanie rozhodnutia. Ak premlčacie lehoty odpočítame od dátumu účinnosti zákona, dostávame hraničné dátumy rôznych exekučných titulov, ktoré znamenajú nemožnosť podania nového návrhu na výkon rozhodnutia, pretože to veriteľ vo všeobecnej premlčacej lehote nestihne.
Ministerstvo spravodlivosti musí ráznym, právnym usmernením a vydaním vykonávacieho predpisu, bez zásahu do nezávislosti súdov upraviť právne postupy,urobiť metodické vysvetlenie pojmov a výklad právnych inštitútov ako sú napríklad premlčanie exekučného titulu, prerušenia premlčacej doby alebo princíp obnovy exekučného konania z procesného hľadiska. Úspešnosť zákona závisí od postoju ministerstva k tvoriacej sa procesnej a exekučnej praxi pri jeho zavedení. Môže splniť svoje ciele v odbremenení súdov a v zastavení nezmyselných a dubióznych exekúcii, ale aj spôsobiť vznik ešte rozsiahlejšej administratívnej agendy. Riziko vzniká najmä pri posudzovaní prípadov, kde exekútori, ktorí roky nekonali v záujme veriteľov budú odmietať ukončiť konanie. Prípady, kde exekútori nedokážu zdokladovať ani triviálne úkony, ktoré počas mnohých rokov mohli vykonať a nevykonali.Tieto budú súdy systematicky zastavovať pre samotnú chybu a neschopnosť, či neúčinnosť exekútorov.
Skúsme počítať. Ak len polovička exekúcii spĺňa podmienky na zastavenie, súdy by mali rozhodnúť asi o 1,8 milióne konaní. Pri počte približne 1400 sudcov to znamená, že každý by mal rozhodnúť v priemere 1200 prípadov. Pri dennej produktivite asi 10 prípadov, ak nič iné nebude robiť, v takomto režime by pracoval pol roka. Tento spôsob vybavovania agendy súdmi samozrejme nie je reálny.
Myslel pán Minister Gál pri schvaľovaní zákona na to, kto a akým spôsobom bude vybavovať ostatnú agendu sudcov?
Z tohto dôvodu, skôr či neskôr, bude potrebné zákon zjednodušiť. Upraviť znenie zákona, aby účinky zastavenia exekúcie nastali zo zákona priamo a nie skúmaním a rozhodovaním. Zároveň bude potrebné obmedziť celkovú lehotu na výkon rozhodnutia a zastaviť všetky bežiace exekúcie staršie ako 5 alebo 10 rokov bez ohľadu v akom štádiu konania sa zastavujú. Súčasná situácia vedie ministerstvo k riadnemu preskúmaniu kvality práce exekútorov, ktorí už podľa doterajších pravidiel mohli minimálne od 1.4.2017 postupovať a podávať návrhy na zastavovanie neproduktívnych exekúcii.
Banky a ostatné inštitúcie, u ktorých exekútor blokoval majetok, by mali sami od seba preskúmať, či v doručených upovedomeniach a príkazoch sa nachádza suma na trovy exekúcie vo výške, ktorá je väčšia ako zostatok na prakticky zablokovanom účte. Banky nemusia mať vedomosť o iných formách exekúcie a nemôžu aplikovať na uvoľnenie alebo nakladanie s účtom účinky napríklad právoplatného rozsudku alebo účinky zákona o konkurze, lebo novela zákona o exekúciách na toto nepamätá.
Masové podávanie návrhov s pedantným obsahom k majetku dlžníka na súdy, pri ktorých sú podmienky na uspokojenie pohľadávky vo výške trov exekúcie je viac ako nepravdepodobné. Pravdepodobne nastane dynamický proces, pri ktorom exekútori začnú upratovať podľa najmarkantnejších podmienok, ktoré spočívajú v najstarších pohľadávkach, kde nie je zistený žiadny majetok. Sudcovia stotožnení s návrhmi exekútorov budú tieto konania rad radom zastavovať. Neskôr budú riešiť konania, v ktorých majú čiastočne zaistené pohľadávky. Od súdov bude závisieť, či uznajú argumentáciu exekútorov, najmä ak budú vidieť roky nečinnosti. Nakoniec prídu tie, pri ktorých dlžníci budú trvať na zastavení konaní napriek názorom exekútorov a súdu posudzovať a rozhodovať, či konania zastavia. Zákonodarca dáva súdom v novele značnú rozhodovaciu právomoc a očakáva efektívnosť konania v rozhodovacom procese.
Pätnásť dní od zverejnenia novely Exekučného poriadku v Zbierke zákonov nastane obdobie, ktoré bude poznačené mnohými obštrukciami, konšpiráciami, špekuláciami a pokusmi o obchádzanie zákona. Exekútori by už v súčasnosti nemali realizovať úkony, ktoré nevedia dokončiť po nadobudnutí účinnosti nového zákona.
V nasledujúcich mesiacoch uvidíme, či ministerstvo spravodlivosti bude schopné prejaviť svoju autoritu a sudcovia sami začnú radikálne a pevnou rukou decimovať tých 3,7 milióna exekúcii, kvôli ktorým zákon vznikol.
Fenomén, ktorý postihne Slovensko na základe exekučnej amnestie sa dá porovnať možno so znárodnením, prípadne zavedením eura. Exekúcie začaté pred 1.aprílom 2017, pri splnení podmienok, špecifikovaných v novele zákona budú ukončené.
Pre niektoré exekúcie je platnosť novely celkom jednoznačná, ale pre väčšiu časť dosť rozporuplná, pretože exekučné konania bude musieť súd posúdiť na základe doterajšieho stavu konania a majetku povinného, ktorý by mal preukázateľne stačiť na trovy exekučného konania ak sa má v exekúcii pokračovať. Skúmanie a rozhodovanie súdu ako aj ďalšia podmienka, že sa znovu môže podať návrh na exekúciu podľa nových pravidiel bude zlatou baňou pre právnické špekulácie, obštrukcie a subjektívne konanie súdov, exekútorov a veriteľov.
O tom, čo sa blíži na Slovenské súdy sme už písali a dokonca upozorňovali nielen na nedokonalosť zákona, ale aj vyslovili pochybnosť ako to súdy a exekútori zvládnu.
Čo nás teda čaká 15 dní od zverejnenia novely v Zbierke zákonov?
Exekútorské manipulácie pred účinnosťou zákona
Bezprostredne po prijatí novely sa v tlači objavujú informácie o tom, že exekútori vyzývajú dlžníkov, aby uhradili svoje záväzky pred účinnosťou novely, pretože aj keď sa exekúcia podľa novely môže zastaviť, neskôr sa môže sa obnoviť a náklady s exekúciou spojené budú podstatne vyššie. Ak ministerstvo spravodlivosti nechce, aby dobre myslený zákon bol degradovaný rôznymi konšpiračnými úmyslami exekútorov, malo by do manipulačnej propagandy okamžite zasiahnuť a zastaviť dezinformovanie občanov.
Priehľadný trik exekútorov na dlžníkov
Je prirodzené, že exekútori sa snažia od dlžníka dostať pred nadobudnutím účinnosti zákona, pod zámienkou dobrovoľného plnenia aspoň trovy exekúcie, prípadne zabezpečenie exekučnej pohľadávky priznaním splátkového kalendáru, pretože na týchto aspektoch je založená možnosť pokračovať v samotnej exekúcii.
Tento priehľadný trik, pri právnej negramotnosti a naivite našich občanov môže celkom účinne zastavenie exekúcií zmariť. Exekútori sú jediní, ktorí musia mať presnú evidenciu o svojich úkonoch, o zistenom majetku dlžníka. Práve tieto fakty sú rozhodujúce v deň platnosti nového zákona voči súdom, ktoré po ich vyhodnotení rozhodnú o zastavení exekúcie.
Upratovanie na exekútorskom úrade
Z dôvodu oficiality sa na základe účinnosti zákona nemôže pokračovať vo výkone žiadneho exekučného konania, v ktorom sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie. Vstupujú do platnosti nové paragrafy §61n v písmenách c) a d) odseku 1),podľa ktorých exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie pre prípady,“ pri ktorých sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora“. Zákon však neurčil lehotu...
V prebiehajúcich exekučných konaniach, v ktorých povinnému nepodarilo doručiť ani oznámenie o začatí exekúcie, platí zásada oficiality. Exekútor z úradnej povinnosti musí oznámiť súdu prípady, ktoré podliehajú zákonnej úprave a nemôže v exekúcii pokračovať.
Exekútor ako verejný činiteľ a významná právna autorita nemá čo komentovať zákon, ale v zmysle zákona konať. Pri vymáhaní dlhu nesmie konať a ani obmedzovať. Exekútor je povinný okamžite podať návrh na zastavenie. Pritom svoju odmenu či trovy si nemôže uplatniť skôr ako exekúciu istiny. Vzniká zdanlivá právna dilema, či môže blokovať majetok povinného, ak nevie vymôcť istinu, ak ten má majetok postačujúci na trovy exekúcie, ale tieto exekútor nemôže zo zákona prednostne inkasovať. Tento právny konflikt je nedostatkom nového zákona a ponecháva sa na rozhodnutia súdov ako sa k tomu postavia. Ak berieme prísnu dikciu zákona, zákon svojimi protirečeniami blokuje zastavenie, ale aj priebeh exekúcie. Vývoj situácie bude záležať na vynaliezavosti a rozhodnosti súdov a lobizme exekútorov.
Hladké zastavenie exekúcie a Čierny Peter v rukách súdov
Hladké zastavenie exekúcií môžu očakávať všetci dlžníci, u ktorých exekútor nezískal žiadne plnenie a nemá zistený ani majetok postačujúci na trovy konania. Problematickými budú tzv. drobné konania pri pohľadávkach do 2000 eur, kde dlžník má nehnuteľný majetok, ale exekútor nemôže zvoliť formu exekúcie predajom nehnuteľnosti. Ak dlžník nebude mať súbežne niekoľko exekúcií a splnené podmienky aj v tomto prípade budú musieť byť exekúcie zastavené. Podobne otázne budú exekučné pohľadávky v dedičských podstatách, voči peniazom v súdnej úschove, z podielov z predaja obchodných spoločností a iných exekúciách, kde má exekútor zaisťovacími úkonmi blokované pohľadávky, ale uvoľneniu blokovaných prostriedkov pred ukončením celého konania bránia zákonné prekážky. Komplikované budú konania, v ktorých si niekoľko exekútorov uplatňuje nároky na jednej exekučnej podstate. V rozvrhovom rozhodnutí súd určí, ktorý exekútor a v akej výške má nárok, či nárok vôbec dosahuje trovy konania, prípadne vylúči exekútora z dôvodu zastavenia konania. Súdmi bude musieť byť ustálená právna prax súvisiaca s vymožiteľnosťou pohľadávky, či jej časovou relevanciou, pretože zaistenie pohľadávky z budúcich príjmov dlžníka môže byť značne neisté a neefektívne . Novela zákona hovorí o vymožiteľnosti čiastky postačujúcej na trovy konania.
Kedy podľa novely má exekútor inkasovať trovy konania, ak ostatné časti pohľadávky už nie sú vymožiteľné?
Uvidíme, čo prinesie prax, nakoľko zákonodarca nebol dostatočne jednoznačný a povestného Čierneho Petra ponechal v rukách sudcov. Ak súdy budú chcieť konať racionálne, budú musieť byť radikálni aj pri posudzovaní histórie a aktivít samotného exekútora, čiže v zmysle novely nebudú riešiť právne pochybnosti, ale iba právne podmienky, ktoré zákon ustanovil a budú masívne zastavovať konania.
Postavenie dlžníka po zastavení exekúcie
Zákon síce hovorí jednoznačne o tom, že veriteľ má podľa novourčených podmienok zákona možnosť podať opätovný návrh na vydanie poverenia a postupovať vo vymáhaní dlhu, ale takéto ustanovenie v zákone je právnym paškvilom. V exekučnom poriadku je uvedené vo všeobecnosti, že ak sa konanie zastavilo, nie je možné znovu konať. V praxi to bude znamenať, že ak exekúcia skončí, nikto nebude blokovať, kontrolovať, či preverovať majetok povinného. Ak oprávnený dospeje k názoru, že chce v exekúcii pokračovať, musí podať nový návrh, ktorý má charakter mimoriadneho opravného prostriedku - obnovy konania. Pre tento prípadný postup sú v civilnom sporovom poriadku vymedzené podmienky, ktoré musí veriteľ dodržať. Súd musí dôvodnosť návrhu vyhodnotiť a vydať rozhodnutie, ktoré bude možné napadnúť opravnými prostriedkami. Nové poverenie nevydá tomu istému exekútorovi, ktorý vo veci konal alebo ktorého pôvodne vybral oprávnený, ale podľa registra náhodným výberom.
Premlčacia matematika
Kým nedôjde k ustáleniu súdnej praxe alebo problémy nevyvolajú úpravu zákona, pri počítaní lehôt pre preklúziu, či premlčanie celej pohľadávky, budeme svedkami právneho žonglovania aké sme ešte nezažili. Platia totiž rôzne doby premlčania, ktoré sa vzťahujú na lehoty, do ktorých musí byť vo všeobecnosti návrh na výkon rozhodnutia podaný na súde. V prípade súdnych rozhodnutí je to 10 rokov, v prípade sociálnej poisťovne je to do 10 rokov, v prípade zdravotných poisťovní sú to 3 roky, daňového úradu 6 rokov a v prípade pokút v správnom konaní sú to 3 roky.
Doteraz nebol problém v počítaní lehôt , nakoľko sme v legislatíve nemali zakotvený právny inštitút zastavenia exekúcie a podania nového návrhu. Právna úprava opomenula počítanie lehôt od právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, v prípadoch kedy niekoľko rokov exekúcia prebiehala a v súčasnosti sa dostala do štádia zastavenia. Tento exekučný titul môže byť premlčaný a veriteľovi jednoduchým počítaním uplynula celková lehota na premlčanie, v ktorej bol povinný podať návrh na vykonanie rozhodnutia. Ak premlčacie lehoty odpočítame od dátumu účinnosti zákona, dostávame hraničné dátumy rôznych exekučných titulov, ktoré znamenajú nemožnosť podania nového návrhu na výkon rozhodnutia, pretože to veriteľ vo všeobecnej premlčacej lehote nestihne.
Vykonávacie predpisy a usmernenia
Ministerstvo spravodlivosti musí ráznym, právnym usmernením a vydaním vykonávacieho predpisu, bez zásahu do nezávislosti súdov upraviť právne postupy,urobiť metodické vysvetlenie pojmov a výklad právnych inštitútov ako sú napríklad premlčanie exekučného titulu, prerušenia premlčacej doby alebo princíp obnovy exekučného konania z procesného hľadiska. Úspešnosť zákona závisí od postoju ministerstva k tvoriacej sa procesnej a exekučnej praxi pri jeho zavedení. Môže splniť svoje ciele v odbremenení súdov a v zastavení nezmyselných a dubióznych exekúcii, ale aj spôsobiť vznik ešte rozsiahlejšej administratívnej agendy. Riziko vzniká najmä pri posudzovaní prípadov, kde exekútori, ktorí roky nekonali v záujme veriteľov budú odmietať ukončiť konanie. Prípady, kde exekútori nedokážu zdokladovať ani triviálne úkony, ktoré počas mnohých rokov mohli vykonať a nevykonali.Tieto budú súdy systematicky zastavovať pre samotnú chybu a neschopnosť, či neúčinnosť exekútorov.
Novela novely je iba otázkou času
Skúsme počítať. Ak len polovička exekúcii spĺňa podmienky na zastavenie, súdy by mali rozhodnúť asi o 1,8 milióne konaní. Pri počte približne 1400 sudcov to znamená, že každý by mal rozhodnúť v priemere 1200 prípadov. Pri dennej produktivite asi 10 prípadov, ak nič iné nebude robiť, v takomto režime by pracoval pol roka. Tento spôsob vybavovania agendy súdmi samozrejme nie je reálny.
Myslel pán Minister Gál pri schvaľovaní zákona na to, kto a akým spôsobom bude vybavovať ostatnú agendu sudcov?
Z tohto dôvodu, skôr či neskôr, bude potrebné zákon zjednodušiť. Upraviť znenie zákona, aby účinky zastavenia exekúcie nastali zo zákona priamo a nie skúmaním a rozhodovaním. Zároveň bude potrebné obmedziť celkovú lehotu na výkon rozhodnutia a zastaviť všetky bežiace exekúcie staršie ako 5 alebo 10 rokov bez ohľadu v akom štádiu konania sa zastavujú. Súčasná situácia vedie ministerstvo k riadnemu preskúmaniu kvality práce exekútorov, ktorí už podľa doterajších pravidiel mohli minimálne od 1.4.2017 postupovať a podávať návrhy na zastavovanie neproduktívnych exekúcii.
Banky a ostatné inštitúcie, u ktorých exekútor blokoval majetok, by mali sami od seba preskúmať, či v doručených upovedomeniach a príkazoch sa nachádza suma na trovy exekúcie vo výške, ktorá je väčšia ako zostatok na prakticky zablokovanom účte. Banky nemusia mať vedomosť o iných formách exekúcie a nemôžu aplikovať na uvoľnenie alebo nakladanie s účtom účinky napríklad právoplatného rozsudku alebo účinky zákona o konkurze, lebo novela zákona o exekúciách na toto nepamätá.
Exekútori versus súdy
Masové podávanie návrhov s pedantným obsahom k majetku dlžníka na súdy, pri ktorých sú podmienky na uspokojenie pohľadávky vo výške trov exekúcie je viac ako nepravdepodobné. Pravdepodobne nastane dynamický proces, pri ktorom exekútori začnú upratovať podľa najmarkantnejších podmienok, ktoré spočívajú v najstarších pohľadávkach, kde nie je zistený žiadny majetok. Sudcovia stotožnení s návrhmi exekútorov budú tieto konania rad radom zastavovať. Neskôr budú riešiť konania, v ktorých majú čiastočne zaistené pohľadávky. Od súdov bude závisieť, či uznajú argumentáciu exekútorov, najmä ak budú vidieť roky nečinnosti. Nakoniec prídu tie, pri ktorých dlžníci budú trvať na zastavení konaní napriek názorom exekútorov a súdu posudzovať a rozhodovať, či konania zastavia. Zákonodarca dáva súdom v novele značnú rozhodovaciu právomoc a očakáva efektívnosť konania v rozhodovacom procese.
Odpočet
Pätnásť dní od zverejnenia novely Exekučného poriadku v Zbierke zákonov nastane obdobie, ktoré bude poznačené mnohými obštrukciami, konšpiráciami, špekuláciami a pokusmi o obchádzanie zákona. Exekútori by už v súčasnosti nemali realizovať úkony, ktoré nevedia dokončiť po nadobudnutí účinnosti nového zákona.
V nasledujúcich mesiacoch uvidíme, či ministerstvo spravodlivosti bude schopné prejaviť svoju autoritu a sudcovia sami začnú radikálne a pevnou rukou decimovať tých 3,7 milióna exekúcii, kvôli ktorým zákon vznikol.
Zdieľať tento článok