Valentín Katanasov (Fond strategickej kultúry)
Ako sa dostať z klzkej cesty vedúcej ku globálnej finančnej kataklizme?
Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) práve zverejnila dve výročné správy: BIS Annual Report – 2018 a Annual Economic Report – 2018. Prvá správa je tradičnou správou o činnosti BIS za uplynulý rok. Druhá správa je venovaná analýze stavu svetovej ekonomiky a jej perspektívam.
Pozastavím sa pri druhom dokumente. Správa vyznieva pomerne melancholicky. V minulom roku bolo možné pozorovať spomalenie rastu globálnej ekonomiky. Hoci prírastok svetového HDP podľa výsledkov minulého roka bol v podstate uspokojivým – na úrovni 3%, ale v tomto roku tento ukazovateľ nebude možné dosiahnuť. K faktorom, ktoré spomaľujú hospodársky rozvoj, patria protekcionistické tendencie vo svetovom obchode, spomalenie rastu (a dokonca aj pokles) produktivity práce, pokles efektívnosti menovej a úverovej politiky centrálnych bánk a rozšírenie tzv. zombie spoločností vo vyspelých krajinách. Detailnejšie sa pozrieme na posledný z týchto faktorov.
Termín „zombie spoločnosti“ sa v dokumentoch BIS používa bežne, ale v médiách sa s ním streneme pomerne zriedka. Pod zombie spoločnosťou (zombie company) sa bežne rozumie spoločnosť, ktorá potrebuje neustále finančné injekcie na to, aby mohla ďalej vykonávať svoju činnosť. Podľa definície BIS, je zombie verejnou obchodnou spoločnosťou, ktorá pôsobí na trhu najmenej 10 rokov a ktorej náklady na obsluhu dlhu prevyšujú zisk pred vyplatením úrokov a daní.
Zombie sú spoločnosti, ktoré v učebniciach ekonómie spadajú do kategórie dlžníkov tretej triedy. Dlžníci prvej triedy sú schopní obsluhovať dlh (platiť úroky) aj splácať dlh (splatiť základnú sumu). Druhá trieda zahŕňa spoločnosti, ktoré sú schopné obsluhovať dlh, ale nie sú schopné splatiť ho (špekulatívne financovanie). A tretia trieda to sú tí, ktorí nie sú schopní ani obsluhovať dlh, ani ho splatiť, existujú, len na základe získania nových úverov. Ide o typickú finančnú pyramídu, ktorá sa skôr, alebo neskôr musí zrútiť. Zombie spoločnosti môžu fungovať ďalej len pod podmienkou, ak získajú nové úvery a pôžičky, pričom podmienky nových úverov by nemali byť horšie, ako predchádzajúcich. Akékoľvek sprísnenie na finančnom trhu smrteľne ohrozí zombie spoločnosti .
Vznik zombie spoločnosti nastáva v dôsledku toho, že sa im podarí nájsť nejakú dieru na trhu. Spravidla ide o startupy, ktorým sa podarilo získať počiatočný kapitál na základe svojich nápadov, v ktoré veritelia a investori veria. Sklamanie z nápadu môže prísť v podstate o niekoľko mesiacov, ale spoločnosť funguje ďalej na základe refinancovania svojich záväzkov.
Časť zombie spoločností tvoria spoločnosti, ktoré boli kedysi úspešné, ale dostali sa do fázy nepretržitej stagnácie. Z úcty k minulosti týchto spoločností ich zvyčajne nazývajú nie zombie, ale BBB spoločnosti, t. j. spoločnosti s úverovým ratingom BBB (veľmi nízky, pred úpadkom). V USA sú v súčasnosti, napríklad General Electric, Ford a General Motors klasifikované ako BBB spoločnosti.
Zombie spoločnosti sú živé mŕtvoly, ich vedenie sa nezaoberá tým, čo je ich hlavnou činnosťou podľa zakladajúcich dokumentov, ale tým, že spoločnosť držia nad vodou hľadaním nových lacných peňazí.
Prvou krajinou, kde sa zrodenie zombie spoločností stalo masovým fenoménom bolo Japonsko. Došlo k tomu po roku 1990, keď v Japonsku praskla finančná bublina, skončil sa „ekonomický zázrak“ a krajina vstúpila do fázy nepretržitej stagnácie. V Japonsku je veľa zombie spoločností - je to biznis, ktorý bol niekedy úspešným a potom, keď dospel do fázy stagnácie prešiel do stavu zmrazenia. Mnohé z dnešných japonských zombie spoločností, ktoré sú zmrazené tri desaťročia, žijú s ratingom BBB rok čo rok.
Zombie je fenomén takmer výlučne v krajinách, ktoré sú klasifikované ako rozvinuté. Sú to Austrália, Belgicko, Kanada, Nemecko, Dánsko, Španielsko, Taliansko, Holandsko, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty, Francúzsko, Švajčiarsko, Švédsko a Japonsko. Do zoznamu je ešte potrebné zaradiť Čínu. Približne 20% spoločností kótovaných na burzách v Šanghaji a Šen-čene je klasifikovaných ako zombie.
Percento zombie spoločností neustále narastá. Podľa hodnotenia BIS, podiel zombie spoločností v krajinách OECD v posledných rokoch dosiahol nebezpečných dvanásť percent. Inými slovami, každá ôsma firma je potenciálny bankrot. Pred 30 rokmi bol ich podiel iba 2%.
Podľa údajov Bianco Research, na konci roka 2017 v indexe S&P 1500 podiel zombie spoločností bol 14,6%; pre porovnanie: v ére dot-com bubliny (známa tiež ako internetová bublina, pozn. red., obdobie 1995-2001) ich bolo menej ako 4%.
V roku 2016 zaradila Európska centrálna banka približne 10% spoločností v šiestich vedúcich krajinách eurozóny do kategórie zombie. V roku 2007 ich bolo len 5,5%. V Taliansku a Španielsku sa podiel takýchto spoločností podľa odhadov OECD od roku 2007 strojnásobil. V Taliansku v zombie spoločnostiach evidovali približne 10% pracujúcej populácie, v roku 2013 dostali 20% celkového investovaného kapitálu (ide o posledný rok, za ktorý sú dostupné údaje).
V správe BIS Annual Economic Report za rok 2018 sa uvádza, že akákoľvek udalosť na finančných trhoch môže viesť k začiatku „masívneho úpadku“ zombie spoločností a stane sa spúšťačom svetovej finančnej krízy.
Správa podrobne vysvetľuje súvislosť príčiny a následku medzi rastúcim podielom zombie spoločností a uvoľnenou a extrémne uvoľnenou menovou a úverovou politikou centrálnych bánk. Uvoľňovanie tejto politiky sa v prvom rade prejavilo v znížení kľúčových úrokových sadzieb centrálnych bánk; po druhé, v spustení programov kvantitatívneho uvoľňovania (QE). Pod QE sa rozumie spustenie tlačiarenských zariadení centrálnych bánk, ktorých produkcia (peniaze) smeruje na nákup cenných papierov. V USA boli v rokoch 2008 - 2014 tri programy QE. V dôsledku nákupu amerických štátnych dlhopisov, cenných papierov, hypotekárnych záložných listov sa aktíva amerického Fedu zvýšili z 0,8 na 4,5 bilióna dolárov. Ekonomika získala ďalších 3,7 bilióna dolárov, peňažná zásoba vzrástla takmer 6-krát. ECB, Bank of England, Bank of Japan spustili svoje programy. Japonská centrálna banka začala v deväťdesiatych rokoch pumpovať do ekonomiky peniaze a pokračuje v tom dodnes, to je jej modus vivendi. Pozoruhodné je, že Bank of Japan nakupuje nielen štátne dlhopisy, ale aj cenné papiere podnikov (dlhopisy a akcie).
Takže, po finančnej kríze v rokoch 2007 - 2009 do ekonomiky naliali oveľa viac peňazí a úrokové sadzby boli symbolické. Peniaze sa stali takmer bezcennými. Vytvorili tak živnú pôdu pre nárast počtu zombie spoločností. Centrálne banky sa pokúsili zmeniť svoju menovú politiku, začali ju sprísňovať, ale zakaždým sa zastavili, lebo si uvedomili, že aj tie najmenšie sprísnenia by mohli vyvolať hromadný mor zombie spoločností, a to by zase vytvorilo dominový efekt: mŕtvi budú ťahať na onen svet aj tých, ktorý sú stále nažive. Predovšetkým investorov a veriteľov, ktorí poskytli peniaze zombie spoločnostiam. Preto sa aj americký Fed do mája tohto roka pokúšal opatrne sprísňovať svoju menovú politiku. Kľúčová úroková sadzba bola zvýšená na 2,25 - 2,50% (v roku 2015 bola len 0 - 0,25%). Realizoval sa predaj cenných papierov z portfólia amerického Fedu na absorbovanie nadbytočnej finančnej masy, padali vyhlásenia o ďalších krokoch vedúcich k sprísneniu.
Avšak v júni predseda Federálneho rezervného systému Jerome Powell a ďalší členovia Rady guvernérov Fedu neočakávane vyhlásili, že ďalšie sprísnenie je pozastavené. Viac než to, v náznakoch dokonca odznelo, že by malo dôjsť k novému kolu uvoľňovania. Rovnaké vyhlásenie urobil prezident ECB Mario Draghi. Znamená to, že život zombie spoločností pokračuje, aj naďalej budú sťahovať z trhu významnú časť peňazí, ktoré by mohli byť použité na financovanie reálnych investičných projektov.
V správe BIS prevláda opisný prístup pri prezentovaní tejto situácie. Konštatuje sa nárast zombie spoločností a pokračovanie mäkkej („holubičej“) menovej a úverovej politiky centrálnymi bankami, ale neuvádzajú sa žiadne odporúčania, ako sa dostať z klzkej cesty vedúcej ku globálnej finančnej kataklizme.