Činnosť 4. partizánskej brigády sa po potlačení Slovenského národného povstania sústreďovala na zneškodňovanie nemeckých transportov na severných svahoch Nízkych Tatier. Na bojové akcie začiatkom marca 1945 si po vojne zaspomínal aj jeden z partizánskych veliteľov Štefan Feja.

Brigáda obsadila podľa jeho výpovede dedinky na území medzi Ružomberkom a Liptovským Mikulášom, pričom jej úlohou bolo pomôcť v  postupe jednotkám 1. československého armádneho zboru.

„Večer 2. marca 1945 bola vyhlásená bojová pohotovosť. Príslušníci brigády určení k plneniu bojovej úlohy obdržali suchú stravu na dva dni - kúsok slaniny a dva kúsky chleba. Pre obväzisko boli zabezpečené jedny sane v Liptovskej Osade a jedny sane v Liptovskej Lužnej pre odvoz streliva,“ píše sa vo výpovedi Feju v dokumente z archívu Vojenského historického ústavu v Bratislave.

Okrem toho sa v ňom uvádza, že brigáda síce určené úlohy splnila, ale vzhľadom na situáciu dostala rozkaz stiahnuť sa z územia. Feja vo výpovedi opísal, že partizáni odchádzali smutní, lebo sa im v ten deň nepodarilo spojiť s oddielmi 1. československého armádneho zboru. Všetci však dúfali, že o pár dní sa začlenia do jeho jednotiek.



Jadro 4. partizánskej brigády sa sformovalo z bývalých príslušníkov 2. paradesantnej brigády v Sovietskom zväze, ktorí sa začiatkom novembra 1944 po ústupe z Donovál sústredili na severných svahoch Nízkych Tatier.

Organizačne sa skladala z veliteľstva brigády, pričom na jeho čele stál podplukovník generálneho štábu Anton Ciprich a dvoch partizánskych plukov. Prvý partizánsky pluk pôsobil v širšom priestore Ľupčianskej Magury a velil mu major Štefan Feja.

Príslušníci 2. partizánskeho pluku pôsobili v Kľačianskej doline a blízkom okolí pod velením kapitána Františka Novotného. Veliteľský štáb sídlil v osade Magurka na úpätí vrchu Chabenec. Činnosť brigády sa sústreďovala najmä na zneškodňovanie nemeckých transportov, chránenie územia pôsobenia Hlavného štábu partizánskych oddielov a agitáciu obyvateľstva.