Odborníci odobrali v piatok vzorky z troch miest výskytu priesakov asfalto-bitúmenovej zložky ropy v Sobranciach a sobranských kúpeľoch. Ministerstvo životného prostredia SR tak reagovalo na množiace sa prípady priesakov. Predbežné výsledky z laboratórií Správy povodia Laborca prítomnosť uhľovodíkových látok vo vodách už odobratých zo studní siedmich obcí okresu bez vodovodu potvrdili.

Ako po obhliadke troch miest priesakov uviedol Ivan Baráth zo sekcie geológie ministerstva životného prostredia, v prvom rade je potrebné zistiť, či ide o priesak umelých látok, alebo je proces priesakov prirodzeným javom.

Takisto sa budú odborníci snažiť zistiť priestorové rozšírenie priesakov. Z pivničných priestorov prvej ohlasovateľky a tiež z dvoch ďalších miest preto odobrali prítomné ropné látky. "Pôjdu na detailnú analýzu alifatickej zložky a prítomných alkánových zložiek, na základe ktorých sa bude dať určiť príslušnosť týchto látok k prípadným prírodným zdrojom podobných látok na území Slovenska," povedal Baráth.

Podľa charakteru látky sa podľa jeho slov bude odvíjať ďalší postup pri prieskume a následnej sanácii postihnutých lokalít.

"Ak ide o prírodnú ropu, výskyty sú, čo sa týka sanácie, omnoho problematickejšie, lebo zdroje bývajú hlbšie, a tým pádom bude treba uvažovať o zásobovaní pitnou vodou nie zo studní, ale alternatívnymi vodovodmi, a problém bude treba riešiť inými spôsobmi, ktoré zatiaľ nepoznám," uviedol.



Mesto Sobrance je napojené na vodovod, voda v ňom nepochádza z rovnakého zdroja ako zo studní. Iné to je v siedmich obciach v okolí Sobraniec. "Pitnú vodu dovážame každý individuálne z 12 kilometrov vzdialenej obce Jovsa, a to už 30 rokov. Žiadame Envirofond, no sme stále neúspešní.

Po dohode s obecným úradom budeme zrejme musieť vyhlásiť krízový stav a budeme musieť zásobovať ľudí cisternami," zhodnotil stav bez verejného vodovodu starosta Blatných Revíšť Gabriel Seman. Ďalšími obcami, ktorých sa podľa prednostu Okresného úradu v Sobranciach Boleslava Leša môžu priesaky ropy do studní týkať, sú Porostov, Kristy, Svätuš, Blatná Polianka, Beňatina a Ruský Hrabovec.

Podľa Barátha je prírodný pôvod povrchových výskytov uhľovodíkov na Slovensku veľmi vzácny. Prípady sú známe vo flyšovom pásme Západných Karpát z geologického hľadiska, avšak na území Východoslovenskej nížiny sa vyskytoval skôr zemný plyn.

"Je to unikátny výskyt," uviedol s tým, že vylúčený však nie je. "Len to treba potvrdiť a zistiť jeho zdroj, prípadne cesty migrácie," dodal.



V súvislosti so sledovaním miest priesakov pripomenul, že výron ropy je obvykle sprevádzaný aj výronmi zemného plynu a ložiskových plynov. "Na tento účel boli osadené monitorovacie zariadenia do pivnice domu, ktoré zatiaľ nevykázali žiadnu prítomnosť týchto plynov. Monitoring bude však naďalej prebiehať," povedal.

Geochemik z Nafty Gbely Pavol Polesňák uviedol, že sú pripravení v prípade potvrdenia, že ide o prírodnú ropu byť ministerstvu nápomocní.

"Máme skúsenosti z okolitých prieskumných vrtov a sme ochotní poskytnúť informácie o našich vrtoch a našom prieskume i o geológii. V prípade, že ide o prírodné zdroje, naše informácie budú vhodné na ďalšie posúdenie tejto problematiky," uviedol.