Nadávať na politické strany všeobecne je veľmi lacná demagógia. Demokratický systém sa bez nich nezaobíde. Jedine politická strana vie garantovať plnenie programu, ku ktorému sa zaviazala voličom. No ako sa má volič orientovať v systéme, kde strany nie sú označované názvami politických prúdov, ale marketingovými značkami?

Akú kvalitu môže prinášať politika, ktorá nemá jasne odlíšiteľných konzervatívcov, liberálov a socialistov, ale Smer, Most, Sme rodina, Za ľudí, Spolu a ďalšie výmysly, ktoré sa stávajú terčom oprávneného posmešku ľudí? Takéto strany nikto neberie vážne. Politika, ktorá bola kedysi za čias Štúra, Hurbana, Štefánika, Rázusa a ďalších vznešeným poslaním budovania štátu, skĺzla do povesti podradnej ľudskej činnosti, s ktorou nechce mať slušný človek nič spoločné. Ľudia v čoraz väčšej miere nedôverujú štátu, nedôverujú demokracii, nedôverujú v úprimnosť konania verejných činiteľov. Ale politika má byť vznešená služba ľudu. Na to, aby sme ju rehabilitovali, nesmieme na demokraciu rezignovať, naopak, musíme ju naplniť novým zmyslom.

K súčasnému stavu nás rozhodne nepriviedla demokracia, ako hovoria jej demagogickí kritici. Demokracia je vo svojej podstate ešte stále nenaplnený revolučný ideál. Na to, aby bola funkčná a vrátila ľuďom kontrolu nad ich životmi, musia byť urobené zásadné reformy, do ktorých sa však oligarchický režim nijako nehrnie.

Demokraciu treba prehĺbiť a rozšíriť prakticky na všetkých úrovniach. V rovine komunálnej a regionálnej treba zaviesť povinné participatívne rozpočty, v rámci ktorých o tom, kam potečie časť verejných zdrojov, rozhodnú sami občania. Demokraciu na národnej úrovni treba rozšíriť o ekonomickú dimenziu. Bude nevyhnutné zrovnoprávniť všetky formy vlastníctva a zriadiť zamestnanecké rady, v ktorých budú pracujúci spolurozhodovať o smerovaní podniku.

Uskutočniť komplexnú volebnú reformu, na základe ktorej zavedieme systém preferenčného hlasovania, v rámci ktorého zostane zachovaná spravodlivá pomernosť hlasov a kresiel, ale ktorý umožní ľuďom, aby hlasovali za konkrétne osoby, nie iba za stranícke zoznamy. Budú si môcť vyberať dokonca kandidátov z viacerých strán naraz. Zároveň vzniknú volebné obvody zodpovedajúce historickým regiónom Slovenska a systém umožní i kandidatúru nezávislých. Ďalej je potrebné urobiť referendum funkčným nástrojom demokracie pomocou odstránenia kvóra potrebného na platnosť referenda – tento krok však treba podmieniť a spojiť s prísnejšou a jednoznačnejšou ochranu práv menšín, ktorá znemožní, aby väčšina diktovala menšine spôsob života. Zákonodarnú iniciatívu nebude mať len poslanec, ale aj petícia 50 000 občanov SR.

Najzásadnejšou zmenou by však malo byť poznanie, že demokracia by sa nemala spájať len s hlasovaním, že je to predovšetkým typ spoločenských väzieb založený na slobode, rovnosti a bratstve, že voľby by mali byť až posledným krokom v procese snahy nájsť zhodu a optimálne riešenie problému, ktoré uspokojí čo najviac účastníkov. Hlavným cieľom teda nie je snaha o väčšinové rozhodovanie, ale snaha nájsť optimálnu dohodu v spoločnosti. Za týmto účelom navrhujem vytvorenie Občianskej komory, v ktorej budú zastúpené všetky relevantné demografické kategórie a ktorá bude slúžiť ako poradný orgán parlamentu, s právom vyslovovať názor na návrhy zákonov ešte pred ich schválením. Členovia Občianskej komory by sa nemali vyberať hlasovaním, ale losovaním. Losovanie nielenže odbúrava korupciu, ale štatisticky je dokázané, že – poviem to natvrdo – horšie ako pri dnešnej voľbe to dopadnúť nemôže. Tento princíp antickej demokracie sa už dnes usilujú oživiť v Belgicku, kde experimentálne čoskoro spustia v rámci jedného regiónu Občianske zhromaždenie. Občianske zhromaždenie prijíma odporúčania, ktoré predkladá parlamentu a ten je povinný o nich rokovať. Vláda, resp. príslušní ministri sú zasa povinní na návrhy odpovedať.

Najväčší deficit demokracie je na európskej úrovni. Treba začať transparentnosťou. Transparentnosť je kyslíkom demokracie. Zodpovednosť občanov sa posilňuje tým, že im umožníme sledovať, ako sa prijímajú rozhodnutia. Preto je nevyhnutné sprístupniť verejnosti zápisy zo všetkých stretnutí v orgánoch EÚ. Ďalej je potrebné zefektívniť Európsku občiansku iniciatívu (ECI) tým, že znížime počet požadovaných podpisov a zrušíme právo Európskej komisie odmietnuť ECI podľa jej uváženia. Európsky parlament by mal zasa získať právo navrhovať a schvaľovať právne predpisy. Zo všetkého najdôležitejšie je však nahradenie súčasného súboru zmlúv navrhovaných nevolenými diplomatmi a ministrami novou demokratickou európskou ústavou. Tú by mali pripraviť demokraticky zvolení zástupcovia celej EÚ, ktorí by mali vychádzať zo série občianskych zhromaždení v jednotlivých členských krajinách. Budúcnosť Európy je buď demokratická alebo žiadna.

Na presadenie takýchto zásadných zmien sú potrebné silné politické subjekty. Mnohí dnes hovoria o spájaní, ale majú na mysli účelové spájanie osôb s cieľom prevziať moc. Ja ponúkam jediné možné zjednotenie - na báze myšlienky, programu a spoločných hodnotových cieľov. Mnohí ma vyzývajú na založenie politickej strany, ja vyzývam neskorumpované strany a jednotlivcov na zjednotenie ľavice na princípe radikálnej demokracie, ktorá pozdvihne kvalitu života pre čestných a pracovitých ľudí v tejto krajine. Je trápne deliť si kožuch z medveďa, keď ešte behá po lese. Odmietam hrať nátlakovú hru niektorých politikov a mainstreamových médií, ku komu sa máme pridať. Ja otázku obraciam: kto sa pridá k nám. Kto je ochotný spolupracovať na takejto zásadnej premene Slovenska. Budeme sa spájať jedine na základe takéhoto programu, nie osobných mocenských ambícií jednotlivcov. Potom bude mať smerovanie tejto spoločnosti nejaký zmysel a demokracia sa stane opäť veľkou ideou.