Európske združenie obchodníkov EuroCommerce, ktorého členom je Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO), tento týždeň podalo na Európsku komisiu sťažnosť týkajúcu sa Zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a Zákona o potravinách.

Dôvodom sú obmedzenia, ktoré sú podľa obchodníkov v rozpore s európskym právom a zároveň škodia spotrebiteľom, lepšej spolupráci s dodávateľmi, či rozširovaniu ponuky lokálnych výrobkov.

Medzi problematické ustanovenia Zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami patria napríklad diskriminácia obchodníkov pri podnikaní v logistike, alebo povinná platba za tovar aj bez faktúry, kedy sú obchodníci povinní zaplatiť aj bez akéhokoľvek príjmového dokladu. Ako obmedzujúce opatrenia daného zákona vnímajú obchodníci aj zákaz znižovania nákupných cien, ktorý okrem iného neumožňuje flexibilne reagovať na dopyt a ponuku na trhu.

Ďalším je zákaz nákupu pod ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa, proti čomu sa vyjadrili aj niektorí dodávatelia. Napríklad pri sezónnej zelenine to môže spôsobiť, že výrobca nebude schopný predať celú úrodu a časť z nej bude musieť zlikvidovať, čím mu môžu vzniknúť väčšie škody, ako pri predaji s nižšou cenou.



„Jedným z najrozporuplnejších ustanovení novej legislatívy je zavedenie takzvanej generálnej klauzuly. Vďaka nej štát môže za neprimeranú podmienku vyhlásiť čokoľvek aj dodatočne bez toho, aby to bolo explicitne ustanovené v zákone. Štát tak nadobúda neobmedzené právomoci voči obchodníkom a dodávateľom potravín, ktorým môže zakázať ľubovoľnú vec, či ich za ľubovoľnú vec pokutovať,“ uviedol predseda SAMO Martin Krajčovič. „Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadame Európsku komisiu, aby bezodkladne iniciovala konanie o porušení európskeho práva,“ dodal.

Generálna klauzula sa pritom všeobecne využíva len v prípadoch, kedy má určitý subjekt dominantné alebo monopolné postavenie na trhu, čo nie je prípad slovenského trhu s potravinami. Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami napadla na Ústavnom súde aj skupina poslancov NR SR.

Ďalšou problematickou stránkou je aj nepriama novelizácia Zákona o potravinách, ktorá sa uskutočnila prostredníctvom Zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Tá zrušila odkladný účinok riadne podaných opravných prostriedkov a tým pádom aj povinnosť zaplatiť pokutu až na základe právoplatného rozhodnutia. To znamená, že obchodníci, farmári, či výrobcovia potravín musia zaplatiť štátu pokutu, a až potom nasleduje odvolacie konanie, v rámci ktorého sa uloženie pokuty môže ukázať ako nezákonné, neprimerané alebo nedôvodné.

Rovnako prikazuje v rámci letákovej propagácie povinné uvádzanie minimálne 50% slovenských produktov, čo je zjavne v rozpore so základnou zásadou vnútorného trhu - voľným pohybom tovarov a služieb v rámci EÚ.

Najnovšie usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR navyše podporuje v podstate svojvoľný výklad a následne ukladanie pokút pri kontrole predmetnej povinnosti, keďže určenie primeranej veľkosti vyobrazenia produktov, prípadnej diskriminácie produktu, jednotnosti grafiky či dokonca fyzickej možnosti bežného spotrebiteľa sa oboznámiť s výrobkom, je čisto na subjektívnom posúdení kontrolórov.

„V podstate toto ustanovenie dáva ministerstvu bianko šek na vyberanie pokút (aj miliónových) od obchodníkov. Obmedzuje to dostupnosť zahraničných výrobkov v akcii pre spotrebiteľov a zároveň núti reťazce predávať slovenské výrobky za nižšie ceny, čo má priamy negatívny dopad na tržby slovenských výrobcov. Zníženie kvality ponuky je tak v neprospech zákazníka, obchodníkov aj ich dodávateľov,“ povedal Krajčovič.

Z pohľadu práva Európskej únie predmetný zákon podľa názoru SAMO porušuje najmä základné práva a slobody, ako aj všeobecné zásady práva Európskej únie. Táto legislatívna norma nedôvodne zakazuje najmä určité typy zmluvných podmienok a presadzuje tieto zákazy prostredníctvom neprimerane vysokých pokút.

„Obchodníkov tým štát paradoxne tlačí do predaja viac profitabilnejších produktov, čo sú v priemere zahraničné potraviny, keďže slovenskí výrobcovia dostávajú nižšiu podporu od štátu aj v porovnaní s krajinami V4. A to nie je ani v prospech zákazníka, ani v prospech slovenských výrobcov. Takéto zásahy do voľného obchodovania okrem toho majú ďalší negatívny efekt pre zákazníka, pretože mu obmedzujú výber tovaru a môžu aj zvýšiť ceny potravín,“ zdôraznil Krajčovič.



Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO)

SAMO v súčasnosti zastrešuje najvýznamnejšie subjekty obchodu na Slovensku. Medzi zakladajúce spoločnosti aliancie patria BILLA, KAUFLAND, LIDL, TESCO a veľkoobchod METRO, ktoré sa zároveň radia medzi najväčších zamestnávateľov, ale aj investorov na Slovensku a sú tiež významnými prispievateľmi do štátneho rozpočtu.

V júni 2016 sa združenie stalo riadnym členom európskeho profesijného združenia obchodníkov EuroCommerce. Členskú základňu SAMO od septembra 2016 rozšírila spoločnosť dm drogerie markt a v apríli 2018 sa združenie rozrástlo o ďalšieho člena – spoločnosť TERNO real estate.