Odchod Christine Lagardovej z funkcie generálnej riaditeľky Medzinárodného menového fondu (MMF) po jej nominácii na post prezidentky Európskej centrálnej banky (ECB) vyvolal množstvo otázok. A nielen o tom, kto ju nahradí, ale tiež, či sa Spojené štáty pokúsia prelomiť tradíciu, podľa ktorej fond založený po druhej svetovej od jeho vzniku vždy viedol Európan a Svetovú banku (SB) Američan.

V utorok (2. 7.) nominovali európski lídri Lagardovú, aby v závere roka vystriedala prezidenta ECB Maria Draghiho. Podľa niektorých expertov Lagardová, ktorá sa stala generálnou riaditeľkou MMF v roku 2011, predstavuje "stabilitu" a veľkou mierou sa zaslúžila o súčasnú reputáciu fondu. Po nominácii na post šéfky ECB však oznámila, že plánuje odstúpiť z doterajšej funkcie, kým sa bude uskutočňovať proces jej schvaľovania.



Výmena na čele MMF pritom prichádza v čase, keď globálna ekonomika spomaľuje a protekcionizmus sa zvyšuje pre viacstranné obchodné spory amerického prezidenta Donalda Trumpa. Budúci riaditeľ fondu bude musieť čeliť ekonomickým ťažkostiam v Argentíne, Venezuele a Turecku a tiež prevziať multilaterálnu inštitúciu, ktorú Trump dlho kritizuje a tvrdí, že prekročuje svoje právomoci.

"Kľúčovou výzvou pre budúcu hlavu MMF bude, ako udržať význam inštitúcie, jej vplyv a legitímnosť vo svete, kde sa multilateralizmus rozpadá pre napätie v obchode a geopolitické spojenectvá sa menia," povedal Eswar Prasad, bývalý šéf čínskej divízie menového fondu.

Podľa tradície je na čelo Svetovej banky vždy menovaný Američan a MMF vedie Európan. Keď sa otvorila pozícia prezidenta Svetovej banky, Trump nominoval na tento post Davida Malpassa, ktorý je otvorene skeptický voči multilaterálnym medzinárodným inštitúciám. A špekuluje sa, že Trump by sa mohol pokúsiť prelomiť dlhodobú prax pri obsadzovaní pozície šéfa MMF.



Generálneho riaditeľa fondu vyberá 24-členná výkonná rada a o vymenovaní sa vždy rozhodovalo konsenzom. Pani Lagardová bola vybraná po šesťtýždňovom výberovom konaní.

Tim Adams, prezident Inštitútu medzinárodných financií, ktorý bol počas administratívy prezidenta Georgea W. Busha štátnym tajomníkom na ministerstve financií pre medzinárodné záležitosti, sa domnieva, že Európania sa nebudú chcieť vzdať práva na post šéfa MMF.

Väčšina expertov očakáva, že fond zostane pod európskym vedením, pretože Trumpov kandidát na čelo SB Malpass sa stretol len malým odporom v zahraničí.

Podľa denník New York Times medzi menami, ktoré sa objavili na predbežnom zozname kandidátov na post šéfa fondu, sú Tharman Shanmugaratnam, ktorý bol predsedom Medzinárodného menového a finančného výboru, Agustín Carstens, bývalý zástupca generálneho riaditeľa MMF a Mohamed El-Erian, bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Pimco.



Mark Carney, odchádzajúci guvernér britskej centrálnej banky Bank of England, je tiež medzi tými, o ktorých sa hovorí. Carney je síce britský občan, ale narodil sa v Kanade. A vzhľadom na prebiehajúci proces brexitu nie je jasné, či by "uspokojil túžby" po európskom riaditeľovi. Otázkou tiež je, či je Spojené kráľovstvo schopné získať pre neho podporu. Hlasy európskych členov Výkonnej rady MMF sú pritom kľúčové, keďže Európania majú vyšší podiel hlasovacích práv ako USA.

MMF monitoruje globálnu ekonomiku a finančný systém a poskytuje úvery krajinám, ktoré majú problémy splácať svoje dlhy. A keďže úzko spolupracuje s rozvíjajúcimi sa ekonomikami, v minulosti sa objavili aj návrhy, aby riaditeľ fondu pochádzal z krajín mimo Spojených štátov alebo Európy. No vzhľadom na fakt, že rozvíjajúce sa krajiny sú vo viac závislé od pomoci z fondu, často sa zdráhajú pretláčať túto otázku.

"Aj keď vidia, že nedáva zmysel, aby bol každý riaditeľ Európan, uvedomujú si, že ak by okolo toho začali robiť rozruch, mohli by vyvolať pomstu, tak nič  nerobia," povedal Peter Doyle, bývalý ekonóm fondu.



Napriek tomu, že postavenie medzinárodných finančných inštitúcií v uplynulých rokoch zoslablo, pôsobenie Lagardovej na čele MMF je vo všeobecnosti považované za úspech. Nahradila Dominiqua Straussa-Kahna, ktorý odstúpil pre sexuálny škandál, zlepšila transparentnosť fondu a pomohla Európe s dlhovou krízou.

V súčasnosti sa fond skutočne opiera o reputáciu Christine Lagardovej, ktorá má "medzinárodnú prestíž a je známa v ekonomickej komunite".

Agentúra AFP v tejto súvislosti pripomenula, že v 75-ročnej histórii fondu boli piati z jeho jedenástich riaditeľov Francúzi.

Medzi kandidátov na post po Lagardovej agentúra zaradila aj guvernéra francúzskej centrálnej banky Francoisa Villeroya de Galhau a politika Pierra Moscoviciho, francúzskeho eurokomisára pre financie.

Ďalšou možnou kandidátkou by vraj mohla byť Kristalina Georgievová zo Svetovej banky, ktorá pôsobila ako jej dočasná šéfka, kým bol vymenovaný Malpass. Stala by sa tak druhou ženou na čele MMF.